Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava XIX. Škola v Kysuckom Novom Meste

(Sectio I, caput XIX, Schola Uj-helyensis ad Kissuczam)

[854]

Kysucké Nové Mesto je osada v slávnej Trenčianskej župe.

Základy tamojšiemu školstvu položil Ján Ungnad Sonnek, ktorého rodokmeň siaha do 12. storočia k zakladateľovi rodu, Teodorikovi Weissenwolfovi, ako sa pôvodne nazývali Sonnekovci. Z jeho potomkov najviac žičil tejto škole Ondrej Ungnad, poslucháč vysokej školy v Strasburgu.

Medzi prvými učiteľmi tamojšej školy sa spomína Juraj Racicenus. Podľa Krmanových poznámok Scrinia k roku 1602 v nasledujúcom roku ho stadiaľ povolali na školu v Liptovskom Mikuláši. Dosvedčuje to aj list písaný Jánovi Lochmannovi z 20. februára 1623, ktorým pozýva Lochmanna na krst svojho syna a ktorý podpísal „Georgius Raczicenus, p. t. Scholae rector“.[855]

Gašpar Bodovinus,[856] syn Michala Bodovina, cirkevného kazateľa pri kostole „svätej Márie“ v Turci. Otec Michal Bodovinus charakterizuje svojho syna Gašpara v liste Matiášovi Lochmannovi[857] slovami: „Hoci skúmavým chlapeckým zrakom pozoruje, že jeho vzdelaný otec vedie ťažký život, predsa sa nestráni kníh, ba dokonca z nich získal značné vzdelanie a osvedčil sa ako natoľko obratný, že ho škola v Kysuckom Novom Meste zvolila v roku 1610 za rektora“.

Mikuláš Martiny. Pozri stať o bytčianskej škole, sectio I, hlava III, § 6.[858]

Juraj Parschitius, rodom zo Žiliny, syn ružomberského farára Tomáša Parschitia. Na žilinskej škole ho v jeho rodisku oboznamovali s humanistickými aj s vyššími vedami Serafín Vilhelmus, Ján Nigrini a Adam Corodini.[859] Potom sa vzdelával aj na českých školách. Po návrate pokračoval vo vyšších vedách u Jána Bocatia, M. Izáka Lániho, M. Zachariáša Flotvedelia a M. Zachariáša Lániho v Bytči.[860] Po trojročnom účinkovaní v hodnosti správcu školy a chóru v Žiline vyžiadali si ho za rektora do Kysuckého Nového Mesta.[861] Po roku činnosti ho menovali za učiteľa bytčianskeho gymnázia.[862] Odtiaľ ho zasa pozvali za rektora školy do Žiliny,[863] kde si šesť rokov, teda od roku 1622 do roku 1628 vzorne vykonával svoje povinnosti, takže bol svojou usilovnosťou široko-ďaleko známy. Sláva jeho mena pohla trenčianskych[864] obyvateľov, že ho pozvali na tamojšiu nedávno otvorenú školu, na ktorej účinkoval až do roku 1632. Keď sa nasýtil školskej práce, začal sa pripravovať na politickú dráhu. Ale ešte prv, než sa zriekol svojho úradu, ponúkol mu Gašpar Illésházy v roku 1632 stanicu cirkevnej správy v Biróci.[865]

Ondrej Fábry.. Z kováčovho syna sa zrodil cisár Pupienus.[866] Preto nič nie je na tom nové, že spomenutý syn remeselníka, zlatníka alebo tesára, bol rektorom školy a plných päť rokov všestranne formoval a zdokonaľoval mládež.[867]

Pavol Pieckovius pôsobil v roku 1625[868] v Kysuckom Novom Meste.

Jakub Urbanovicius (Urbanovič) z Dolného Kubína, brat tamojšieho rektora Gašpara Urbanoviča. Základné vzdelanie nadobudol vo svojom rodisku, potom na škole v Oslanoch, neskôr sa stal správcom školy v Kysuckom Novom Meste.[869] Stadiaľ si ho občania Veličnej zvolili za rektora svojej školy, aj tam zostal ako kazateľ.

