Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava VII. Škola v Spišskom Hrhove

(Sectio I, caput VII, Schola Görgöiana)

Knieža Arnold de Gara ,ex Ositia Saxonum‘ prijal z rúk uhorských kráľov ako odmenu za statočnosť a vernosť uhorským kráľom majetok pri úpätí hory ,Rehberg‘ (Srnčia hora) pri Levoči. Podľa jeho priezviska volali toto územie GARG, neskoršie Gargó a podľa ľudového názvu HARHÓ, maďarsky Görgo.[338]

Spomenutý Arnold de Garg dal toto územie opevniť a zušľachtiť rozličnými budovami i hradom, zveľadil ho kostolmi, položil základy sídlam vied a umení, prijal aj horlivých mužov, ktorí by rozsievali múdrosť, a odmieňal ich štedro výsadami.

Spomedzi mnohých horlivých učbárov v Harhove k najväčšej sláve povzniesol školu Eliáš Hrabecius (Hrabetzius), ktorého pozval sám Arnold v roku 1614. Bol synom Jána Hrabeciusa, farára na Vrútkach, v Turčianskom Petri a v Žabokrekoch a ktorý bol aj seniorom nitrianskym. Jeho matka sa menovala Dorota Leeriová z Oravy. Základy vzdelania nadobudol v Martine u vzdelaného učiteľa Jakuba Maytana.[339] Poznatky humanistických vied nadobúdal v Bánovciach u M. Zachariáša Lániho, v Hlohovci u Františka Litteratiho, v Bratislave u Jána Tissenbachera a v Košiciach u M. Juraja Lycia.[340] Na trovy Juraja Rákóczyho sa dostal do Alby Julie v Sedmohradsku, kde bol celý rok poslucháčom M. Jána Henricha Alsteda a kde si zároveň osvojil aj horlivosť vo vyučovaní. Odtiaľ ho de Gargova rodina z Hrhova pozvala za vychovávateľa a po roku ho poverila správou tamojšej školy. Celých päť rokov vyučoval na tejto škole vedy a medzi veľkým počtom poslucháčov učil aj svojho brata Samuela Hrabeciusa, neskôr aj dvorného rektora Štefana Telegdiho.[341]

Mikuláš Novatius z Ilavy na Trenčiansku, otcom mu bol Tomáš Novatius, matka Barbora z Ilavy. Rodičia ho poslali zavčasu na štúdiá. Úspešne študoval u majstrov Jána Kulmanna, Pavla Lazitia, Michala Chalupku, Tomáša Mokoschina a i. Málo, ale dobrých učiteľov počúval, ktorých z povinnej vďačnosti všetkých zvečnil v básni. Podobnú vďačnosť k učiteľovi prejavil napríklad aj Thasius Cyprianus tým, že prijal z vďačnosti meno svojho učiteľa Coecilia (Historia Lit. od Viliama Cave, s. 78). Podobnú vďaku prejavil Marcus Tulius Cicero voči svojmu učiteľovi Archiovi, antiochijskému básnikovi. City vďačnosti sa odrážajú aj z jeho 26. reči, ktorou svojho učiteľa pred súdom obhajoval. Dionisius Areopagita zložil o svojom učiteľovi Hierotheovi knihu ,O blaženom Hierotheovi‘ podľa svedectva Gregoria Giralda v knihe História gréckych a latinských básnikov, diel V. Kristián Daunius každoročne oslavoval básnicky narodeniny svojho učiteľa Zechendorffa, podľa svedectva Ludwiga v Schul-Historie, č. III, s. 114. Aj Epikur tak veľmi miloval svojho učiteľa, že nosil pre šťastie jeho obraz vyrytý do prsteňa, ako poznamenáva Plíniova kniha 36, hlava II. Aristoteles si zasa veľmi uctil svojho učiteľa Platóna, že na jeho poctu dal v chráme odliať sochu, na ktorej veršami zvečnil Platónovu pamiatku vo forme starogréckych zborových piesní.

Z rektorátu hrhovskej školy, ktorú Novatius[342] spravoval obratne a požehnane, povolal ho v roku 1616 spišský župan Ladislav Horváth na cirkevný úrad do Brutoviec v Spiši. Pozri Zablerov Index ordinatorum na s. 4.

