Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava II. Škola v Brezovici nad Torysou

(Sectio I, Caput II, De Schola Berzevitzensi)

Brezovica (lat. Berzevitzium), mesto nazvané po šľachtickej rodine Brezovických, leží pri rieke Toryse (lat. Tartza) v bývalej Šarišskej župe. Kedysi tam boli dva kaštiele, kostol a školy.[133]

Predok rodu Brezovických sa vyznamenal hrdinskými činmi na križiackej výprave do Jeruzalema. Jeho potomci prijali v období reformácie luteránsku vieru a podľa vzoru iných šľachtických rodín založili vo svojom sídle školu, ktorú potom štedro podporovali. Škola sa stala strediskom početnej mládeže v Šariši a pôsobili na nej nasledujúci rektori.

Melchior Matthaei, rodom z Bojníc vykonával v Brezovici tri roky najprv úrad učiteľa a kantora.[134] Jeho pôsobenie bolo prerušené štvorročným zastávaním rektorského úradu vo svojom rodisku v Bojniciach,[135] kam ho povolal tamojší prepošt a superintendent Izák Abrahamides z Hrochote. Na opätovné pozvanie Brezovických sa vrátil do Brezovice, kde zastával kantorský úrad ďalších 13 rokov. V roku 1623 prešiel za farára do Červenice,[136] známej opálovými baňami.

Mikuláš Accipitrinus, nazvaný podľa svojho rodiska Jastrabia v bývalej Šarišskej župe (lat. accipiter = jastrab), pôsobil v Brezovici asi v roku 1617.[137] Predtým od roku 1609 viedol osem rokov ružomberskú školu.[138] Štefan Sibchen zo Spiša zaraďuje Accipitrina medzi „najvzdelanejších a najučenejších“ učiteľov.

Matiáš Fabritius (aj Matej Fabricius)[139] pochádzal z dediny Selec v Trenčianskej župe. Ako neskoršie záznamy uvádzajú, bol „skutočnou ozdobou školy v cnosti upevnenou, podobne ako kedysi rímsky konzul C. Fabritius Luscinus, ktorého podľa správy Aurelia Victoria bolo možné od počestnosti ťažšie odvrátiť ako slnce od svojej dráhy“.[140] Pavol Simonides z Bobrovca, niekdajší rektor školy v Spišskom Hrhove,[141] spomína Fabricia týmito slovami: „Keď som prekročil mládenecký vek a oddal som sa Apolónovi, Múzam a Gráciám (Charitkám), poslali ma do Brezovice, aby som tam študoval vyššie vedy. Prvé základy vyšších vied som založil pod feruľou rektora Matiáša Fabricia a Štefana Regisa z Beluše.“ Pozri Index ordinatorum Petra Zablera, s. 101.

Matiáš Zarevutius (pozri o ňom ďalej), venoval Fabriciovi tieto slová: „Môj nebohý otec sa usiloval od môjho útleho veku ma viesť tak, aby som skutkami zachoval dobrú povesť jeho menu. Z týchto pohnútok ma zveril domácej škole, v ktorej som si osvojil prvé začiatky vedy a zbožnosti pod vedením úctyhodných učiteľov Matiáša Fabricia a Štefana Regisa z Beluše…“ Pozri cit. Index ordinatorum, s. 148. Ďalšia zmienka o Fabriciovom pôsobení na brezovickej škole v cit. Indexe je na str. 65.

Štefan Regius (aj Regis) z Beluše,[142] ktorý si zamenil podľa obyčaje vtedajších učencov latinské priezvisko za pôvodné svoje meno Király. Jeho otec Ladislav Király pochádzal z Beluše. Základy humanistických vied nadobudol u Mikuláša Csernilia z Ilavy[143] a Jána Ladislaidesa z Trenčína na škole vo svojom rodisku, ktorú navštevoval približne sedem rokov. Nato v Prievidzi počúval Baltazára Demjaniho[144] a Serafína Vilhelma štyri roky, potom sa uchýlil do Trenčína k rektorovi Ondrejovi Tornayovi, kde pobudol rok, v Bánovciach u M. Eliáša Ursínia tri roky a napokon u Martina Weigmanna v Bardejove dva roky. Odtiaľ odišiel do Brezovice,[145] o čom svedčí jeho vlastnoručný zápis v Index ordinatorum Petra Zablera na s. 37. Rodina Brezovických ho povolala a poverila správou ich školy. Spravoval ju plných šesť rokov.[146] V roku 1620[147] ho tá istá rodina ustanovila správcom hamburskej cirkvi (teraz Brezovička) v Šariši, „kde sa horlivo staral o svoje statky a dobro“. Napokon účinkoval ako výpomocný farár v sabinovskej cirkvi,[148] a tam sa mu narodili štyria synovia: Izák, ďalší dvaja neznámeho mena a najmladší Pavol. V Brezovici aj zomrel v roku 1659.