Štefan Jelenius ,lopotil sa‘ na škole v Kysuckom Novom Meste v roku 1631. Údajne to bol muž veľmi učený a vzdelaný (doctus et eruditus), ako ho charakterizoval beckovský farár Tobiáš Brichmann v Index ordinatorum Petra Zablera na s. 210.

Vavrinec Gallovicius účinkoval v roku 1635. Pozri Scrinia Daniela Krmana.[870]

Juraj Pixiades bol rektorom tamojšej školy v roku 1637. Za najsvedomitejšieho učiteľa ho pokladal, aj si ho tak uctil krivánsky farár Matiáš Brossius v Index ordinatorum Petra Zablera i Martina Wagnera, 147.[871]

Matiáš Habermann tam pôsobil v roku 1638. Neskôr sa stal farárom a seniorom tekovského kontubernia.[872]

Ján Bugar, ináč Silentiarius (Mlčanlivý) pochádzal zo Slovenského Pravna. Bol synom Juraja Silentiara. Pozri Scrinia Daniela Krmana.[873]

Štefan Scholius z Oravy z Veličnej.[874] Bol synom Jána Žiaka (Zakovitzius), ktorý si upravil meno podľa gréckeho slova scholé, po latinsky scholasticus. Vzdelával sa na domácich školách vo Veličnej u Mikuláša Hrabeczia, v Brezovici u Eliáša Faschku, v Žarnovici u Daniela Masznicia, v Prievidzi u Eliáša Ladivera, v Bratislave u Daniela Tissenbachera, v Bánovciach u Alexandra Hadikia.[875] Pod Hadikiovým predsedníctvom mal dišputáciu, o ktorej si hovorí aj v Gymnasiologii, odd. I, hlava I.[876] Okrem toho bol horlivým poslucháčom ešte ďalších učiteľov, najmä v Prešove, kde sa stal prívržencom Petra Rama.

Najprv pôsobil ako rektor na škole svojho rodiska vo Veličnej[877] od roku 1644 do roku 1646 v Kysuckom Novom Meste. Keď vojsko spustošilo tamojšiu školu, opustil školské služby a venoval sa politickej činnosti. Ale po napomenutí oravského kontubernia sa obnoví aj jeho priateľský vzťah k škole a v Bánovciach dva roky spriada tkanivo vedy. Na odporúčanie Illésházyho stal sa v roku 1648[878] správcom školy v Dolnom Kubíne. Pozri Scrinia Daniela Krmana.

Juraj Rudinský pochádzal z Kysuckého Nového Mesta, kde nastúpil v roku 1651 do funkcie rektora a dva roky formoval útle mysle detí, až ho roku 1654 prijala čachtická cirkev.[879]

Ján Michalides[880] zastával rektorský úrad v Kysuckom Novom Meste v roku 1655. Dňa 4. septembra 1683 ho uviedli do cirkevného života v Skalici, ale ešte toho istého roku bol stade vyhnaný. Vrátil sa k rodine Ostrosithovej, odkiaľ ho 8. apríla 1685 povolali do cirkevných služieb v Liptovskom Ondreji, kde slúžil až do roku 1687. Keď ho aj stadiaľ vyhnali, odišiel a prijal miesto v artikulárnej cirkvi v Paludzi. Po povolení evanjelických bohoslužieb v roku 1690 nastúpil v Brezovej, kde ho poctili hodnosťou seniora a kde aj roku 1705 zomrel.

Benjamin Koczárius (Kočár)[881] r. 1661. Scrinia Daniela Krmana.

Ján Habermann bol synom seniora tekovského kontubernia Matiáša Habermanna. Učil sa na škole v Nitrianskom Pravne, Kremnici, Prievidzi, Brezne, Žiline, kde získal dobré základy. Roku 1657[882] stal sa rektorom v svojom rodisku Kysuckom Novom Meste. Po trojročnom úradovaní prevzal správcovstvo školy v Považskej Bystrici, ktoré viedol päť rokov.[883] Ale na sklonku štvrtého roku ho Imrich Balassa pozbavil majetku a vydal napospas prenasledovaniam pri sústavnom ohrozovaní na živote, až ho napokon pozbavil úradu. Preto prijal v roku 1665 pozvanie za diakona varínskej cirkvi.

