Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava XII. Škola v Okoličnom

(Sectio I, caput XII, Schola Okolitsensis)

Okoličné je osada pri Váhu v Liptovskej župe, ktorá patrí vznešenej rodine Okoličányovej.

Starobylosť tohto rodu siaha až do roku 1282.[561] V tých časoch Serafín Okoličány, veľký bojovník, dostal od kráľa Ladislava IV, zv. Kumána, do daru túto osadu, ktorú nazval podľa, svojho priezviska a udržiaval si ju ako slobodnú, bez akýchkoľvek služieb a záväzkov. Serafínov nástupca Michal Okoličány založil kláštor,[562] v ktorom sa mali vzdelávať vo vedách urodzení synovia tohto rodu. Pretože škola bola čisto cirkevného rázu, Sebastián a Mikuláš Okoličány zriadili okrem nej iné verejné sídlo vied, na ktoré povolali vynikajúcich učencov, aby vzdelávali mimoriadne duševné schopnosti ich synov.

Gašpar Okoličány, notár Liptovskej stolice, poslal Jánovi Rezikovi písomnú odpoveď v záležitosti okoličianskej školy a dosvedčuje, že sa pamätá na rukopis Matriky rektorov okoličianskych s titulom, ktorý vyjadruje aj letopočet slovami: DeVs nobIsCVM (= 1611).[563] Spomedzi nich bol na prvom mieste Ján Hubatius. Tento muž poznal, že mysle synov Liptovskej župy od rybolovu a podobného labužníckeho zamestnania surovejú a že pravá urodzenosť nepozostáva v skvelých tituloch, v začadených obrazoch predkov, v pozemkoch a výnosných dvoroch, ale v otcovskej alebo rodovej dokonalosti, alebo vo vzdelávaní ich schopností. Ján Hubatius tam pôsobil okolo r. 1600.[564]

Samuel Fabritius mal týchto učiteľov na svojich školách: Pavla Lovčányho na škole rajeckej, Jána Ruffina v Necpaloch,[565] Jána Rotaria v Bystrej,[566] Jána Pinera v Nitrianskom (Nemeckom) Pravne a Matiáša Zavornika v Trenčíne a iných.[567] Fabritius svojím takmer všestranným nadaním bol by sa mohol vysoko povzniesť, ale nežičlivá chudoba ho vtesnila do hraníc vlasti, aby sa nemohol vyšvihnúť príliš vysoko. Keď svojou húževnatosťou dosiahol svoj cieľ, povolali ho r. 1615, aby riadil a viedol školu v Okoličnom, na ktorej sa štyri roky neúnavnou pričinlivosťou staral o prospech mládeže. Odtiaľ ho povolali za správcu školy do Bojníc.[568] Pozri Scrinia Daniela Krmana. Napokon ho však ustanovili za diakona ev. cirkvi v Necpaloch.

Eliáš Faško[569] (Faškovius) sa narodil v Brezne.[570] Otcom mu bol Juraj Faško a matka Katarína Stenczelová. Rodičia ho poslali ku Štefanovi Pilárikovi a Jánovi Rotariovi na brezniansku školu,[571] ktorí tam veľmi dôvtipne vedeli vystopovať schopnosti detí. Základy vied si osvojil na domácich školách v Bardejove u Martina Weigmanna a v Brezovici u Štefana Regia z Beluše. Potom sa pobral na štúdiá k Jánovi Bocatiovi do Košíc, aby sa po chválitebných začiatkoch mohol vzdelávať v poézii, a k Izákovi Lánimu, správcovi bánovského gymnázia.[572] V roku 1621 dal príklad nezištnosti, keď v Okoličnom neodmietol vykonávať službu kantora, ktorú zastával aj v Trnovci v roku 1622 a v Brezovici v roku 1624.[573] Pretože vynikal nielen v speve, ale aj v básnickom umení, poslali ho v roku 1624 za správcu školy do Okoličného. Školu spravoval vyše roka.[574] Potom ho zavolali znova do Brezovice, kde len pol roka spravoval školu. V roku 1625 vstúpil do cirkevných služieb v Dubnici.[575] Peter Zabler, Index ordinatorum, s. 83.