O Regisovej svedomitosti v plnení každodenných povinností[149] svedčí jeho denník, ktorý bol ešte v Rezikovej dobe v majetku jeho vnuka Jána Regisa, kedysi výbercu daní v Šarišskej župe.

Ján Molitoris. Na tohto muža, „narodeného z veľmi nízkeho rodu obchodníka s obilím, ale na školách vzdelaného“ spomína jeho žiak Michal Blaško z Jankoviec (v Zemplíne), ktorý sa uňho tri roky učil. Pozri Zablerov Index ordinatorum, s. 88. V Brezovici pôsobil ako rektor od roku 1620.

Martin Vesches (Vešeš) z Nitrianskych Žabokriek, na ktorého jeho bývalý žiak Ján Cocci z Brezovice, neskorší rektor školy v Lipanoch (Septem-tiliae v Šariši), spomína ako na svojho najobľúbenejšieho učiteľa. V Brezovici účinkoval do roku 1622,[150] keď zomrel na mor. V tom istom čase zomrel aj kantor Martin Curtius, ako poznamenáva Index ordinatorum Petra Zablera na s. 153.

V roku 1622 stál na čele brezovickej školy „cantor insignis“ (význačný spevák) Ján Matthaei.[151] Meno tohto muža zaznamenal Ján Cocci na uvedenom mieste Zablerovho Indexu, s. 153, č. 145. Narodil sa v roku 1590 v Bytči, ako syn Jána Matthaeiho a Anny Labudikovej. Po predčasnej strate rodičov študoval na katolíckej škole v Trnave, aby si osvojil maďarčinu, v roku 1601 — 1609 za účinkovania rektora Jána Szentkeresztyho. V roku 1609 prešiel na školu do Bytče k rektorovi Michalovi Krispinovi. V roku 1614 sa Matthaei uchýlil do Bardejova k Martinovi Weigmannovi, ale v roku 1617 sa znova vrátil do Bytče k Zachariášovi Flotvedeliovi. V roku 1618, „keď sa objavila kométa“, zamieril do Prešova k známemu kantorovi Krištofovi Ledvesovi. Knieža Bethlen ho zaradil ako znamenitého speváka do zboru svojich osvedčených spevákov. Po dvoch rokoch (1619 — 1620) pre nestálosť pomerov a nepriaznivé okolnosti „zaspieval palinódiu“[152] a radšej volil stať sa súkromným učiteľom detí Františka Rutkaia. Po prechodnom účinkovaní v Brezovici (1622) prešiel do Prešova, kde pracoval desať rokov,[153] v roku 1634 ho v susednej obci Kelemeši zvolili za farára. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera, s. 144. Mikuláš Polani ho pokladá za muža „veľmi učeného“. Pozri Zablerov Index na s. 173, č. 166.[154]

Ondrej Dolník (Dolnick)[155] z Prievidze, syn Mateja Dolníka a Doroty Politorisovej, „bol celý oddaný vedám“. Začiatky jeho štúdií ho vedú ako žiaka k Michalovi Jasenákovi do Diviak nad Nitricou, potom študoval dva roky u hlohoveckého rektora Gregora Pintera a napokon bol od roku 1616 poslucháčom celých takmer päť rokov M. Eliáša Ursiniho[156] v Levoči. V roku 1626 ho rodina Brezovických povolala do svojho sídla vzdelávať mládež. Ale omrzený neposlušnosťou žiactva a inými príkoriami, ako to sám priznáva, odišiel dobrovoľne z Brezovice do Prešova v nádeji, že tam bude môcť tráviť spokojný život. No medzitým sa stal kazateľom, a tak uvalil na seba ešte väčšie bremeno, ako sa o tom hovorí v Index ordinatorum u Petra Zablera na s. 114.

Pavol Faschko, rodák z Brezna, syn Juraja Faschku a matky Kataríny Stenczeovej. Vzdelával sa v školách už od najútlejšieho veku. V žiakovských rokoch mu vštepovali základy vzdelania breznianski učitelia Štefan Pilárik a Ján Rotarides.[157] Počas dospievania sa osihotenému a opustenému dieťaťu dostávalo dobrodenia vyšších vied a „pohostinstva múz“. V Rožňave pod vedením Martina Kruša[158] si osvojil jemné spôsoby. V Bardejove v škole Martina Weigmanna[159] sa za tri roky naučil rôzne reči. Bol by sa z duše rád venoval vyšším vedám na tamojšom progymnáziu, ale živelná túžba po styku s mládežou ho poháňala, aby odišiel na ďalšie štúdiá do Brezovice, vzdelávajúc sa u rektora Štefana Regiusa-Belušianskeho tri roky. Ďalej v Novom Meste nad Váhom u Rafaela Pelarga a v Bánovciach u M. Izáka Lániho[160] ako ten „najšťastnejší moreplavec šťastne preplával more až k scholastickej vede“. Z Bánoviec ho rodina Okoličánova prijala na svoju školu, kde štyri roky cibril „schopnosti synov svojej vlasti“.[161] Odtiaľ ho František a Pavol Revajovci pozvali na mošovskú školu a napokon ho rodina Brezovická získala na tamojšiu školu.[162] Pozri Zablerov Index ordinatorum, s. 122.