Juraj Godius (správne Gobius)[884] narodil sa 22. apríla 1639 v Liešne pri Slovenskom Pravne. Učili ho význační učitelia a magistri vznešených vied Zachariaš Hagara v Mošovciach, Valentín Perák v Kláštore pod Znievom, Ján Milochovinus v Nitrianskom Pravne, Matúš Rakšány v Kremnici, M. Eliáš Kreuchelius[885] v Banskej Bystrici. Keď skončil štúdiá overoval si výsledky svojich štúdií najprv na škole v Kysuckom Novom Meste.[886] V novembri r. 1660 ho ustanovili na školu v Slovenskom Pravne, ktorú spravoval ako rektor celých desať rokov, teda až do roku 1670. Duševná vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť pri obcovaní s ľudom a bezúhonný život ho vyniesli zo školského prachu na cirkevný úrad v Smrečanoch v Liptove.[887] Po vyhnanstve ho v roku 1682 povolali do modranskej cirkvi, kde zastával úrad slovenského farára a na sklonku svojho života prevzal funkciu dekana kontubernia od roku 1707, keď aj zomrel.[888]

Kristián Lazitius[889] nastúpil v roku 1670 ako „posledný rektor školy“. Počas všeobecného prenasledovania evanjelikov v roku 1673 boli v meste násilne obsadené kostoly. Pre tieto nepriaznivé udalosti farár Daniel Reguli s diakonom Jonášom Coledanom a rektorom školy Lazitiom odišli do vyhnanstva.[890]


[854] V Gymn. SAV je táto stať v odd. III, hlava 57, s. 227 n. „Est Symbola Danielis Krmanni, haec tota narratio“ — u. m.

[855] Racicinus, čiže Ratzitzenus, alebo Ratzitzius pôsobil v Liptovskom Mikuláši r. 1623 (Gymn. III, hl. 15, § 7), r. 1628 bol tam diakonom (Holuby 103)., Odpis uv. listu v Gymn. I, hl. 19, § 5. — Pozri aj Protocollum Liptoviense 104, sarvašský exempl. 662 a diel III, pozn. 314.

[856] Bodovinus, resp. Bodó (Krman v SAV 227, berlín. ex. 288). — Sarvašský exempl. 666 pripisuje: Bubilinus cognomen habet genitoris amandi, sed Bodovinus habet cognomen matris amandae. (Po otcovi Bubilinus, po matke Bodovinus).

[857] Odpis listu v Gymn. I, hl. 19, § 6. — Sarvašský exempl. 664 sa zmieňuje o inom liste Gašpara Bodovina Matiášovi Lochmannovi z 28. marca 1615, v ktorom si sťažuje, že jeho poslucháči ním ako starcom opovrhujú. V ďalšom liste z 20. marca 1617 píše Lochmannovi o svojom živote v Martine.

[858] Podľa uvedenej state v škole v Bytči bol Martiny, čiže Martinko kolegom rektora Michala Crispina. — Podľa Paulinyho u. d. I, 98, narodil sa v Ružomberku, študoval tam pod feruľou Tomáša Doroticia (1592), Ondreja Lucae (1596), Jána Kalinku (1598), Jána Lycia (1602 — 03), Mateja Zorkóczyho (1604) a Mikuláša Accipitrina (1609. — Gymn. I, hl. 15, § 10 — 18). Pokračoval v Bytči u Michala Crispina (1612, u. d. I, hl. 3, § 6), ktorý si ho ponechal za konrektora. Z Bytče sa dostal r. 1612 za rektora do Kysuckého Nového Mesta, po roku do Nitrianskeho Pravna a odtiaľ po troch rokoch do cirkevnej služby v Dolnom Kubíne. Skoro však vystriedal v cirkevnej službe opäť Bytču, Jesenicu, po deviatich rokoch Čachtice, od r. 1638 Nové Mesto nad Váhom, kde 9. marca 1640 zomrel. — Pozri aj sarvašský exempl. 667, exempl. SAV III, hl. 57, s. 227 a berlínsky exempl. 228.

[859] Serafín Vilhelmus v Žiline r. 1610, Ján Nigrini r. 1616 a Adam Corodini r. 1612 — Gymn. III, hl. 33, § 8, 12, 10.

[860] M. Ján Bocatius prišiel do Košíc r. 1600 (Gymn. II, hl. 5, § 12), Izák Láni bol v Bánovciach v r. 1619 (u. d. I, hl. 1, § 15), Zachariáš Flotvedelius v Bytči r. 1617 (u. d. I, hl. 3, § 10). Zachariáš Láni bol tam konrektorom.

[861] V Kysuckom Novom Meste nastúpil r. 1613 podľa Gymn. SAV 227 a berlínskeho exempl. 228, r. 1612 podľa Holubyho 103.

[862] Sarvašský exempl. 668 sa dovoláva záznamu v Zablerovom Indexi ordinatorum, č. 74. Holuby 103 datuje túto udalosť na roky 1622 — 1628, čo však zrejme patrí k jeho pobytu v Žiline.

[863] Gymn. III, hl. 33, § 14. Sarvašský exempl. u. m. upresňuje Parschitiov pobyt v Žiline na 9. septembra 1626 podľa Zablerovho záznamu v Indexi, č. 110 a 157.

[864] Gymn. II, hl. 21, § 19. Zablerov Index ordinatorum, č. 146 a 148.

[865] Sarvašský exempl. 668 doplňuje jeho účinkovanie v cirkevnom živote: R. 1631 „qua ecclesiastes Predmeriensis“ (Predmier) podpísal zákony trenčianskeho kontubernia. — Protocollum Trench., 2, od r. 1641 bol farárom v Žiline. U. d, 152.

[866] Marcus Claudius Pupienus, rímsky cisár r. 238. — Rezik cituje Jána Justiniana v Historia caesarum et imperatorum romanorum.

[867] Podľa bratislavského exempl. pôsobil Ondrej Fábry v Kysuckom Novom Meste od r. 1618. — Bratislavský exempl., I, hl. 19 a Holuby 104 vpisujú po Ondrejovi Fabrim nasl. rektorov: Ondrej Zadrius (sarvašský s. 670 a wittenberský exempl. píšu Zidkius), ktorý účinkoval na Kysuciach r. 1623 podľa dôkazov jeho žiaka Martina Cedichia zo Sliezska. — Zablerov Index ordinatorum, č. 63 a Index Martina Wagnera, č. 27. — Po ňom nastúpil Ján Fabritius. Pôsobenie tohto a jeho nástupcu Jána Pácza z Blesoviec spomína Ján Strbitz z Kysuckého Nového Mesta. — Index ordinatorum Martina Wagnera, č. 48.

[868] Pieckovius študoval v Bánovciach u Ondreja Stankovianskeho. Autor s rezervou pripúšťa, že azda vyučoval dva roky v Ružomberku podľa svedectva Index ord. Martina Wagnera, č. 96.

[869] Urbanovič pôsobil v Kysuckom Novom Meste r. 1627. — Gymn. SAV III, hl. 62, § 227, berlínsky exempl. 228. Jeho žiakom tam bol okrem iných aj Matiáš Platani, ako zaznačil v Indexi ord. Martin Wagner, č. 63.

[870] Galovicius pochádzal z chorvátskej obce Koprivnice. Z Kysuckého Nového Mesta odišiel za farára do Slovenského Pravna, neskôr bol farárom na Vrútkach a v Mošovciach, kde r. 1658 zomrel. — Holuby 104.

[871] Pixiades zo Sliezska pôsobil v Kysuckom Novom Meste podľa Holubyho (s. 105) v r. 1637, čo potvrdzuje aj exempl. SAV 227, podľa wittenberského exempl. okolo r. 1650.

[872] Od r. 1640 bol rektorom v Bojniciach. — Gymn. III, hl. 3, § 13.

[873] Bugar stál na čele školy dva roky, t. j. v rokoch 1638 — 1639. V stati o škole v Slovenskom Pravne sa dočítame, že vyučoval v Bánovciach u Daniela Lániho (1629), v Nitrianskom Pravne u Jána Ladera (1628), v Žiline u Eliáša Ladivera st. (1625). Z Kysúc ho odvolali do Slovenského Pravna r. 1655. — Gymn. III, hl. 53; prešovský exempl. určuje rok 1640 v diele I, list 175, § 6.