Izák Urbani z Dubovej na Zvolensku bol synom Joachima Urbaniho a matky Magdalény. Od ôsmeho roku učil ho na škole vo svojom rodisku veľmi vzdelaný muž Krištof N. Strelicenus zo Sliezska. Ako mladík sa učil v Hlohovci u Pavla Mala, v Prešove u Melchiora Roháča, v Pezinku u Michala Borišia a v Bardejove u Martina Weigmanna.[343] V Liptovskom Mikuláši bol krátko učiteľom, neskôr ho vymenovali za rektora.[344] Po trojročnom pôsobení Štefan Gorgei ho získal za vychovávateľa, onedlho postúpil na dvorného rektora, v tej funkcii zotrval päť a pol roka.[345] Pozri Zablerov Index ordinatorum na s. 77.

Samuel Frölichius. Narodil sa v Spišskom Podhradí z otca Jána Frölichia a matky Margity Clementisovej. Do 17. roku sa vzdelával pod vedením otca. Potom ho poslali na gymnázium do Elblongu vo vtedajšom Prusku, kde žil nepretržite tri roky na jezuitskom kolégiu. Odtiaľ prešiel na akadémiu do Kaliningradu a potom do Gdanska. Keď sa vrátil do vlasti, vymenovali ho za rektora do Rožňavy,[346] po troch rokoch v Slovenskej Ľupči. Na celý rok sa utiahol do súkromia v Rožňave. Po roku sa znova vrátil k „školskému prahu“, najprv bol rektorom v Markušovciach[347] dva roky, v Hrhove[348] rok, v Batizovciach tri roky,[349] v Hranovnici rok (vo Spiši). Napokon prijal miesto farára v dedinke Kyjaticiach v Gemerskej župe.[350] Pozri Zablerov Index ordinatorum na s. 92.

Michal Stankovitz,[351] pochádzal z Oravy. Bol synom Jakuba Stankovitza a Doroty Bothianovej (tiež Botosiana podľa martinského exemplára). Štyri roky si osvojoval prvé základy vied na škole v Trstenej pod feruľou Adama Ledilensia a Mikuláša Skarku.[352] Potom odišiel do Spišského Podhradia, kde ho rok vyučoval učiteľ Jakub Schwartz.[353] Odtiaľ prešiel do Brezovice, kde bol štyri roky žiakom Matiáša Fabricia.[354] Neskôr zavítal aj do Liptovského Mikuláša, kde bol rok žiakom Juraja Rufina.[355] Odtiaľ prešiel do Sabinova, kde štyri roky priam so zbožnou úctou prilnul k svojmu učiteľovi Ondrejovi Hertzeliovi.[356] Neskôr strávil v Prešove rok a ďalšie tri roky v Banskej Bystrici u Jána Pinnera.[357] Čoskoro sa vrátil do Levoče, z tejto školy sa dostal do Hrhova,[358] kde zažil nepriaznivé, priam macošské pomery. Keď opustil hrhovskú školu, povolali ho podľa zákona do Širokého v Šariši, „kde mládež vyučoval tak, ani čo by ju živil z vlastných pŕs“. Naposledy si ho vyžiadali v roku 1624 tamojší páni Valentín a František Berthóty za farára do Bertotoviec v Šariši. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera na s. 65.

[359]Melchior Bruschius (aj Brachius), podľa Zablerovho Indexu (s. 113) rodičia mu boli Adam Bruschius (Brachius) a Helena z rodiny Scultetiovej, narodená vo Frivalde na Trenčiansku. Vďačne si spomína na ich horlivú starostlivosť o jeho výchovu, že ho zverili do rúk spoľahlivých učiteľov, ako boli Ján Zitky, pod ktorého ochranou sa vzdelával šesť rokov, a Andrej Zitky. Zapísal sa na humanistické štúdium. Jeho ďalšími učiteľmi boli Daniel Dubravius, Juraj Parschitius, rektor žilinský, a M. Daniel Gayger.[360] Na markušovskej škole, kam ho povolali za správcu, vydržal podľa vlastných slov pre rozdielnosť náboženstva iba tri štvrte roka (1624)[361] a vrátil sa do lona svojej pôvodnej obce Hrhova.[362] Po viac ako po roku povolal ho správca školy Pavol Mariassy do farárskej služby.[363] Index ordinatorum Petra Zablera na s. 114.

