ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[23]

Bol jeden pán a chodili k nemu sedliaci po strovu, po masť a ponosovali sa mu, že je u nich bieda. A on im povedal:

„Ja chcem vedieť, čo je to tá bieda, povedzte mi!“

Tak mu povedali, aby sa pekne obliekol a pustil do sveta a nevzal si sebou nič.

Tak šiel ten pán jediný horami a stretol troch študentov a tí traja študenti si kotúľali zlaté jablko, a ako sa s nimi stretol, tak si pomyslel ten pán, že on to jablko kotúľané dolapí. Žeby boli ľahkí, študenti sa povyzliekali, a vyzliekol sa aj ten pán. Tak si on pomyslel:

„Vyzlečiem sa aj ja.“

Študenti pokládli svoje háby na peň. A keď jablko zakotúľali, tretieho študenta nechali pri háboch. Aj pán si pokládol háby osebe a nechal ich pri tom treťom študentovi. Tak ako zakotúľali to jablko, bežali za ním dvaja študenti a pán tretí. Keď ho doháňali, študenti schytili jablko a pán zostal na ničom. A ten tretí študent, čo zostal pri tých háboch, zobral háby, aj študentské, aj pánove a ušiel. Lebo tak boli všetci traja študenti dohovorení.

Tak pán zostal v horách holý. ,Čo tu teraz robiť?‘ pán si pomyslel.

Šiel horami, prišiel na jednu poľanu. Pásol tam valach barany. Pán bol tak lačný, že už sa lapal krádeže a chcel barana ukradnúť. Ale valach to videl, lebo stál na prostriedku tej poľany, kde sa mu barany pásli. Tak ako pána zazrel, že sa blíži k baranom, tak ho poriskom zo sekery poobťahoval, kade zachytil. Pán potom porozprával, kto je a že je lačný. Tak ho valach vyviedol navrch poľany a ukázal mu jednu krčmu.

Najprv sa hanbil ísť do tej krčmy, že bol holý, ale sa predsa priblížil. Vnišiel cez kuchyňu a hybaj do pece! Krčmárka varila, a čo pre muža uvarila, to si odkladala do pece. A on všetko stačil jesť, čo krčmárka odkladala. Keď prišiel muž krčmárkin domov, pýtal jesť. Žena chce brať jedlá z pece, tu jedla nič. Tak pre muža musela druhé hotoviť.

Zvečerilo sa. A prišiel ku krčmárke kňaz, lebo mu bola frajerka. Krčmár to badal, tak sa odstránil v ten deň, že ich pri skutku dochytí. Povedal, že ide na voly. Ale on len naoko odišiel a hneď zvečera sa vrátil. A prišiel práve v tú chvíľu, keď sa tí dvaja chceli pojímať. Zaklopal krčmár na dvere. Tu sa v izbe obidvaja ľakli, ako kňaz,^[24] ako krčmárka. A mali v tej izbe kacheľ na odkladanie. Odložila krčmárka kacheľ a vpustila kňaza do pece. Tak potom boli v peci dvaja: kňaz, aj ten holý pán. A ten pán vedel, čo sa stalo, tak kňazovi nedal pokoja, len do neho dopieral. Kňaz ho tíšil, že mu radšej dá kabát zo seba. Ale holý pán len vždy vravel, že mu je tesno a štuchal kňaza. Potom si ten holý pán predsa vzal kabát kňazov a vyšiel von z pece do kuchyne a sadol si na jednu truhličku. A v tejto truhličke boli muchy takto v jeseň už.

Vzal na seba tú truhličku a vnišiel s ňou do izby v tom kabáte zakrútený. Ako vnišiel do izby, tie muchy zvrčali v tej truhle. A krčmár sa ho opýtal:

„Pane, čo majú v tej truhlici?“

On mu povedal:

„Proroky.“

Opýta sa krčmár:

„A čo by mne vyprorokovali tie proroky?“

Pán povedal:

„Tie prorokujú, že majú tu v dome čerta!“

Krčmár povedá:

„Ak vyženú toho čerta, dostanú sto zlatých.“

Potom ten s proroky:

„A kdeže im je pani?“

„Tu je v izbe, hneď ju pošlem.“

„Nech pani postaví na panvu žltej kaše!“

Pani hneď varila kašu. A keď začala vrieť, ten, čo proroky mal, pýtal si varechu a šiel k tej panve, nabral na varechu a frkol do troch kútov. V štvrtom kúte, v peci bol kňaz. Keď do tohto kúta čľapol, kňaz vyskočil do izby. Krčmár už mal korbáč v ruke a milého kňaza od kúta do kúta korbáčom. Nemal sa kňaz kde podieť. Vyskočil do obloka. Ale krčma bola na vysokom vŕšku. Tak ako vyskočil a spadol, hneď sa zabil. Krčmár sa ľakol smrti, dal mŕtvolu odvliecť do blízkeho Hrona a tomu, čo proroky mal, odčítal sľúbené peniaze. Potom toho s tými prorokmi odprevadil von z domu.

Keď prišiel domov ten pán, čo biedu skusoval, čo bol na skusoch, bol veľmi rád, že domov ešte aj sto zlatých doniesol. Iba mu háby chybeli.