Jakub Clibanides, pôvodne po slovensky Pieckov.[576]

Michal Lazius, rodom z Bánoviec, o ktorom pozri stať o škole v Levoči, odd. II, hlava XV, čl. 32. Veľmi sa osvedčil vo vyučovaní vied, ako to dosvedčujú jeho žiaci Leonhard Mokoschin z Partizánskej Ľupče, rektor v Šarišských Dravciach, ktorý píše takto: „Pretože múzy zanietili moje srdce láskou, uchýlil som sa v roku 1627 do Okoličného k rektorovi školy Michalovi Laziovi“.[577] Pozri Index ordinatorum Petra Zablera, s. 162.

Ale ešte pred ním Čech Ján Vokoun[578] označuje Lazia ako človeka najučenejšieho, ktorého načim ctiť ako vlastného otca. Pozri Index Zablerov na s. 146. Od roku 1652 účinkoval ako farár v Košeci v Trenčianskej župe.[579] Scrinia Daniela Krmana.

Ján Andreae.[580]

Šimon Fridvalský,[581] syn Imricha Fridvalského, ktorý v exile kedysi blahodárne účinkoval ako rektor gymnázia Jasnensis vo Veľkopoľsku. Z Brezna [582] Fridvalského povolali do Okoličného[583] na školu, z rektora sa neskôr stal farár v Partizánskej Ľupči.[584]

Ján Augustini.[585] Pozri stať o bánovskej škole, odd. I, hlava I, § 32.

Ondrej Matthaesius, syn Jána Matthaesia zo Žiliny, niekdajšieho veľmi obľúbeného učiteľa magnátskej školy v Liptovskom Jáne, nastúpil v Okoličnom okolo roku 1640.[586]

Ján Skrovný. Pozri stať o škole v Ilave, odd. I, hlava VIII, § 13.

Krištof Zelenikius,[587] ináč Herbinus. Z Turčianskej župy ho pridelili na okoličiansku školu,[588] ale ťažko sa vedel prispôsobiť šľachtickým mravom. Uznával síce, že je svojim patrónom zaviazaný povinnou úctou, ale nevedel zachovávať pravidlá slušnosti. Touto chybou trpia dnes mnohí učitelia. Správne píše Wolff Seider v Oratio parentalis Saxoniae Ducis (Rodičovská reč vojvodu saského, zv. I) o neokrôchaných učiteľoch: „Ktorí celý svoj vek strávili na zapadlých dedinách v školskej službe, veľmi zavdávajú svojej autorite, keď musia prijať službu na dvore kniežat a svojím správaním poškodzujú svoju dobrú povesť. Nemajú trocha uhladenosti vo svojom správaní, trocha jemnosti v reči, trocha vtipnej pohotovosti v žartovaní, ani vkusu v obliekaní, žiadnu vážnosť v chôdzi, ani prívetivosti v tvári, žiadny dôvtip v spoločnosti, v ktorej sa majú pohybovať. Ak sa ukáže knieža ešte hodne ďaleko, strachom sotva lapajú dych a málo chýba, aby nespravili to, čo sa stáva volavkám pri zápase so sokolmi. Ak ich vysoko postavení ľudia oslovia, iba zimnične sa chvejú ako Harpocrates, onemejú, alebo sa v rozpakoch zajakajú a hovoria dve na tri. A hoci ich mnohí za nič nemajú… predsa majú takú hrubú kožku, že nepochopia tieto úškľabky, ale na základe akýchsi filozofických vidín dôvodia, že sa im dostáva zvrchovanej úcty, takmer božskej. Tak vyzerá teda tá úbohá a smiešna neokrôchanosť a neuhladenosť učiteľských mravov…“

Ján Bartolomaeides.[589]

Samuel Tranoscius.[590]