Bruschius napísal dielo De conversatione cum diversae religionis hominibus et heterodoxis (O obcovaní s ľuďmi rozličného náboženstva a s inovercami).

Lukáš Urbanides z Pliešoviec na Zvolensku bol synom rozšafného otca Urbana Knusku a matky Anny Bedriovej.[364] Po matkinej smrti sa zapísal proti vôli svojich priateľov na ilavskú školu, kde si osvojil prvé začiatky vzdelania u Tobiáša Káčera.[365] Odtiaľ prešiel do Uhrovca, kde nadobudol základy hudobného vzdelania, ktoré sa vtedy na všetkých školách našej vlasti horlivo pestovalo. Štyri roky strávil v Kremnici s podporou Františka Zaya, a tam sa venoval vyšším vedám pod vedením M. Petra Leonhardiho a konrektora Gašpara Rugnera.[366] Zatým študoval v Prievidzi u Samuela Barthošovica a v Prešove osem rokov sa venoval vyšším vedám pod vedením Krištofa Ledveša, Cyriaka Jarošku a Jána Serediho. Po skončení štúdií ho prijala za rektora hrhovská škola.[367] V roku 1632 ho zvolili za farára do radošinskej cirkvi. Pozri Zablerov Index ordinatorum, s. 128.[368]

Jakub Culicis pochádzal z Brezna. Vzdelával sa vo vedách a slobodných umeniach na rozličných domácich školách.[369] Úrad rektora zastával v Hrhove iba pol roka, lebo ho povolali za farára do dediny Hranovice vo Spiši. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera s. 90.

[370]Adam Rosinský sa narodil v obci Lubovej pri oravskom hrade.[371] V humanistických vedách sa vzdelával od roku 1643 vo svojej rodnej obci. Ezechiel Görgey ho povolal zo Štítnika, kde bol kantorom, za rektora do Hrhova, Neskôr ho povolali do Oršoviec v Šariši[372] na cirkevný úrad, postupne pôsobil v Tročanoch, v Kochanovciach a v Šariši. Pozri Index ordinatorum Michala Lieffmanna.

Matúš Balassy bol správcom školy v Hrhove, ako vysvitá z poradia oponentov v metafyzickej dišputácii De latitudine intelligibilium (O šírke vzdelania učencov), ktorá sa odbavovala 9. okt. 1669 pod predsedníctvom M. Izáka Cabana v Prešove.[373]

Z potomkov Görgeyovskej rodiny si jedni, aby získali vysoké hodnosti, iní zasa preto, aby si rozšírili majetky, upevňovali náboženstvo. Tretia vrstva tejto rodiny založila v Toporci[374] vo Spiši „pedagógium šľachticov“. V kostole sa odbavovali bohoslužby v jazyku slovenskom aj nemeckom. Za štedrej podpory Juraja Görgeya spravuje „dnes“ tamojšiu školu M. Mihoky a cirkev Dolovitzenus.

*

Paedagogia nobilium Toporczensis

Jedna vetva hrhovskej rodiny, ktorej stál na čele Ramus de Gary, založila vo spišskom Toporci osobitné učilište pre šľachtickú mládež, tzv. Paedagogia nobilium Toporczensis, o ktorej sa zmieňuje iba exemplár SAV, s. 29 — 30, exemplár bratislavský I, kap. VII, wittenberský Rotaridesov I, kap. VII a Holuby s. 44 — 45. Záznamy sú spracované podľa prameňov Jána Mičinského asi v roku 1723. Predpokladá sa, že bol účastníkom udalostí, ktoré zachytil, keďže bol v roku 1718 farárom v Hnúšti.

Na tomto učilišti pôsobili rektori:

