ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[22]

Išli ti raz traja mäsiari na jarmok barany kupovať. Ako šli cestou, jeden bol chudobný a dvaja bohatí. Ako išli, tak sa potratili.

Ten chudobný len ide cestou. Postretne raz jedného starého človeka. Ten sa ho opýta, kde ide.

„Ja idem barany kupovať.“

Ten sa ho opýtal, koľko má peňazí.

„Ja mám tristo rýnskych.“

„Keby si dal jedných sto rýnskych, povedal by ti takú vec, čo ti bude do smrti osožná.“

Ten mu tých sto rýnskych dal.

A povedal mu:

„Nikdy cesty neopúšťaj pre chodník!“

A rozišli sa.

Ide ďalej, zase stretne starého človeka. Ten sa ho opýtal:

„Kde ideš?“

„Ja idem na jarmok barany kupovať.“

„Moc máš peňazí?“

„Nemám, už iba dvesto rýnskych.“

„Kebys’ mi dal tých sto rýnskych jedných, poviem ti takú vec, čo ti bude do smrti osožná.“

Ten mu dal tých sto rýnskych. Tak mu povedal, žeby nikdy neodkladal, čo má dnes urobiť, na zajtra a rozišli sa.

Zas len ide ďalej, zas stretne jedného starého človeka. Ten sa ho opýtal:

„Kde ideš?“

„Ja idem na jarmok barany kupovať.“

„Moc máš peňazí?“

„Nemám, iba jedno sto rýnskych.“

„No, človeče, daj mi tých sto rýnskych, poviem ti takú vec, čo ti bude do smrti osožná.“

I dal mu.

Tak mu ten povedá, žeby nikdy žene pravdu nepovedal.

Ako šiel, pustil sa veľký dážď. Mäsiar, chudák, bez peňazí išiel cestou, blatom po kolená. Našiel ti tam vrece peňazí. Nabral si do kapsy, koľko len mohol uniesť, i prišiel na jarmok. Baranov nakupoval viac ako tí dvaja bohatí.

Keď mali nakúpené, bol veľký dážď. Prišlo im ísť cez vodu. Bohatí, tí sa nechali na ráno, a chudobný si pomyslel: ,Ja som dal za to sto rýnskych, žeby neodkladal, čo mám dnes urobiť, na ráno.‘ Zahnal svoje barany cez vodu, i šťastlive prešiel. I išiel do domu. Ako mal domov dochodiť, prišla žena proti nemu, pýta sa ho, kde toľko baranov nabral: „Keď si mal málo peňazí!“

On odpovie:

„Ja som tých bohatých dvoch zabil a barany som im odobral a ešte vidíš, mám plnú kapsu peňazí, čo som im odobral.“

Žena na to čosi sa povadila s mäsiarom, vyšla na ulicu a kričala na svojho muža, že dvoch mäsiarov zabil, i im barany a peniaze odobral. Zbehol sa svet, oni jeho, chudobného mäsiara, chytili, oznámili súdu.

Milého mäsiara súd na smrť odsúdil na šibenicu. Ako ho išli vešať, vyviedol ho kat pod šibenicu, tu sú tí jeho dvaja kamaráti a hnali barany. On zakričal:

„No vidíte, ja som bol falošne posúdený! Tu sú tí kamaráti, čo som bol pre nich posúdený!“

I milého mäsiara tak nechali. I od tých čias nevešajú.