Matiáš Petrovicius (Petrovič) mladší, rodom z Liptovského Mikuláša, syn tamojšieho rektora školy, neskôr smrečianskeho kazateľa v Liptovskej stolici. Narodil sa 22. marca 1606. Keď si už základné vedomosti osvojil u otca, prešiel na jezuitskú školu do Spišských Vlách a Spišskej Soboty (Mons sancti Georgii). Tu sa vzdelával najmä v latinskom a nemeckom jazyku. V Šoprone študoval za pôsobenia M. Kristiana Seckmanna a konrektora Daniela Klescha, v Köszegu (Ginsium) bol vzorným žiakom slávneho muža Valentína Perennia, v Banskej Bystrici rektora M. Eliáša Kreuchelia a konrektora M. Jána Heinselia, v Trenčíne Pavla Bellobradenia, v Žiline Eliáša Ladivera mladšieho, ktorého nasledoval aj do Bardejova,[591] keď ho tam povolali. Petrovič takmer zbožňoval Ladivera, často mu písal, aj keď už bol od roku 1660 rektorom v Okoličnom.[592] Podľa správ jeho syna Zachariáša Petrovicia, farára artikulárneho kostola v Leštinách na Orave, prijal v roku 1663 miesto rektora vo Veličnej, kde sa neskôr stal diakonom. Po veľmi častom striedaní mnohých cirkevných pôsobísk, spojenom s neustálym prenasledovaním,[593] uchýlil sa do Leštín, kde 15. novembra 1713 zomrel.

Spomenutý syn Zachariáš Petrovicius vyzdvihuje v liste Rezikovi hlbokú vzdelanosť svojho otca, čo dosvedčujú jeho rozmanité filozofické a teologické spisy, vlastnoručne spísané a z najučenejších autorov čerpané.

Ján Andreae[594] z Považskej Bystrice, syn Ladislava Andreae, rektora školy v Sv. Petri. Vzdelával sa na školách v Prievidzi u Juraja Sztanovia, v Bardejove u M. Eliáša Splenia, v Brezne u Mikuláša Nicolaidesa, v Žiline u Jána Augustiniho, v Levoči u Michala Lazia, Jána Gozmovitzera, Jozefa Alaudu a Juraja Krischkeho,[595] kde „vstúpil do otvorených brán Múz“. Keď sa lopotil štyri roky na okoličianskej škole, päť rokov v Partizánskej Ľupči, zvolil si ho Štefan Thököli za dvorného kazateľa.[596]

Baltazár Clementis z Liptovského Mikuláša, syn rektora Mikuláša Clementisa z Bohuníc (v Honte).[597] Rozsiahle jazykové znalosti a poznatky z humanistických vied si osvojil na školách v Kežmarku a v Ilave u Ondreja Sartoria, v Prešove u Ondreja Horvátha,[598] v Brezne u Petra Sextia a iných mužov, ktorí sa veľmi zaslúžili o mládež našej vlasti. Na kežmarskej škole zastával úrad kolegu; stade ho povolali za rektora do Okoličného v roku 1664.[599]

Ján Matthaesius, syn rektora Andreja Matthaesia. Kráčajúc v šľapajách otcových stal sa Ján Matthaesius rektorom od roku 1661 do roku 1664.[600] Od roku 1661 častejšie vkladal do vyučovania poznávanie rastlín na radosť žiactva a uznávali ho ako chýrneho štepára stromkov.[601] Pre jemné správanie a obratnosť v reči ho povýšili na diakona pri liptovskomikulášskej cirkvi[602] a neskôr za farára v Trnovci. Keď sa vrátil z vyhnanstva, prijala ho cirkev do Paludze.[603]

Ján Paulíny sa narodil v Pekline na Trenčiansku.[604] Zo Šarišskej župy ho povolali do Okoličného, kde vyučoval Ladiverovou metódou[605] od roku 1673 do roku 1676. Neskôr odišiel ako farár do Liptovského Jána.[606] V Okoličnom uzavrel rad rektorov tamojšej školy. Ostatní ako „pedagógovia“ vyučovali v súkromí.[607] Pozri Subsidia Juraja Buchholcza mladšieho.

Okoličné patrí taktiež medzi obce, kde kostoly, fary, posluchárne, kaplnky, gymnáziá, školy, pozemky, a iné majetky, ktoré patrili evanjelikom, čiastočne násilne obsadili, čiastočne zabrali. Pozri v dodatku Historia diplomatica, 206.


[561] Z tej doby pochádza najstaršia listina zvolenského župana Mikuláša a predstaveného kláštora Panny Márie z Turca, Ivanku o darovaní územia Serafínovi Okoličánymu. Odpis listiny pozri u Alexandra Húščavu, Archív zemianskeho rodu z Okoličného, s. 9 n.

[562] Kláštor založili v poslednej štvrtine 15. stor. — Húščava u. d., 25.