1. Andrej Deák. 2. M. Ján Saarossi (Sárosy), ktorý zomrel v roku 1709 ako rožňavský farár (Fabó I, 109). 3. Matiáš Koníček od roku 1706 farár v Čerňanoch v Nitrianskej župe (Fabó III, 176). Jeho otec Mikuláš, matka Anna Töröková z Nitrianska. Prvky vied si osvojil na dvornej škole Berényiovcov. Tam sa u Jána Zelinku učil gramatiku, syntax a poetiku. Počas vojnových nepokojov ušiel do Sedmohradska. Študoval v Koložvári (Cluj) a v Enyedi u profesora Štefana Colosváryho a Martina Désiho. Po návrate bol Šárossyho žiakom v Košiciach a jeho odporúčaním aj rektorom v Toporci. Odtiaľ sa dostal do Banskej Bystrice ako učiteľ logiky syna Jána Ujfallussyho. Neskôr prijal rektorský úrad v Ácsi pri Pešti, odkiaľ prestúpil do cirkevných služieb. 4. Ďalší rektori boli: Juraj Klacsany. 5. Ladislav Velics. 6. Juraj Szitnay. 7. Ján Brezany (Brezáni), ktorého neskoršie, počas povstania Františka Rákóczyho v roku 1704, povolali z Toporca za rektora do Brezna (Fabó III, 286), kde „cum laude et emolumento publico patriae“ účinkoval až po obsadení mesta cisárskym vojskom. Ako exulanta ujala sa ho bátovská cirkev a ustanovila ho za rektora svojej školy. Zomrel roku 1710. 8. Jeho nástupcom bol Eliáš Valentiny do roku 1704. 9. Štefan Szélyi zo Sedmohradska, ktorého spolu s Jánom Görgeyom v rákóczyovskom povstaní zajali cisárske vojská a vyše pol roka väznili na Špilberku v Brne; keď ho oslobodili Rákóczyho vojská, vrátil sa do Sedmohradska a prijal farársky úrad. 10. Vystriedal ho „iuvenis eximie doctus“ Juraj Farkaš, vychovávateľ Görgeyovych synov Juraja, Pavla a Ladislava. Odtiaľto prešiel za rektora na ožďanskú školu.

Rezik končí stať o rektorovi N. Mihókym: „Praeest et hodie ibidem ex liberalitate Domini Georgii Görgey Paedagogiae humanus vir N. Mihoky“. (Gymn. I, kap. VII, 13).

Wittenberský exemplár Michala Rotaridesa končí túto stať nasledovne: „Huc Joannes Micsinszky rerum Patriae peritisiimus circa An. 1723, uti ex numero praecenti 8. colligere licet, de Nobili Toporczeasium Pedagogia annotavit“.

Podľa MEEE, 203 sa škola v Toporci „rozptýlila“ už za rektora Juraja Farkaša (… dissipata propter tumultus bellicos schola Topporczini).


[338] Gymn. SAV 27 zaznačuje tvar schola Gargoviana et Harhoviensis. — Wittenberský exempl. Goergoviana (hlava VII). Bývalý slovenský tvar Harhov bol od r. 1960 premenovaný na Spišský Hrhov.

[339] Jakub Maytan pôsobil v Martine v r. 1618. — Gymn. III, hl. 13, § 5.

[340] Zach. Láni pôsobil v Bánovciach v r. 1628, Literati v Hlohovci toho istého roku, Tissenbacher v Bratislave 1635, Lycius v Košiciach 1630.

[341] O Hrabetiovej rodine píše Gymn. SAV III, hl. II, § 3: Nomen Hrabeciorum olim clarum erat in patria nostra. — Jána Hrabetia spomína na uv. m. spolu s jeho synom Eliášom a Samuelom ako mená, ku ktorým magnum nomen conciliavit sibi Raphael Hrabetius, prievidzský rektor.

[342] Novatius spravoval školu v Hrhove v r. 1615 — 1616. Synopsa dielu I, hl. 7, § 4, r. 1614 — 1619, ex. wittenb. hl. 7, § 4.

[343] Pavol Malus pôsobil v Hlohovci v r. 1600, Rohatius v Prešove r. 1600, Weigmann v Bardejove r. 1608. Podľa Holubyho 38 sa Urbani vzdelával u Mala deväť rokov, u Rohatia štyri roky, u Weigmanna tri roky.

[344] Gymn. III, hl. 15, o škole v Lipt. Mikuláši jeho meno nepozná.

[345] Urbani pôsobil r. 1619 v Hrhove podľa Synopsy Gymn., u. m., § 5. — Exemplár SAV na s. 29 uvádza rok 1642. — V r. 1624 ho ordinovali za farára v Jurskom pri Poprade. — Sarvašský exempl. 257.

[346] Frölich bol rektorom v Rožňave v r. 1615. — Gymn. III, hl. 20, § 8.

[347] V Markušovciach pôsobil Frölich v r. 1620 — 1621. — Gymn. I, hl. 9, § 6.