V Brezovici výpomocne vyučoval na škole štyri roky a dva týždne, až 6. júla 1631 sa nechal ordinovať na farársky úrad.[163]

Mikuláš Lucae z Kysuckého Nového Mesta, pochádzal z otca Jána Lucaea, občana uvedeného mesta a matky Barbory Sartorisovej. Základy vied nadobudol už v svojej útlej mladosti, a to v škole svojho rodiska u rektora Mikuláša Martiniho,[164] ružomberského rodáka. Keď podrástol, začal si osvojovať vyššie vedy sprvu na radu svojich rodičov, oddaných to priaznivcov vzdelania, u Tobiáša Benedictiho v Ružomberku (1617), pod ktorého vedením strávil poltreťa roka. Skoro potom odišiel do Nitrianskeho Pravna, kde niekoľko rokov študoval vyššie vedy. Z Pravna prešiel do Bánoviec, kde vyše šesť rokov pokračoval v štúdiách pod feruľou učených mužov, M. Izáka Lániho z Turca a jeho kolegu Tobiáša Benedictiho.[165]

Jeho túžbu zavŕšiť štúdiá v Košiciach mu znemožnilo zdravotne škodlivé podnebie. Zostal teda v Bánovciach, kde zastával úrad kantora. V tejto funkcii pôsobil neskôr v Brezovici plných šesť rokov. Pre svoje schopnosti a svedomitosť vo vyučovaní mládeže, mu rodina Brezovických udelila titul rektora.[166] Nakoniec prevzal farársky úrad. Pozri Index Zablerov, s. 119.

Matiáš Zarevutius[167] pôvodom z Brezovice, kde bol jeho otec toho istého mena farárom a seniorom bratstva Šarišskej župy. Narodil sa v roku 1607, študoval doma u Matiáša Fabricia a Štefana Regisa (1619), v nemčine sa zdokonaľoval u Jána Haška a Melchiora Schnella (1618 — 1621), neskôr v Levoči, v Bardejove u Leonharda Wagnera,[168] v Prievidzi tri roky u Františka Litterata (1627) a v roku 1629 v Bratislave u Tiefenbacha. V roku 1632 musel odtiaľ pre vojnové udalosti ujsť,[169] preto sa vrátil do Brezovice, kde sa stal toho istého roku rektorom. Po dvoch rokoch účinkovania v roku 1634 sa stal farárom v Slovenskej Vsi vo Spiši.

Mikuláš Polani sa narodil v roku 1604 v Liptovskom Mikuláši, bol synom tamojšieho farára Ladislava Polaniho a matky Kataríny Sparindinstovej. Prvé základy vied čerpal u mikulášskeho rektora Jána Ruffina.[170] Kurz gramatiky ukončil v roku 1623 v Partizánskej (Nemeckej) Lupči u Matiáša Lochmanna a Jána Fabricia.[171] Keď sa jeho otec stal farárom v Brezovici, poslal svojho syna študovať vyššie vedy na dva roky k Jánovi Matthaeimu.[172] K „jadru vedy“ sa dopracoval v Okoličnom pod vedením Eliáša a Pavla Faschka.[173] A keď obsiahol celú oblasť vysokej vedy, odišiel do Bánoviec k M. Zachariášovi Lánimu.[174] Aj v Žiline sa svedomite vzdelával u Jána Hodikia.[175] Odtiaľ ho povolali do Brezovice, kde sprvu ako kantor tri roky viedol chór, až sa napokon (1637) stal správcom celej školy.[176]

Svoj úrad zastával na všeobecnú spokojnosť tri roky a vo svojom postavení dôkladne využíval hlboké vedomosti, o čom svedčí aj Zablerov Index ordinatorum na s. 143.

Ján Gazichius[177] pochádzal z Čerína pri Zvolene, kde bol jeho otec dlhé roky direktorom školy.[178] Od neho si osvojil základy vedy. Vyššie školy študoval vo Zvolene, neskôr prešiel do Bánoviec, kde bol poltreťa roka poslucháčom M. Daniela Lániho.[179] Z Bánoviec prešiel do Spišskej Novej Vsi a napokon do Prešova. Tu sa vzdelával u viacerých učených preceptorov vyše päť rokov. Po skončení štúdií ho rodina Brezovických povolala na brezovickú školu,[180] ktorú svedomite spravoval plných päť rokov, pokým ho tá istá rodina neustanovila za tamojšieho farára.[181]

Juraj Brestovský učil v Brezovici okolo roku 1649, ako svedčí jeho žiak Ján Hrabecius, farár v Jankovciach.[182]

Samuel Platani zo Šariša bol synom Matiáša Plataniho a Anny Matthaeidesovej. Jeho otec bol farárom v Šarišských Dravciach. Spočiatku sa oddal humanistickým vedám vo svojom rodisku,[183] ale v roku 1680 sa dostal s otcom exulantom do Vratislavi na Alžbetínske gymnázium. Načas sa vzdelával v Prešove, ale po zrušení tamojších škôl sa musel vrátiť do zahraničia. Najviac sa zdržiaval vo Wittenbergu. Od tých čias blúdil po rozličných krajinách, pokým ho otcovské listy nepovolali zo Švajčiarska späť do vlasti, kde naňho čakala správcovská stanica brezovickej školy. Štyri roky bol rektorom, až ho napokon v roku 1695 poverili spravovať slovenskú aj nemeckú cirkev v Spišskom Podhradí. Vystriedal ešte niekoľko kazateľských miest[184] až zomrel v roku 1720 v Dobšinej.

Izrael Lang, Slovák z Trstenej (býv. Frývald) pri Lietave, syn Jána Langa[185] a Anny Šlukovianovej. Dostalo sa mu svedomitej výchovy u znamenitých učiteľov na školách v Rajci, Trenčíne, Varíne, Ilave, Brezne, Spišskej Novej Vsi aj v Prešove. Skoro sa ujal rektorského miesta v Brezovici (1660).[186] Vzorom mu bol v jeho vzdelanostnom napredovaní vlastný otec, niekdajší vychovávateľ detí vojvodcu Kuronska a Livonska, Fridricha. (Index ord. 56). Podľa jeho vzoru neuľpieval ako iní učitelia na únavných gramatických podrobnostiach. Skôr podľa metódy Jána Sturma vzdelával svojich poslucháčov v ušľachtilých vedách, vo vycibrenom štýle, v histórii, kozmografii, v náboženstve a v iných profesiách, ktoré vtedy zdobili vznešených a vzdelaných ľudí. Z Brezovice ho povolali do Jelšavy, kde si ho tamojšia cirkev zvolila za diakona (1662).[187]

Ním sa končí rad evanjelických rektorov v Brezovici.

Bratislavský exemplár menuje okrem uvedeného rektora Juraja Brestovského ešte týchto ďalších:

Matiáš Veredarius, rodom z Liptovského Mikuláša, kde žil jeho otec Michal a matka Uršuľa Ujheliová. V šiestom roku života začal sa vzdelávať vo svojom rodisku, potom v Brezne u Izáka Cabana (1666 — Gymn. II, kap. II, § 21), odkiaľ ho povolali za kantora do Brezovice. Keď sa tam svojou usilovnosťou osvedčil, zvolili ho za rektora. V roku 1664 sa stal farárom v Skalici.

Juraj Schidelinus z Udice na Trenčiansku, syn Matiáša Schidelina a Anny Milichovskej. Navštevoval školy v Trenčíne, Banskej Bystrici, Prešove, Púchove, dva roky bol poslucháčom Juraja Raducha. Z Púchova ho povolali za kantora do Brezovice.[188] Odtiaľ sa však vrátil do Prešova k Izákovi Cabanovi, kde sa ďalej vzdelával tri roky. V Brezovici viedol školu ako rektor polpiata roka a čoskoro sa stal v roku 1669 farárom v Kaloku.

Juraj Očovinus z Hranovnice vo Spiši, syn Pavla Očoviniho a Kataríny Kordoványiovej. Študoval v Štítniku u Eliáša Sartoria,[189] spravoval školu v Betlanovciach, po dvoch rokoch na Štrbe a po ďalších dvoch rokoch v Brezovici, kde zotrval tri roky, kým v roku 1714 prešiel do cirkevnej služby.[190]

Juraj Sitnay bol učiteľom (collega) v Prešove a rektorom v Brezovici,[191] od roku 1705 v Banskej Bystrici a napokon v Púchove.[192]


[133] V Brezovici boli dve školy, ktoré podľa záznamov Melchiora Matthaeiho z Bojníc, farára červenického v Šariši, v Diariu Briccii Kokavini k r. 1621, boli zničené povodňou rieky Torysy. Podobný záznam stojí v Diariu Juraja Budaei o povodni 16. — 18. júla 1670, ktorá zničila majetok Ladislava Berzeviciho. — Sarvašský exempl., 95 a 96. — Literatúru o osade Brezovici pozri u Riznera I, 206.