[563] Gymn. SAV, hl. 12, s. 39 sa opiera o Epitaphium Bucholtzianum a poznámky Buchholtza mladšieho, ktorý doplňuje obraz o okoličianskej škole tým, že mala od začiatku štedrých patrónov, takže spomedzi všetkých okolitých najviac prosperovala. Jej učitelia mali učené dišputy so susednou školou v Liptovskom Jáne.

[564] Autor týchto riadkov sa odvoláva na citát z diela Oratio de vita hominis nobilis (Reč o živote urodzeného človeka), ktoré vzišlo z pera Melchiora Junia, profesora elokvencie v Strasbourgu (1545 — 1604). — Ján Hubatius sa preslávil na tejto škole tým, že vzdelával neúnavne schopnejšiu šľachtickú mládež tamojšej župy, ok. r. 1600 — Podľa zoznamov Buchholtzových zdeľuje Gymn. SAV hl. 12, § 39.

[565] Lovčány pôsobil v Rajci r. 1602, Ruffinus mal byť v Necpaloch podľa zrejmej zprávy Gymn. I, hl. 12, § 5. Naproti tomu Gymn. SAV 40 v Symboloch Daniela Krmana píše: Nicopoli habuit rectorem (v Liptovskom Mikuláši bol rektorom Ján Ruffinus), čo zodpovedá skutočnosti, lebo Ruffinus pôsobil tam v r. 1612. — Gymn. III, hl. 15, § 6.

[566] Gymn. I, hl. 12, § 5 píše: „in Bistrensi“, zatiaľ čo Daniel Krman v Gymn. SAV 40 píše: „Briznae“, t. j. v Brezne. Lenže potom by išlo o Jána Rohatia, ktorý tam pôsobil ok. r. 1606, witt. ex., 99.

[567] Ján Pinner bol v Nitrianskom Pravne v r. 1618. — Gymn. III, hl. 24, § 5. — Tvar „Zavornik“ vypisuje zreteľne Gymn. I, hl. 12, § 5 v martinskom exempl. Ale pri trenčianskej škole v Gymn. II, hl. 21, § 10 stojí tvar „Javorník“, čo je právnejšie. Tento pôsobil v Trenčíne v r. 1614. Krman vo svojich Symboloch pridáva ešte v Bytči učiteľa Mikuláša Molitorisa ok. r. 1617. — Berlínsky exempl., list 2.

[568] V Bojniciach pôsobil v r. 1638. — Gymn. III, hl. 3, § 12. Ale Gymn. SAV 40 n. píše, že Fabritius prešiel z Okoličného r. 1620 už ako diakon do Liptovského Mikuláša.

[569] Anonymus v Gymn. SAV s. 42 a „Alter quidam Anonymus“ na uv. m. zamieňajú Eliáša Fašku za jeho staršieho brata Pavla Faschku, alebo Faschonia. Aj Holuby 12 opakuje, že do Okoličného sa Pavol Faschko dostal „non absolutis et terminatis studiis“ (s neukončeným štúdiom). — Pozri pozn. 160 a 172 tohto diela.

[570] Faško sa narodil v r. 1590.

[571] Pilárik pôsobil v Brezne r. 1610 (Gymn. II, hl. 2, § 9), Rotarides čiže Rotharius ok. r. 1606 (u. m. § 10). Fabó, Monumenta III, 286 označuje jeho meno ,Rohács‘, ktorý však bol Pilárikovým predchodcom v r. 1605.

[572] Weigmann v Bardejove r. 1606, Štefan Regius v Beluši 1619. Ján Bocatius v Košiciach ok. r. 1600 (Gymn. II, hl. 7, § 10), Izák Láni v Bánovciach r. 1619 (Gymn. I, hl. 1, § 15).

[573] Gymn. I, hl. 2, § 11 píše o Pavlovi Faškovi, ktorý pôsobil v Brezovici r. 1630. Je príznačné, že životopisy obidvoch Faškovcov sa slovne nápadne ponášajú, azda ide tu o konfúziu rukopisných predlôh.

[574] Gymn. SAV 40 určuje obdobie rokov 1624 — 1630.

[575] Ten istý letopočet označuje Fabó, u. d. III, 114 a Gymn. SAV 42. Sarvašský exempl. 470 v pozn. pripája: Anno 1646 die 11 april. in Protocollo Saross., 103 Elias Faschko vocatur senior Fraternitatis recenter electus et confirmatus, ac pastor Duboviczensis (Eliáša Fašku zvolili 11. apríla 1646 za seniora Šarišského bratstva a za pastora v Dubnici).

