Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 108 | čitateľov |
(Sectio I, caput V, Schola Fülekiensis)
Mesto Fiľakovo, oddané viac bohu vojny Marsovi než bohu vied Apolónovi, leží v Novohradskej župe. Autor odvodzuje jeho meno od gréckeho slova fylaké čo značí ,stráž‘. A skutočne Fiľakovo bolo veľmi mocnou tvrdzou, postavenou proti tureckým tvrdziam v Jágri, v Szécsényi a v Hatvane. Hrad vybudovaný na brale je umele aj prirodzene opevnený. Aj mesto je obkolesené hradbami a priekopou, naplnenou vodou. V meste sa vo veľkom počte schádzala okolitá šľachta z troch susedných žúp a trojaké náboženstvo tam slobodne odbavovalo svoje bohoslužby. Pri každom dobytí víťaznej koristi nad nepriateľom obetovalo mesto značnú časť na kostoly a školy.
Mená najstarších rektorov zahladila zloba času. Správy o novších rektoroch zachoval Martin Regis.[259]
Ondrej Razzy pôsobil vo Fiľakove pred rokom 1674.[260]
Po prechode náboženských nepokojov dejiny spomínajú v roku 1682 rektora Jána Snicelia.[261] Skromné účinkovanie tohto muža zaznačil jeho žiak Juraj Vendriszký, ktorý bol neskôr kazateľom v gemerskej Kúnovej Teplici,[262] v Index ordinatorum Petra Zablera na s. 53.
Ján Blaho účinkoval tam od roku 1698 a po roku ho povolali za farára do Plachtiniec v Hontianskej župe.[263] Pozri cit. Index ord. na s. 6.
Martin Regis z Veľkého Bobrovca v Liptove[264] sa vzdelával na krupinskej škole pod vedením Martina Dubovského.[265] Do Fiľakova presídlil v roku 1704. Na wittenberskej akadémii[266] vyvrátil dňa 8. augusta 1707 pohotove pod predsedníctvom doktora Gottlieba Wernsdorfa mienku Pavla Embera o predurčení. Podľa vtedajších údajov mal žiť vo vyhnanstve v Brzotýne pri Rožňave.
Peter Szergéni.[267]
Štefan Doray.[268]
Ján Reiner bol posledným fiľakovským rektorom počas desaťročného prenasledovania evanjelikov.[269]
[259] Mená fiľakovských rektorov čerpal Rezik v exempl. SAV 21, ale aj z cirkevnej knihy, ktorá sa ešte r. 1704 nachodila v Lučenci u vdovy Františka Buľovského. Rkp. zápisky rektora Martina Regisa.
[260] Holuby 27 podľa bratislavského exempl. I, hl. 5, píše formu mena ,Thomas Razzy‘, Rotarides vo wittenberskom exempl. I, hl. 5 prepisuje ,Rasi‘. — Dejiny rodiny Razziovcov opisuje Historia Seraphini Razzii Illustr. ord. Dom. Lubecae r. 1596 (Holuby 27). Po ňom nasledoval Mikuláš Nohaides z Turca, narodený r. 1636 od otca Ondreja a matky Doroty. Vzdelanie nadobudol v Mošovciach u Daniela Francisciho (1658), v Prešove, v Banskej Bystrici u Eliáša Kreuchela, odkiaľ po šiestich rokoch odišiel kvôli maďarčine do Rožňavy; onedlho ho povolali za rektora do Fiľakova. Nevyčkal však ani celý rok a prijal miesto diakona v Novohrade a r. 1663 farárske miesto v Dlhej Lúke, odkiaľ vystriedal faru v Bystrom a na Píle.
[261] Rotarides píše tvar Sinicelius (I, hl. 5), prípadne Snicelius (bratislavský exempl. I, hl. 5). Podobne aj nižšie uvedené meno Juraja Vendriszkého prepisuje Holuby 28 tvarom Vendinský.
[262] Pozri Fabó, Monumenta III, 45.
[263] Fabó, u. d. III, 359, bratislavský exempl I, hl. 5. — Holuby 28 píše ,ad ecclesiam Palotensem in comitatu Neogradiensi‘.
[264] Martin Regis sa narodil asi r. 1668. — Bartholomaeides 201.
[265] Školské vzdelanie nadobudol Regis v Lipt. Jáne, Paludzi, Kežmarku, Krupine a Kremnici (Bartholomaeides 201) — Pozri Gymn. II, hl. 4, § 19 a bratislavský exempl. u. m.
[266] Regis sa zapísal vo Wittenbergu na štúdiá 18. júla 1705 počas rektorátu; Gašpara Hornia. Po návrate pôsobil r. 1708 ako rektor v Radvani, odkiaľ ho vyhnal r. 1710 veliteľ cisárskeho vojska Siegbert Heister (Fabó, u. d. III, 295). Od r. 1710 bol farárom v Krupine, kde 4. marca 1737 zomrel. — Bartholomaeides 201.
[267] Peter Szeregényi (aj Szergény, Szergényi Castriferiensis), ktorého otec sa nazýval Ján Nagy a matka Júlia Sziráková. Vzdelával sa v Rábe u Michala Cseretiho, v Krupine u Martina Dubovského, potom účinkoval dva roky ako rektor vo Fiľakove. Toto „zaprášené školské mesto“ vymenil po dvoch rokoch, v r. 1707, za farárske bydlo v Sajó Gemeri.
[268] Štefan Doray, čiže Doróg (ako píše Rotarides v bratislavskom exempl. I, hl. 5, narodil sa v Ožďanoch od otca Jána a matky Heleny Bata). Základnú školu navštevoval vo svojom rodisku u Michala Mišoviča (ok. r. 1699), potom študoval v Radvani u Jána Hodikia. Stade prešiel do Brezna k Jánovi Breznánimu. Vo Fiľakove pôsobil dva roky. Túžba po vyššom vzdelaní ho zaviedla do Banskej Bystrice; potom prijal miesto rektora v Kunovej Teplici, ktoré neskôr zamenil v r. 1711 za farárske miesto v Štítniku.
[269] V martinskom exempl. I, hl. 4. je vynechaný odsek 6, kde niektoré exempláre pripisujú dodatočne po rektorovi Jánovi Sniceliovi jednak pôsobenie Mikuláša Nohaidesa, po ktorého smrti mal nastúpiť Vavrinec Bahil z Bacúrova „informandae loci juventuti praefectus“ (Gymn. I, hl. 14, § 6, s. 200). V tejto funkcii účinkoval aj v Banskej Bystrici, hoci ani tam sa v zozname rektorov jeho meno nenachodí.
— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam