Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava XVII. Škola v Liptovskom Jáne

(Sectio I, caput XVII, Schola Szent-Ivanensis)

[796]

Dedina Liptovský Ján patrila kedysi rodine Szentiványovej v slávnej Liptovskej župe.

V zozname rektorov sa na prvom mieste spomína Samuel Andris (aj Andreas),[797] ktorý bol pred rokom 1584 na čele tamojšej školy. Odtiaľ ho v roku 1584 preradili do Ružomberka. Pozri stať o ružomberskej škole, odd. I, hlava XVI, § 9.

Šalamún Melikius. O jeho účinkovaní na tamojšej škole svedčí list Pavla Mala, ktorý napísal Melikiovi v Strážkach 24. marca 1596.[798] O tom liste bola zmienka aj v stati o hlohovskej škole, odd. I, hlava VI, § 9.

[799]Ján Riszius z Nového Mesta. Jeho učitelia nie sú známi, ale súdime, že bol žiakom znamenitých učiteľov, čoho svedectvom je jeho vynikajúca znalosť vyšších vied aj jeho učiteľské schopnosti, ktoré mu tiež dopomohli dostať sa na liptovskojánsku školu.[800] Od roku 1698 bol farárom v Kokave v Hontianskej župe, predtým od roku 1657 diakonom v Štítniku, neskoršie od r. 1683 v Hrachove.[801]

[802]Tobiáš Christophorides z Prievidze, podľa Krmanových poznámok Scrinia sedem rokov sa lopotil v Liptovskom Jáne.[803] Jeho pamiatku zachoval jeho žiak Juraj Rafanides z Liptova, niekdajší liptovskomikulášsky rektor, v Zablerovom Indexe ordinatorum, 116.[804] Dňa 3. novembra 1617 bol povolaný do cirkevných služieb vo Važci.[805]

Ján Rotarides[806] podľa Michala Bartholomaeida, farára v Hanušovciach v Šariši, bol muž veľmi učený, ktorého plody učenia sa odrážajú v usilovnosti, práci a starostlivosti. V Zablerovom Indexe ordinatorum, s. 126 je zaznačená jedna jeho báseň. Z Rotaridesových učeností, pracovitosti a starostlivosti, akú vkladal do svojich prednášok, mali jeho žiaci značný prospech.

[807]Tomáš Cornides v roku 1641, potom až od roku 1646 stál na čele cirkvi v Dubrave.[808]

Ján Mechanopaeus pôsobil v roku 1630.[809]

Ondrej Ždánsky v roku 1674.[810]

Juraj Littvinus od roku 1681 do roku 1683.[811]

Eliáš Sartorius v roku 1685, syn Juraja Sartoria.[812]

Ján Lauko, záznamy o ňom sú z roku 1686; narodil sa z otca Jakuba a matky Alžbety Hrčkovej z Chlebnice na Orave. Do Liptovského Jána ho povolali v roku 1708 z breznianskej školy. Od roku 1716 osem rokov spravoval školu v Luboriečke; napokon bol učiteľom vo Veľkom Lome v Novohrade. V roku 1724 sa dal ordinovať za farára.[813]

Eliáš Grillonimus bol v roku 1618 rektorom školy v Liptovskom Jáne. Pozri Scrinia Daniela Krmana.

Ján Matthausius (Matthaesius, Matthasius)[814] pochádzal zo Žiliny. Jeho účinkovanie v Liptovskom Jáne čerpáme z poznámky v stati o škole v Okoličnom (sectio XII, § 12): „Ján Matthaesius zo Žiliny, kedysi najlepší učiteľ magnátskej školy v Liptovskom Jáne v roku 1624“.[815]

Jakub Splenius,[816] rodom z Banskej Bystrice, otec Eliáša Splenia, ružomberského rektora a Jeremiáša Splenia, rektora v Štiavnici. Zo školy v Liptovskom Jáne sa dostal za farára do Ružomberka. O vlastných životných osudoch kreslí výstižný obraz vo svojom liste Jánovi Lochmannovi[817] z Ružomberka zo dňa 17. januára 1624, v ktorom ho pozýva na sobáš svojej dcéry Magdalény s bytčianskym rektorom M. Zachariášom Lánim. List z Ružomberka z 30. marca 1621 je dokladom hospodárskeho a sociálneho úpadku krajiny.[818] Básnické nadanie prejavil Splenius v básni na počesť Juraja Tranoscia. Báseň pozri v odpise Gymnasiologie, hlava XVII, sectio I, § 12.

Ján Petroviczius z Turca, v marci roku 1646[819] odišiel z Liptovského Jána.

Mikuláš Clementis[820] sa narodil v Bohuniciach pri Ilave, v roku 1635 pôsobil v Liptovskom Jáne, od roku 1640 bol diakonom v Liptovskom Míkuláši. Po čase sa stal kazateľom hradnej kaplnky Štefana Thököliho na hrade v Kežmarku. Naposledy bol od roku 1652 farárom v Krivanoch pri Šariši.