[576] Grécke slovo klibanos značí pec. Rotarides vo wittenberskom exempl. I, hl. 12 určuje Clibanidesovo pôsobenie v Okoličnom na r. 1627 — 1628. Podľa záznamov Daniela Krmana. — Sarvašský exempl. s. 470 dopĺňa životopisné dáta o ňom takto: Piecka bol r. 1631 diakonom v Lipt. Mikuláši (Protocollum Liptoviense, 128). Ako farár v Hronskom Kríži podpísal 18. júna 1636 zákony liptovského kontubernia (u. d., 163), od 22. januára 1653 bol farárom v Dovalove (u. d. 233), kde zomrel 27. februára 1667 (u. d. 347).

[577] Rotaridesov wittenberský exempl. I, hl. 12 podľa záznamov Daniela Krmana. — Podľa Gymn. III, hl. 29, § 9 Michal Lazius bol rektorom v Spišskom Podhradí, čo dosvedčuje Zablerov Index ordinatorum 191. V poznámke uv. Indexu 162 a v noticke, ktorú poznačil ,Alter quidam Anonymus‘ vo wittenberskom exempl. na u. m. vyučoval tam dialektiku a logiku s rétorikou.

[578] Čítame aj tvar Vockschlaniensis, aj Vozoslaviensis (Gymn. SAV 42), ktorého pozvali z Čáslavi v Čechách.

[579] Pozri aj Fabó, u. d. III, 114. Dosvedčuje to aj jeho syn M. Adam Lazius v Indexi ordinatorum M. Michala Lieffmanna, č. 14. — Sarvašský exempl. 473.

[580] Meno Ján Andreae sa uvádza na tomto mieste omylom. Pozri ďalej.

[581] Gymn. SAV 39 píše jeho meno Friedwaldský, rodom zo Spiša. — Gymn. II, hl. 5, § 15 a exempl. SAV 41 používa aj tvar Frey Walsky. — Fabó, u. d. III má tvar Frivaldszký.

[582] V Brezne vyučoval v r. 1638. — Gymn. II, hl. 2, § 15. — Fabó, u. d. III, 286 určuje rok 1634.

[583] V Okoličnom pôsobil v r. 1634 podľa Gymn. SAV 41 a ,Anonymus quidam‘ vo wittenberskom exempl. I, hl. 12. V Okoličnom vyučoval deti českých exulantov, ktoré opustili vlasť v období náboženského prenasledovania. Buchholtz v Gymn. SAV 39.

[584] Fabó, u. d. III, 52, 57, 62 a Gymn. SAV 39 a 41. — Sarvašský exempl. 475 uvádzajú viacero dôkazov o tom, že Friedvalský pôsobil na škole v Brezne (o tom pozri bližšie diel II, s. 250), pripisuje na koniec poznámku: Id vero nullibi invenio, quod Scholam Okolicziensem aut Teuto-Lipschensem rexerit (Nikde nenachodím, že by Friedvalský pôsobil na škole v Okoličnom alebo v Nemeckej-Partizánskej Ľupči).

[585] Ján Augustini nastúpil do Okoličného v r. 1637. — Gymn. I, hl. 1, § 32 na odporúčanie svojho učiteľa Ladivera staršieho zo Žiliny. Gymn. SAV 41 udáva rok 1635. Z Okoličného odišiel do Jelšavy r. 1639 na školu.

[586] Matthaesius pochádzal z Meissenu v Nemecku. Jeho otec Ján bol Lutherovým rovesníkom. — Gymn. 1, hl. 12, § 12. V Okoličnom bol dva roky rektorom (Gymn. SAV 41 a ,Anonymus quidam‘ vo wittenberskom exempl. s. 100), r. 1640: stretávame jeho meno ako učiteľa vo Veličnej. — Fabó u. d., III, 83.

[587] Správne Gašpar Zelinkius. — Gymn SAV 39 a 41. Podobne Gymn. prešovský exempl. I, hl. 8, § 17. — V exempl. SAV 41 a u Rotaridesa vo wittenberskom exempl. s. 100 čítame aj názov Zelnik.