[134] Melchior Matthaei bol v r. 1609 rektorom podľa synopsy Gymn. I, hl. II, list 76, § 3, podobne píše Anonymus v exempl. SAV 15 a Rotarides vo wittenberskom exempl., diel I, hlava II. („Scheda cuiusdem Anonymi“).

[135] Gymnasiologia III, kap. III v stati o bojnickej škole. Meno Matthaeiho nespomína Záznam zachytil iba exempl. SAV 149. Witt ex. s. 39 nep.

[136] Index ordinatorum Petra Zablera 55. — Podľa záznamu sarvašského exempl. na s. 98 jeho otec sa volal Matúš Kürssel, rodom z Nemeckého (Nitrianskeho) Pravna, matka Barbora z Brezian. Melchior navštevoval školu vo svojom rodisku v Bánovciach. Vyučovali ho učitelia Ondrej Fekna a Matúš Hranicenus. Pokračoval v štúdiách v Hlohovci u Jána Drietoma (r. 1594) a Alexandra Socovina (r. 1601) šesť rokov. Stade prešiel do Trenčína k Jánovi Sopuciovi, ale asi v r. 1600 sa vrátil do Bojníc, kde sa r. 1623 dal ordinovať. Odpis z Diaria Briccii Kokavini.

[137] O Accipitrinovom pôsobení v r. 1617 v Brezovici podáva doklad Tertia scheda cuiusdem Anonymi (tretia ceduľa akéhosi Anonyma) v Gymnasiologii SAV 15 a ďalšia ešte scheda cuiusdem Anonymi vo wittenb. ex s. 39 — 40, ako aj zápis v Index ordinatorum Petra Zablera 10. K svojmu učiteľovi Accipitrinovi sa sebavedome hlási aj jeho žiak Ján Zarevutius v tom istom Indexe, s. 43. — Wittenber. exempl., diel I, hlava 2. Text martinského exempl. v diele I, hlava II, § 4 na liste 79 pôsobí celkom konfúzne. Autor týchto riadkov totiž spravil z troch osôb jednu. Ružomberský Mikuláš Accipitrinus, ktorý tam pôsobil v r. 1609 — 1617, pochádzal z Bytče. Od r. 1621 zamenil rektorstvo za farársku stanicu v Sielnici (Fabó, Monumenta III, 64), kde zomrel, ale nikdy nepôsobil v Brezovici. — Meno Mikuláš Ivankafalvensis (Gymn. u. m.) neslobodno zamieňať s Accipitrinom. Tu ide o Jesztrabina, ktorý žil koncom 18. stor. v Turci, ako to dosvedčuje Zablerov Index ordinatorum, č. 180 — Od uvedených treba celkom odlišovať Mikuláša Accipitrina, rektora v Brezovici v r. 1617, ako doplňuje citovaný Ján Zarevutius. Tento jeho žiak pochytil u Accipitrina ,fundamenta litterarum‘ (elementárne školské znalosti) a dokončil svoje štúdiá v Bardejove, kde bol tri roky poslucháčom Martina Weigmanna (v rokoch 1616 — 1620 — Gymn. II, hl. I) a 16. mája 1621 sa dal ordinovať za farára v Kukovej v Šariši. — Zablerov Index 43.

[138] Pozri Schola Rosenbergensis v Gymn. I, hl. 15, § 18.

[139] Matiáš Fabritius sa podľa svojho rodiska často uvádza ako Matiáš Selecenus, alebo Selecencis (napr. Holuby 15), ktorého treba rozlíšiť od učiteľa, neskôr od r. 1603 farára toho istého mena v Necpaloch (Fabó Monumenta III, 266). Brezovický Fabritius — Selecenus pôsobil v Brezovici asi v roku 1612. Jeho dátum určuje bývalý žiak Ján Kočí (Coci), narodený v r. 1609 v Brezovici, ktorý sa v šiestom roku života dostal do Fabriciovej výchovy v Brezovici, u ktorého pochytil základy vied (prima elementa). Po ňom šesť rokov vyučoval Kočího rektor Štefan Regis (1614 — 1620). Kočí dovŕšil vzdelanie u Martina Weschescha (1620 — 1622 — pozri nižšie). Zablerov Index ordinatorum z r. 1635, č. 145. — Fabritiovo pôsobenie v Brezovici v r. 1610 dokazuje záznam iného jeho žiaka Michala Stankovicza, ktorého takisto vzdelával štyri roky. — Zablerov Index č. 66 a sarvašský exempl., s. 106. Podľa toho istého exemplára Fabritius odišiel r. 1614 za farára in ecclesia Novo-Villana v Šariši. — Sarvašský exempl., 107.