Mikuláš Ocsoviny odvodzuje priezvisko od svojho rodiska Očovej na Zvolensku. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera, s. 2.

Juraj Lithovini.

Eliáš Sartorius. Pozri stať o mošovskej škole, sectio I, hlava X, § 23.

Ján Ďjurkovitz (aj Gyurkovics).[821]


[796] Exemplár SAV v odd. I, hlava 15, s. 67 — 68.

[797] Aj Samuel Andrias podľa Symbolov ,cuiusdam Anonymi‘ vo wittenberskom exempl., caput XX, diel I.

[798] Gymn. I, hl. 6, § 9 potvrdzuje rok 1596, kým Hornyánszky 80 ho nesprávne upravuje na rok 1580.

[799] Prešovský exempl. na liste 227 pripisuje: Juraj Žiar (Fabó, Monumenta III píše Zsáry), v r. 1603 bol rektorom v Liptovskom Jáne. Pochádzal z Liptovského Mikuláša, bol rektorom v Turčianskom Petri, potom seniorom bratstva horného Popradu, žil v Teplici vo Spiši r. 1614. Po návrate do Martina ho r. 1629 zvolili za seniora turčianskeho kontubernia namiesto Pavla Szaladina, sučianskeho farára. — Pozri aj exempl. SAV 67 a Fabó, u. d. III, 255 a 258, sarvašský exempl. 623.

[800] O Risziovi zanechal záznam Buchholtz a Krman podľa wittenberského exempl. Podľa synopsy prešovského a martinského exemplára rektoroval tam v r. 1610. Neskoršie ruka anonyma pripisuje v prešovskom exemplári 228, azda nesprávne, rok 1649. Jeho žiakom bol Matej Nagel. — Index ordinatorum Lieffmannov č. 25, sarvašský exempl. 631.

[801] Dáta o cirkevnom pôsobení pripisuje cudzia ruka. Podľa Bartholomaeidesa, Memoria 142 bol v rokoch 1656 — 1674 diakonom v Štítniku.

[802] V prešovskom exemplári, list 228 pripisuje opäť cudzia ruka meno rektora Ondreja Gyurkoviča (hoci správnejšie podľa Gymn. IV, hl. 5, prešovský exempl., list 227 o škole v Leštinách by malo jeho rodné meno znieť ,Ján‘, čo potvrdzuje aj wittenberský exempl). Jeho meno však patrí na koniec tejto stati.

[803] Christophorides pôsobil podľa Bucholtzových Symbolov v Liptovskom Jáne od r. 1610 „per septennium“, teda do r. 1617. Predtým bol kantorom v Prievidzi. — Hornyánszky u. d. 80.

[804] Anonymi alterius Symbola vo wittenberskom exemplári s. 158 nep. sa takisto dovolávajú svedectva Jána Stephanidesa v Index ordinatorum Petra Zablera, s. 169.

[805] Fabó, u. d. III, 75.

[806] V synopse prešovského exemplára neskôr zaznamenala cudzia ruka rok 1606. — List 227. Spomenutý Stephanides si spomína na Rotaridesa ako na svojho významného učiteľa na uvedenom mieste. — Sarvašský exempl. 629.

[807] Mená od rektora Cornidesa až po Laura incl. pripisuje v prešovskom exemplári na liste 229 ruka anonyma.

[808] Fabó III, 67. — Cornidesovo pôsobenie v Liptovskom Jáne v r. 1641 dokazuje poznámka Liptovského protokolu na s. 195 (ktorú cituje aj sarvašský exempl., s. 630) o obhajobe urazenej cti jeho manželky Heleny, rod. Suchoňovej. Keď sa podľa uvedených prameňov ,vymanil z potupy a prachu školy‘, stal sa r. 1647 farárom v Dúbrave. — Protocollum Liptov. 205.

[809] Ján Mechanopaeus pochádzal z Kutnej Hory (Guttenbergenus Bohemus), ako je to na titulnom liste jeho diela Joco Seria Poetica Acrostichin cum aliquot Anagrammaticis, ktoré zložil pri sobáši Pavla Mariássyho s Kristínou dňa 15. februára 1643. Dielo vytlačili v Levoči v tom istom roku. (Akrostichon je báseň, v ktorej začiatočné alebo koncové písmená veršov dávajú slovo alebo celú vetu. V anagrame premiestňovaním slabík alebo hlások vznikajú vtipným spôsobom nové slová). — Rizner III, 187 a sarvašský exempl. 631.

[810] V r. 1709 bol farárom v Partizánskej Ľupči. — Fabó III, 62.

[811] Litvinus dva roky vyučoval v Lipt. Jáne Pavla Jakobeiho, kedysi správcu školy v Kameňanoch, neskôr farára v Rákoši pri Rožňave, ordinovaného 7. apríla 1696. — Jeho otec bol pravdepodobne Mikuláš Litviny, farár v Liptovskom Petre. — Protocollum Liptov. 205 a sarvašský exempl. 636.