[588] V Okoličnom bol rektorom v r. 1641 — 1645. — Gymn. SAV 41 a ,Anonymus quidam‘ vo wittenber. exempl. u. m. podľa Krmanových Symbolov.

[589] Martinský exempl. I, hl. 12, § 15 a Fabó, u. d. III, 32 uvádzajú tvar jeho mena Bartholomaei. Koncovku -des k pôvodnému menu pripisuje v prešovskom exemplári cudzia ruka, azda podľa Gymn. SAV 41. Podľa toho istého prameňa ho volali aj Eördögh. Pochádzal z Turca zo šľachtickej rodiny, do Okoličného ho pozvali v r. 1646. Študoval pod feruľou Juraja Roháča v Martine, Martina Andrea v Mošovciach, Eliáša Ladivera v Žiline a Jána Augustiniho v Okoličnom. Pôsobil aj v Jelšave. Gymn. SAV 41 a wittenberský exempl. u. m.

[590] Samuel Tranoscius, „vnuk“ Juraja Tranoscia, autora Cytara Sanctorum a farára v Lipt. Mikuláši, ako ho správne opravuje Gymn. SAV 42, zatiaľ čo v tom istom exemplári na s. 40 Buchholtz poznamenáva, že ide o „syna“ Juraja Tranovského. ,Anonymus‘ v exempl. SAV 42 zaraďuje nesprávne aj Juraja (Georgia) Tranoscia medzi okoličianskych rektorov. — Po ňom vkladá Gymn. SAV 41 a Rotarides u. m. rektora Jána Molitorisa čiže Müllera, bývalého zvolenského rektora v r. 1618. Dotyčný sa vzdelával v Trenčíne u rektora Andreja Graffa (1644), potom v r. 1650 u Jána Tranoszyho, napokon bol v r. 1655 správcom školy v Okoličnom. Citované pramene zaraďujú po Molitorisovi Mikuláša Broza (Brozanyho na s. 42 exempl. SAV a Brezany na s. 41 u. d.).

[591] Seckmann pôsobil v Šoproni v r. 1667 (Gymn. II, hl. 19, § 11). O Dan. Kleschovi pozri Haanovu Jena Hungarica 24. Perennius pôsobil v Küszöghu r. 1659 (Gymn. II, hl. 12, § 4). Kreuschelius pôsobil v Banskej Bystrici v rokoch 1629 — 1635 (Gymn. II, hl. 17, § 19). Po štúdiách v Banskej Bystrici vzdelával sa aj v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči u Jána Andreae v rokoch 1652 — 1657 (exempl SAV 41). Belobradenus pôsobil v Trenčíne r. 1658 (Gymn. II, hl. 12, § 28). Ladiver ml. v Žiline v rokoch 1655 — 1661 (Gymn. III, hl. 33, § 25), v Bardejove v r. 1661 — 1667 (Gymn. II, hl. I, § 25).

[592] Z Okoličného prešiel za rektora do Veličnej (Gymn. SAV 41). Buchholtz u. m. 40 poznamenáva, že „iuventutem copiosam schola florente docuit“ (na prekvitajúcej škole vyučoval veľmi početnú mládež).

[593] Podrobný opis podáva Gymn. I, hl. 12, § 17.

[594] Johannes Andreae alias Kardos. — Wittenberský exempl. I, hl. 12 s odvolaním sa na Krmanove Symbola. Podľa ,Anonyma quidam‘ rektoroval štyri roky (u. m.). — Porovn. Fabó u. d. III, 86.

[595] Sztanovius pôsobil v Prievidzi v r. 1640, Splenius v Bardejove r. 1641, Nicolaides v Brezne r. 1642, Augustini v Žiline r. 1643, Lazius v Levoči r. 1646, Alauda ok. r. 1650 a Krieschke tamže v r. 1647. — Gymn. na príslušných miestach.