[140] C. Fabritius Luscius bol od r. 282 pred n. l. v Ríme konsulom. Jeho počestnosť, osvedčená vo vojne s Pyrrhom, stala sa príslovečnou. — Aurelius Victor, rímsky historik v IV. stor., v diele Caesares napísal stručné životopisy rímskych cisárov.

[141] V Hrhove pôsobil Simonides v r. 1627. — Gymnasiologia SAV, 28.

[142] Štefana Regia podľa jeho rodiska Beluše označujú niekedy Stephanus Belluschensis, ako napr. Alter Anonymus vo wittenberskom exempl. 15 s odvolaním sa na Zablerov Index ordinatorum 122. Podobne Scheda cuiusdem Anonymi vo wittenb. exempl. a Zablerov Index 101 pri zázname jeho žiaka Pavla Simonidesa a na s. 148 pri mene jeho žiaka Matiáša Zarevutia.

[143] Mikuláš Csernili (aj Czernel podľa Gymn. SAV 13) bol od r. 1603 kazateľom v Beluši. — Hornyánszky 23, Fabó III, 111, píše od r. 1604.

[144] Demjani pôsobil v r. 1604 v Prievidzi, Serafini v r. 1609. Medzi tým Regis navštevoval školu v Trenčíne u Ondreja Thoranyho (Tornay, Torenaius) v r. 1605 (Gymn. SAV 13). V Bardejove pôsobil Ursinus v r. 1609, Weigmann 1606.

[145] Štefan Regis pôsobil v Brezovici v r. 1619. — Synopsa Gymnasiologie I, list 76, § 9, podobne Holuby 10, kým Gymn. SAV 13 píše r. 1614.

[146] Zdá sa, že dátum SAV je pravdepodobnejší, lebo potom by Regis pôsobil v Brezovici v r. 1614 — 1620. Tak súhlasí aj Klein II, 439. Hornyánszky 24 nesprávne pripisuje toto obdobie rektorovania v Brezovici Pavlovi Faschkovi.

[147] Potvrdzuje to aj Exemplár SAV 13.

[148] O Regisovom pôsobení v Sabinove svedčí aj jeho syn Pavol Regis, narodený tamže 27. februára 1639 v Index ordinatorum Michala Lieffmanna, č. 22. Štefan Regis zomrel v Sabinove v r. 1659. — Exempl. sarvašský, s. 108 n.

[149] V tomto zmysle si spomínajú na Štefana Regisa aj Pavol Simonides a Matúš Zarevutius, ako sme už o tom hovorili.

[150] Letopočet potvrdzuje aj Scheda incerti Anonymi v Gymn. SAV 15.

[151] Nasledujúci text I. dielu, hlavy II, § 7 — 9, je v origináli martinského exempláru Gymnasiologie značne skomolený. Martinovi Vešešovi patrí z § 8 poldruhej strany, kým text na liste 81 na druhej strane patrí Jánovi Matthaeimu od riadku 14. Text, ktorému chýba začiatok, sa začína slovami: „aliisque literis consecratus“. Meno Jána Matthaeiho uvádza aj Scheda incerti Anonymi v Gymn. SAV 15.

[152] Palinódia — odvolanie, pieseň alebo báseň, v ktorej sa odvoláva predchádzajúci obsah

[153] Podľa Gymn II, hl. 10, § 14 Ján Matthaei pôsobil v Prešove v r. 1624 až 1634.

[154] K Jánovi Matthaeimu sa hlásia ďalší jeho žiaci: Leonhard Mokoschinus v Zablerovom Indexe ordinatorum, č. 154 a Ján Drazdivus, u. m., č. 171. — Sarvašský exempl. na s. 113 referuje o Jánovi Matthaeim, farárovi v Kysuckom Novom Meste, kde prišiel z diakonátu v Bytči, pôsobil v r. 1617 v Bojnej pri Topoľčanoch a v r. 1620 v Nitrianskej Strede. Podľa záznamov Gymnasiologie berský exemplár 40 nep.

[155] Tvar Dolnick a Dolnik používa Alter Anonymus v Gymn. SAV 15 a wittenberský exemplár.

[156] Pinter pôsobil v r. 1615 v Hlohovci, Ursini v Levoči v rokoch 1614 — 1619. Pozri Zablerov Index ordinatorum, s. 86.

[157] Štefan Pilárik pôsobil v Brezne v r. 1610. — Gymn. II, hl. II, § 9. Jeho nástupcom bol po r 1610 Ján Rotarides — Scheda cuiusdem Anonymi vo wittenberskom exempl, aj exempl. SAV 93 a Hornyánszky, u. d. 36.

[158] Ide azda o Martina Rauscha, ktorý pôsobil v Rožňave r. 1610. — Gymn. III, hl. 20, aj Holuby 12.