[812] Eliáš Sartorius spravoval školu v Liptovskom Jáne podľa svedectva Pavla Jacobeiho (pozri predošlú pozn.), ktorý dokazuje, že po smrti jeho slovutného učiteľa Juraja Littviniho nastúpil tam za rektora Eliáš Sartorius. — Zablerov Index ordinatorum, č. 54. — V r. 1694 bol Sartorius už rektorom v Štítniku. — Gymn. III, hl. 6, § 22.

[813] Ján Lauko študoval na ,lýceu‘ v Krupine pod feruľou Martina Koszecza, Samuela Albiniho a Ondreja Fabritia, ,aedificium politioris eruditionis‘ (vyššie vzdelanie) získal u Martina Dubovského v Krupine (Gymn. II, hl. 4, § 19), v Rožňave u Michala Mišovica (po r. 1688, Gymn. III, hl. 20, § 17), teológiu a logiku študoval v Brezne u Jána Brezanyho (Gymn. II, hl. 2, § 30).

[814] Stať o škole v Okoličnom píše správne tvar Matthaesius (Gymn. I, hl. 12, § 12), martinský exemplár používa tvar Matthasius.

[815] Takto si spomína jeho a nasledujúceho Jakuba Splenia ich žiak Ján Dielius z Hýb, rektor a kantor, neskôr farár v Lučivnej v Zablerovom Indexi ordinatorum, s. 64 a Anonymi alterius Symbola v sarvašskom exempl., s. 624.

[816] Jacobus Splenius, alias Neussel. — Fabó III, 64. — V Liptovskom Jáne bol rektorom v r. 1634 (Gymn. SAV 67). Neskoršie poznámka v prešovskom exemplári pripisuje dátum 1610. List 227. Tento dátum je pravdepodobnejší, lebo z Liptovského Jána sa dostal 27. marca 1613 za farára do Liptovského Michala a 11. januára 1617 ho vymenovali za notára (protocollum Liptoviense, s. 14 a 37), dňa 16. januára 1619 bol oratorom (u. d. 49), v roku 1621 ho zvolili za farára do Ružomberka (u. d. 54), v r. 1629 už bol dekanom (u. d. 116), r. 1630 seniorom (u. d. 119) a r. 1640 zomrel (u. d. 197) — Pozri aj sarvašský exempl. 625.

[817] Odpis listu v Gymn. I, hl. 17, § 11.

[818] Jeho odpis u. m. § 11.

[819] Petroviviovo meno zaznačil Krman vo svojich Symboloch. — Wittenberský exempl. I, hl. 20. Dňa 18. januára 1662 bol farárom v Liskovej (Protocollum Liptov., s. 315), neskôr farárom vo Všechsvätých (u. m. 358, 360).

[820] Gymn. SAV 68 a sarvašský exempl. 635 doplňujú nasledovne túto stať. Mikuláš Clementis (pôvodne Kleban) bol aj rektorom v Liptovskom Jáne, o ktorom Anonymove záznamy v spleti Matthaeidesových konfúznych zápisoch píšu takto: Mikuláš Clementis z Bohuníc pri Ilave študoval na gymnáziu v Ilave a Novom Meste nad Váhom. V Bytči bol diskantistom pri thurzovskom dvore. Odtiaľ sa odsťahoval do Brezna, kde bol kantorom, stade prešiel r. 1635 za rektora do Liptovského Jána, kde sa osvedčil svojou veľkou usilovnosťou. Posledná jeho rektorská stanica bola v Necpaloch, ktorú po čase vymenil za diakonát. Čoskoro ho však pozval Štefan Tököli do Kežmarku za hradného kazateľa, kde zotrval 12 rokov. O jeho ďalšom pôsobení na Orave pozri Fabó III, 84, Mikuláš Clementis vyučoval tam v Lokši v rokoch 1653 — 1660. Iný Anonymus v exempl. SAV 68 poznamenáva, že Štefan Tököli mladší preložil Clementisa do Križovian pri Prešove. Zvyšok života trávil na fare v Oravskom Podzámku, kde aj zomrel.

[821] Takéto poradie zachováva prešovský a martinský exemplár. Na základe rozličných ďalších prameňov bolo by poradie liptovskojánskych rektorov nasledujúce: Andris r. 1584. — Melikius r. 1596. — Žiary r. 1603 — Rotarides r. 1606. — Splenius r. 1610. — Riszius r. 1610 — Christophorides r. 1610 — 1617. — Drillonimus r. 1618. — Matthaesius r. 1624 — Mechanopaeus r. 1630. — Clementis r. 1635. — Cornides r. 1641. — Petrovicius r. 1646. — Gyurkovics r. 1664. — Ždánsky r. 1674. — Lithinus r. 1681 — 1688 — Sartorius r. 1685. — Lauko r. 1686. — Hrčka r. 1708. — Ocsonini? — Lithonini?

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.