[874] Gymn. SAV III, hl. 57, berlínsky exempl. 228.

[875] Hrabecius vo Veličnej 1628, Faschko v Brezovici 1630, Ladiver st. v Prievidzi 1629, Tissenbacher v Bratislave 1635, Hadík v Bánovciach 1643.

[876] „Per eundem (t. j. M. Alex. Hodikius) ibidem (t. j. v Bánovciach) producta est Apodixia Theologica vanissimi conatus Belaviani (obhajca moci diablovej) respondente Stephano Scholio Arvense Anno 1644“. — Gymn. I, hl. I. § 31. Teologické vyvrátenie náuky o diablovej moci.

[877] Scholius pôsobil vo Veličnej r. 1640. — Gymn. III, hl. 31, § 8.

[878] Gymn. SAV II, hl. 2, s. 148.

[879] Podľa Fabóa, u. d. III, 124 ide o cirkev v Czácsa (Čadca). Ďalšia stať v martinskom exempl. (Gymn. I, hl. 19, § 18 a v prešovskom exempl. dtto, list 246) je nepozornosťou odpisovateľov prenesená zo stati o Rudinského nástupcovi Jánovi Michalidesovi, ktorého meno je v texte vynechané. O ňom sa zmieňuje iba synopsa školy v Kysuckom Novom Meste na liste prešovského exempl. 239, § 19 a dáta doplňuje berlínsky exempl. 74 aj Holuby 106. — Podobne sarvašský exempl., list 675 pletie si text o Rudinskom so staťou o Michalidesovi.

[880] Ján Michalides podľa správ jeho brata Samuela sa narodil v júni r. 1629 v Hájnikoch pri Zvolene. Študoval v Prešove, Brezne, Radvani, v Kysuckom Novom Meste, Hlohovci, Prievidzi a Žiline, kde v 22. roku života r. 1651 sa stal kantorom a preceptorom druhej triedy. Po dvojročnom rektorovaní v Kysuckom Novom Meste (1655 — 1657) sa dostal za rektora do Čachtíc. V r. 1658 bol farárom na Brezovej, počas Nádaždiho prenasledovania sa uchýlil ako diakon do Senice (1660 — 1663), keď sa stal farárom v Skalici. Dňa 29. decembra 1671 odišiel do vyhnanstva do Sliezska (osada Leyserdorf). Po desaťročnom exile ho prijal Matiáš Ostrožič za dvorného kazateľa v Liptovskom Jáne.

[881] Pozri aj berlínsky exempl. 289.

[882] Synopsa prešovského aj martinského exempl. uvádza r. 1655, berlínsky exempl. 289 prijíma rok 1657, wittenberský jeho meno nemá.

[883] Habermann v Pov. Bystrici r. 1660. — Gymn. I, hl. 18, § 15.

[884] Gymn. SAV III, hl. 58.

[885] Hagara v Mošovciach r. 1649, Perák v Kláštore r. 1651, Rakšáni v Kremnici r. 1666, Kreuchelius v Banskej Bystrici v rokoch 1629 — 1636.

[886] Godius pôsobil v Kysuckom Novom Meste podľa synopsy r. 1660, do Slovenského Pravna ho teda pozvali r. 1661 (Holuby 106). Porovn. Gymn. III, M. 21, § 8.

[887] V Smrečanoch r. 1670. — Fabó, Monumenta III, 73, Holuby 106.

[888] Hornyánszky, Beiträge 139. — Zomrel 21. apríla 1707. — Holuby 106.

[889] Lazitius bol najprv rektorom na škole blahoslavenej Márie, v Liptove okolo r. 1666, kde mával časté rozpory so svojim nástupcom Jurajom Sartoriom, ako to dokazuje Liptovský protokol, s. 346. Stade prešiel na prešovské kolégium, keď tam pôsobil rektor Samuel Pomarius ok. r. 1668. — Sarvašský exempl. 680.

[890] Štefan Dubnicay opisuje udalosti v diele Metamorphosis fidei ortodoxae de bono in malum et vicissim in Comitatu Trenchiensi… ab anno 1600. Cassoviae 1737. — Rizner I, 346.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.