[159] Martin Weigmann pôsobil ako výpomocný učiteľ; od r. 1606 do r. 1620 ako rektor v Bardejove. — Gymn. II, hl. I, č. 16.

[160] Rafael Pelargus (jeho meno v texte Gymn. I, hl. II, č. 11 je skomolené), bol rektorom v Novom Meste nad Váhom v r. 1618. — Gymn. III, hl. 23, č. 6. — M. Izák Láni v Bánovciach v r. 1619. — Gymn. I, hl. I, § 19.

[161] Stať o škole v Okoličnom hovorí o jeho bratovi Eliášovi Faschkovi, ktorý tam pôsobil v r. 1621. — Text okoličianskej školy v Gymn. I, hl. 12, § 6 je nápadne verbálne zhodný s textom o Pavlovi Faschkovi v Gymn I, hl. II, § 10, čo svedčí o omyle prepisovačov.

[162] Faschko pôsobil v Mošovciach v r. 1626 — 1630 (Gymn. I, hl. 10, § 13), takže do Brezovice sa mohol dostať až r. 1630, ako dosvedčuje synopsa na u. m., list 76. Pozri stať o okoličianskej škole v exempl. SAV, 42. Sarvašský exempl., s 120, presúva dátum na neskoršie, píšuc „Paulus Faschko anno 1628 iuventuti Berzevitzianae Scholae dictavit Institionum Dialecticarum Rudimenta, ex variis Romanorum Mysteriis depromta“. (Faško diktoval v r. 1628 brezovickej mládeži základy dialektiky, povyberané z rôznych spisov Rimanov).

[163] Podľa skôr uvedeného diela by sa dalo súdiť, že Faschko bol v Brezovici rektorom v r. 1627 alebo v rokoch 1628 — 1631, keď sa stal farárom v Spišskej Sobote. Keď ho stade vyhnali, odišiel do spišského Nededa a potom do Smrečian, kam ho povolal Peter Smrečány v r. 1641. — Protocollum Lyptoviense, s. 191, 197, 198, 199. Po prechodnej stanici v Liptovskom Jáne (u. d. 201) nastúpil na cirkevný úrad v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči (u. d. 217, 229, 335). Sarvašský exempl. 121 n.

[164] Mikuláš Martini pôsobil v Kysuckom Novom Meste v r. 1612. — Gymn. I, hl. 19, § 7.

[165] Tobiáš Benedicti z Ružomberku v rokoch 1617 — 1619 (Gymn. I, hl. 15, list 206), Izák Láni v Bánovciach v r. 1619 (u. d., list 49).

[166] Mikuláš Lucae bol v Brezovici rektorom v r. 1631. — Gymn. list 76. Potom bol farárom v Bertotovciach pri Prešove. — Scheda cuiusdem Anonymi vo wittenberskom exempl., Zablerov Index, s. 127 a Hornyánszky 24.

[167] Stať o Matiášovi Zarevutiovi v martinskom exempl. vypadla, text je prebratý zo sarvašského exempl. na s. 126 n. Wittenb. ex. s. 40 nep.

[168] Zarevutius sa vzdelával v Bardejove „in gymnasta ea tempestate florentissimo“ (na gymnázia, ktoré bolo vtedy na vysokej úrovni) pod feruľou Leonharda Wagnera v 20. rokoch 17. stor. (Gymn. II, hl. I, § 17).

[169] Z Bratislavy Zarevutius odišiel najprv do Prešova počas rektorátu Jána Serediho (1629 — 1637), do Brezovice nastúpil v r. 1632 a zotrval tam do r. 1634, keď ho Anna Švábovská pozvala do Slovenskej Vsi. — Zablerov Index ordinatorum, č. 141, sarvašský exempl., s. 130. — Tertia Scheda Anonymi v Gymn. SAV 15 pokladá Zarevutiovu matku za Kristínu Poldruhých, jeho otec zomrel r. 1622 na mor (Holuby 13). Pozri aj Zablerov Index, s. 149.

[170] Podľa Gymn. SAV 13 v r. 1612 pôsobil v Lipt. Mikuláši Ján Rossinus, ale prešovský a martinský exempl. vyznačujú správny tvar mena Ruffinus. — Gymn. III, hl. 15, § 6.

[171] Podľa Gymn. III, hl. 23, § 12 pôsobil v Partizánskej Ľupči v r. 1620 Ján Lochmann. — Exempl. SAV 13 však označuje takisto správne ,Matiáš‘ Lochmann. — Ján Fabritius pôsobil tam v r. 1622. — U. m , § 14.

[172] Ján Matthaei pôsobil v Brezovici v r. 1622. — Pozri nižšie.

[173] Stať o škole v Okoličnom hovorí o jeho bratovi Eliášovi Faschkovi, ktorý tam pôsobil v r. 1621. — Text okoličianskej školy v Gymn. I, hl. 12, § 6 je nápadne verbálne zhodný s textom o Pavlovi Faschkovi v Gymn I, hl. II, § 10, čo svedčí o omyle prepisovačov.

[174] Zachariáš Láni pôsobil v Bánovciach v r. 1628. — Gymn I; hl. I, § 18.

[175] Ján Hodikius je nesprávny údaj. V r. 1630 pôsobil v Žiline Jonáš Hodikius. — Gymn. III, hl. 33, § 18 a exempl. SAV 13.

[176] Letopočet 1637 určuje synopsa v § 14, list 76.

[177] Tvar mena Gazischius v Gymn. SAV 13 zamieňa martinský exempl. a iné za tvar Gassitius. Jeho matka Anna Alitis pochádzala z Radvane. Holuby 15 ho označuje ako rodáka „Vetusolio Cremnicensis“.

[178] Gassitiov otec Juraj bol správcom školy v Badíne a Čeríne.

[179] Daniel Láni pôsobil v Bánovciach v r. 1629. — Gymn. I, hl. I, § 24.

[180] V Brezovici spravoval školu v r. 1645. — Synopsa, list 76, § 16. — Podľa Holubyho mal byť farárom už v r. 1646, aj sarvašský exempl. s. 135 poznamenáva, že Ján Gassitius „qua pastor Berzeviensis“ podpísal dňa 3. mája 1646 zákony šarišského bratstva v Sabinove.

[181] Text Gymnasiologie na liste 87 (I, hl. II, § 16) treba v prvých troch riadkoch opraviť podľa historických prameňov takto: Tam zmienený Juraj Gassitius nebol bratom Jána Gassitia, ale synom, ako to vysvitá z listu z 15. júla 1678, písaného vo Wittenbergu priateľovi Jánovi Simonidesovi. List odpisuje sarvašský exempl., s. 135. To isté vysvitá aj z tamže citovaného listu z 22. januára 1680, písaného Jánovi Simonidesovi z Wittenbergu.

[182] Brestovského meno uvádza bratislavský exempl. I, hl. II, sarvašský exempl. 139 v § 18 Holuby 15 a uvedený Hrabetius v Indexe ordinatorum Martina Wagnera č. 93.

[183] Keď Samuel Platani dospel v mladíka, dostal sa na dvor župana Petthöa v Stropkove, kde sa takmer vyhýbal štúdiám. Vo vzdelávaní pokračoval potom vo Vratislavi r 1680. — Údaj o ceste do Švajčiarska nie je istý, v rukopisoch sa píše raz „ex itinere Svevico“ (martinský exemplár), inokedy „ex Helvetia“.

[184] Zo Spišského Podhradia pozvali Plataniho za farára do Vondrišela r. 1705, stade do Štítnika, potom do Rožňavy, kam prišiel 6. júla 1712, dňa 9. januára 1716 nastúpil do Dobšinej, kde mu po smrti postavili v kostole epitaf. — Sarvašský exempl. 144.

[185] O farárovi Jánovi Langovi ,vo Frivalde‘, in dominio Lietava, ktorá patrila vtedy Mikulášovi Kostkovi ok. r. 1612, pozri Fabó, Monumenta III, 125.

[186] Pozri Wagnerov Index ordinatorum 143 a ,Alter quidam Anonymus‘ v exempl. SAV 15, aj Holuby 14.

[187] Hornyánszky u. d. 76. Tento letopočet je nepravdepodobný. Podľa Gymnasiologie III, hl. I o jelšavskej škole, pôsobil tam Izrael Lang po r. 1612, najneskôr do r. 1620, keď ho zvolili za diakona.

[188] „… evocatus est pro cantore ad ecclesiam Berzevicensem…“, kde zotrval šesť mesiacov: Holuby 16.

[189] Gymnasiologia III, hl. I, § 9 pozná Juraja Sartoria, ktorý pôsobil v Jelšave v 30. rokoch 17. stor.

[190] Dňa 23. januára 1714 prešiel Juraj Očovini v Brezovici do kazateľských služieb. — Hornyánszky 24, Holuby 16.

[191] Juraj Sitnay bol rektorom v Brezovici v r. 1695. — Hornyánszky 24. V Prešove vyučoval aj Michala Johanidesa, syna farára v Lipt. Michale. — Holuby 18. V Brezovici ,magno cum suo et cuorum emolumento est versatus‘ (namáhal sa s veľkým úsilím). V Banskej Bystrici vyučoval classis syntaxistarum jeden rok. — Holuby u. m.

[192] Púchovská škola v Gymn. III, hl. 18 jeho meno neuvádza. Zato referuje o ňom Hornyánszky 228, kladúc jeho pôsobenie v Púchove do r. 1700.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.