Slovenské ľudové rozprávky II.

^[25]

Jednému pánu farárovi skapal bujak. Jeden gazda mal malého chlapca a toho bujaka toho chlapcov otec ukradol. Ten chlapec vyšiel von a tak spieval:

A pán farár to počuli, zachytili chlapca, voľačo mu sľúbili, žeby to spieval ešte raz, čo tam oni počuli. Tak im on aj spieval:

Pán farár poslal k pánu rechtorovi a povedal, že je jeho bujak už tu. Že na nedeľu bude kázeň držať. Toho chlapca pred oltár postavia, žeby tú pesničku o krádeži spieval. A keď chlapec vyspieva, žeby pán rechtor s organom dotvrdil:

,Istotne jest tomu pravda!‘

Prišiel domov chlapec. Otcovi sa pochválil, že mu pán farár voľačo dali, že on spieval pesničku:

A povedal otcovi, že na nedeľu má ísť do kostola túto pesničku spievať, že mu pán farár zase voľačo dajú, keď tam to bude spievať. Otec ho zas bil a tak mu povedal, že keď mu budú kázať spievať, žeby takto spieval:

Tak sa v nedeľu stalo a pán rechtor dotvrdil organom:

„Istotne jest tomu pravda!“

A potom pán farár bujaka nehľadal.