[596] Podľa Gymn. SAV 40 Andreaeu už prvý rok odvolali z Okoličného. Inak by tam pôsobil v r 1648 — 1652. V Partizánskej Ľupči pôsobil v rokoch 1652 — 1658 (Gymn. III, hl. 23, § 20). Dvorným kazateľom bol v rokoch 1658 — 1668 (Fabó, u. d. III, 84). V r. 1672 ho zajali na hrade Likavke a väznili na Oravskom hrade, v r. 1670 bol farárom v Rimavskom Brezove (Fabó, u. d. III, 384). — K rektorovi Andreae sa hlási jeho žiak Juraj Weisz zo Spišskej Belej cca 1648, ako zaznačil Martin Wagner v Indexi ordinatorum, č 199. Jeho cirkevné pôsobenie širšie rozpriada sarvašský exempl. na s. 474, opierajúc sa o liptovský a trenčiansky protokol a o Buchholtzove záznamy.

[597] Baltazár Clementis bol bratom Melchiora Clementisa. — Gymn. SAV 42.

[598] V Ilave pôsobil Ondrej Sartorius v rokoch 1648 — 1655, Ondrej Horváth v Prešove v rokoch 1656 — 1662.

[599] Gymn. I, hl. 12, § 19 opisuje jeho prechod k dvorskej službe slovami: „Na škole v Kežmarku zastáva] úrad kolegu, lež očarený leskom urodzených poslucháčov dal prednosť pred stavom meštianskym šľachtickej škole, na ktorej r. 1664 začal skúšať dvornú abecedu.“ Nasleduje latinská báseň o mravnom úpadku dvorného života, ktorá sa končí slovami: „Ale znechutený rozkošami a pletichami, zanôtil známe Senecove slová, básnika tragédií v diele Hippolo v IV. dejstve: „Skrytý kľud zachováva pokoj, jednoduchá chyža skytá bezstarostný spánok. A plebejský dom skromnej strechy nikdy netúži po búrlivom živote“. — Subsidia Juraja Buchholtza. — Clementis podpísal 19. januára 1667 zákony liptovského kontubernia ako farár pri kostole sv. Štefana na okoličianskom panstve. (Fabó u. d. III, 731. Dňa 7. februára 1685 ho vymenovali za farára v Liptovskom Jáne (Protocollum Liptov., 38 a sarvašský exempl. 487).

[600] Gymn. SAV 41 určuje čas jeho rektorovania na r. 1667 — 1671.

[601] Erat is in botanicis bene versatus, multis proficua propinans pharmaca (V botanike bol dobre podkutý, viacerým namiešal osožné lieky). — Gymn. SAV 40 Podľa úryvkovitých poznámok v Gymnasiologii vzdelával sa v Kežmarku u Eckharda (ok. r. 1700. — Gymn II, hl 14, § 18) a v cudzine v Toruni a Königsbergu (Kráľovci).

[602] Liptovský protokol s. 373 na rok 1685 ho nazýva liptovskomikulášskym farárom, podobne na s. 376, 379 a 381. V januári r. 1686 ho ustanovili vicenotárom (u. d., s. 375). Sarvašský exempl. 488.

[603] Fabó, Monumenta III, 70 bez časového určenia. Zomrel v Paludzi 24. apríla 1715 (Gymn. SAV 40). Bol zaťom superintendenta Daniela Krmana, po návrate z cudziny ho ustanovili farárom v Bojniciach.

[604] Gymn. SAV 42 píše: Johann Paulini Kezer, z Pekliny pri Žiline povolaný. Sarvašský exempl. 490.

[605] O Ladiverovej metóde čiže prešovskej, vtedy všeobecne aj v cudzine rozšírenej (Gymn. SAV 40), pozri dielo Vlad. Ružičku, Eliáš Ladiver mladší, s. 128 n. — Paulinyho uvádza Rotarides vo wittenberskom exempl. I, hl. 12 na podklade Krmanových záznamov.

[606] V období rákóczyovských bojov. — Fabó, u. m. III, 67.

[607] Ďalší rektori v Okoličnom v Gymn. SAV 40 — 42 sú známi iba podľa mena: Pavol Zachenský, neskorší farár v Dúbrave 1685 (Fabó, u. d. III, 67). — Juraj Polóni, „in humanioribus versatissimus, sub cuius Paedagogia frequens erat juventus scholastica“ (v humanistických vedách veľmi zbehlý, pod jeho pedagogickým vedením sa škola veľmi početnou mládežou zaplnila). — Georgius Kazar, neskôr rektor v Lipt. Petri. — N. Brezani a Ján Molitoris, ako je to uvedené ďalej. Zoznam doplňujú aj Buchholtzove poznámky.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.