ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[335]1. K deputácii velikej pred cisára: Reč dr. Jozefa Kozáčka:

„Vaše veličenstvo! Slovenský národ v Uhorsku nerestnou, samopašnou vládou maďarskej stránky utisnutý, zúzkostlivený a tvrdo prenasledovaný, verný historickým podaniam Slovenska bol vždy a je domu panovníckemu habsburskému verne oddaným. Slováci zaiste hromadili sa voždy radostne pod mohutné krídla orla dvojhlavého, krvácali a obete vernosti svojej bohato prinášali.

Nebesá popriali im dožiť sa toho túžobne čakaného dňa vyslobodenia zo svojvôle a vďaka ústave zo dňa 4. marca znovuzrodenia sa.

V živom pocite vernosti a celej oddanosti ďakujeme a holdujeme menom slovenského národa v tomto okamžení vášmu veličenstvu ako cisárovi a kráľovi, ako nášmu najmilostivejšiemu vysloboditeľovi a otcovi.

Ráčiž vaše veličenstvo výlevy tieto vďačného srdca blahosklonne prijať ako skromný dôkaz nášho holdu, a medzitým, keď na základe zaručenej rovnoprávnosti všetkých národností pri rozličnosti národov jednotu mohutného štátu rakúskeho si želáme, skladáme u nôh trónu vášho apoštolského veličenstva najpokornejšie prosby verne oddaného národa slovenského a prosíme vaše veličenstvo o ich potvrdenie a naplnenie.“

2. Jeho veličenstva odpoveď:

„Manifestom mojím zo dňa 2. decembra 1848 vyslovil som rovnoprávnosť všetkých pod mojou berlou žijúcich národov a ústava ríšska ju zabezpečuje. Žiaden jednotlivý kmeň nebude odteraz smieť nad druhým panovať, ale každá národnosť pod ochranou zákona a slobodomyseľných ustanovizní bude sa môcť vyvinovať a síliť, a tak na spoločnom blahu a sláve velikej našej vlasti pracovať. A mojou starosťou bude zvláštnym spôsobom ochraňovať každé právo národnosti.“

3. Petícia velikou deputáciou národnou jeho veličenstvu podaná znie:

„Vaše veličenstvo! V hlbokej pokore podpísaní sú od časti obyvateľstvom celých stolíc, od časti od jednotlivých kráľovských a privilegiátnych miest,^[336] od časti od mnohých obcí, konečne i od početných súkromných osôb všetkých stavov a rozličných vierovyznaní splnomocnení holdovať vašemu veličenstvu menom národa slovenského ako nášmu cisárovi a kráľovi. Cit tento oddanosti a vernosti oproti domu cisárskemu obživuje každého Slováka vo vlasti našej, ktorý sa cíti Slovákom. Najukrutnejšie prenasledovania a oslepujúce mámenia ľudu neboli vstave vernosť túto národa nášho podvrátiť. S oduševnením a dobrovoľne chopil sa národ náš príležitosti, aby za posvätný trón vášho veličenstva, za najvyššiu dynastiu, za svojho cisára, za jednotu monarchie a za svoje dobré právo bojoval, a preto spojil sa v početných sboroch povstaleckých s udatným vojskom vášho veličenstva proti revolúcii maďarskej. A zmužile stoja čaty naše pod zástavami vášho veličenstva, netrpezlivo čakajúc konečného víťazstva a zničenia zlých.

S pokorou a úctyplne blížime sa ku trónu, aby sme vášmu veličenstvu vďaku národa nášho vyslovili za oslobodenie nás od násilníctva maďarského a za zabezpečenie nám ústavnej slobody a práv konštitucionálnych.

Vaše veličenstvo! Ústavná sloboda na základe rovnoprávnosti všetkých národností, aby tak spojenými silami celosť monarchie oproti útokom zvonku i zvnútra chránená byť mohla — to je tá nová tvorba budúcej veľkosti a moci najvyššieho trónu a šťastného spolubytia a spolužitia národov ríše rakúskej. Padá ona do kvetu vášho veličenstva a oduševňuje srdcia za prekrásnu budúcnosť.

Naplnení horúcou túžbou vidieť monarchiu našu zjednotenou a mocnou a oduševnení nádejou, že i nášho národa právo príde ku platnosti v týchto časoch znovuzrodenia sa monarchie rakúskej, po tak dlhom utrpení a strádaní ľudu nášho prosia menom národa slovenského ponížene podpísaní:

1. Do troch miliónov osôb čítajúci slovenský národ žiada, aby ako taký uznaný bol v medziach krajiny našej. Týmto požadujeme len tú zem, ktorú my od nepamäti sveta obývame a držíme, kde reč naša, nám vlastná, doma je a aj v obecnom každodennom živote jediná v úžitku sa nachádza, ktorá zem je kolískou nášho niekdajšieho historického vystúpenia a ktorá od predhistorických dôb, keď aj od času k času s inými zemami spojená bývala v politický celok, predsa nikdy neprestala menovať sa slovenskou zemou, Slovenskom (Slowakei, Tótország).

2. Národu nášmu patrí po práve rovnoprávnosť národná so všetkými ostatnými národmi rakúskej monarchie a žiadame ho vidieť zabezpečeného proti návratu maďarského nadpráva.

3. Ráčiž vaše veličenstvo národu slovenskému podľa § 71. ústavy zo dňa 4. marca b. r. také ustanovizne milostive udeliť, ktoré by Slovensko nielen do bezprostredného pevného spojenia s ostatnými zemami rakúskej monarchie uviedli, ale aj slušný ohľad vzali na naše národné zvláštnosti; a tak teda provinciálny, každoročne schodiť sa majúci snem a zvláštnu, slovenskú administratívu v to poťahujúc.

4. V následku tohoto ukazuje sa nezbytným okamžité odstránenie bohužiaľ zase zaprevadenej maďarskej reči z úradov v stoliciach i obciach Slovenska a uvedenie reči slovenskej. Podobne potreba vyhľadáva okamžité odstránenie z úradov všetkých tých úradníkov, ktorí ešte len nedávno ako urputní nepriatelia vášho veličenstva a vrahovia národa nášho, verného trónu, známi boli a teraz už do úradov sa povtierali.

5. Zriadenie najvyššej krajinskej vrchnosti, ktorá by podriadená bola centrálnej vláde vo Viedni a ktorej by náležalo ústavne a národne zorganizovať Slovensko a zabezpečiť jeho stály byt.

Len tak pravdou stať sa môže to vznešené slovo cisárske o rovnoprávnosti všetkých národností i u nás, len tak bude národ náš od nadvlády jeho večných utiskovateľov, Maďarov, oslobodený a hrádza pevná postaví sa buntu a mäteži maďarizmu.

V Olomouci dňa 19. marca 1849. (Nasledujú podpisy veľkej deputácie národnej.)“