[348] V Hrhove pôsobil v r. 1621 podľa synopsy a exempl. SAV 28, ktorý však uvádza rok 1626.

[349] Gymn. IV, hl. I, § 4, list 213.

[350] Fabó, Monumenta III, 33 určujú rok 1627.

[351] Stankovič pochádzal z Trstenej. — Gymn. SAV 28, wittenb. ex., u. m.

[352] Gymn. III, hl. 17, § 3 — 4 píše ich mená: Adam Luthilenus r. 1597 a Mik. Škvarka r. 1600.

[353] V r. 1608. — Gymn. III, hl. 29, § 4.

[354] V r. 1619. — Gymn. I, hl. 2, § 5.

[355] V r. 1612. — Gymn. III, hl. 15, § 6, kde sa však píše Ján Rufinus.

[356] Ondrej Hertzelius, čiže Hertelius, v Sabinove r. 1617. — Gymn. II, hl. 6, § 9.

[357] Pinner pôsobil v Banskej Bystrici r. 1619. — Gymn. II, hl. 17, § 8.

[358] Stankovitzov rektorát v Hrhove spadal do r. 1620 podľa uv. synopsy, SAV 28 určuje túto udalosť v r. 1623, r. 1626 witten. ex., u. m.

[359] Holuby 39 sem zahrnuje rektora Pavla Simonidesa, narodeného 11. januára 1601 od otca Matiáša a matky Salome Preisnerovej. Študoval v Brezovici u Matiáša Fabritia a u Štefana Regisa tri roky, v Levoči študoval u Stanislava Horlera. V Trenčíne pobudol rok u Daniela Dubravia. Ján Fabritius Krupinský ho povolal za kantora do Lipt. Mikuláša. Po roku odišiel z Mikuláša na výzvu Floriána Duchoňa za kantora do Partizánskej Ľupče, lenže už v ďalšom roku viedol rektorát v Hrhove. Prostredníctvom Krištofa Horvátha z Lomnice ho povolali na farársky úrad a ordinovali v r. 1626. Napokon žil 24 rokov v exile, wittenb. ex., u. m. Jeho nástupcom bol podľa Holubyho Ján Kapaliny z Trstenej, kde žil jeho otec Ján a matka Dorota. Študoval v Lipt. Mikuláši a vo Zvolene u Jána Rufina, v Prievidzi u Jána Krmana, v Prešove u Krištofa Ledvescha. Prostredníctvom Ondreja Štrbu sa dostal r. 1623 za rektora do Hrhova. Po štyroch rokoch pôsobil ako rektor vo Villa S. Emerici, potom bol v r. 1630 farárom v Hliníku. — Holuby 39 — 40, wittenb. ex., u. m.

[360] Ján Zitko bol synom Ondreja Zitku, vyučoval v rokoch 1613 — 1620 v Rajci a v Dolnom Kubíne. Dubravius vyučoval v Brezne r. 1624 (Gymn. II, hl. 2, § 12). — Parschitius v Žiline r. 1622 (Gymn. III, hl. 33, § 14). Daniel Gayger, čiže Geiger mal vyučovať podľa Holubyho 41 „in Zoliensi“.

[361] Gymn. I, hl. 9, § 9.

[362] V r. 1627 podľa synopsy u. m.

[363] V r. 1628 v obci Matiašovce. — Holuby u. m.

[364] Anna Baderová — prepisuje Holuby 41. — Gymn. SAV 28 poznamenáva, že do 18. roku života nechodil do školy. Witt. ex. 73 nep.

[365] Tobiáš Katzerius (sic!) pôsobil v Ilave v rokoch 1610 — 1616 Gymn. I, hl. 8. § 8. — Podľa Holubyho 41 prišiel Urbanides do Ilavy r. 1614.

[366] Leonhardi v Kremnici v r. 1620, Rugner bol tam v tom čase konrektorom — Gymn. II, hl. 7, § 7.

[367] Bartošovic pôsobil v Prievidzi v rokoch 1635 — 1640. — Gymn. III, hl. 17, § 20, Ledveš v Prešove r. 1624, Jarošek v r. 1630, v Seredi v r. 1637. — V Hrhove v r. 1630, exempl. SAV 28 označuje rok 1632. Pôsobil tam jeden rok.

[368] Bratislavský exempl. na u. m. a Holuby 42 spomínajú, že v tom čase učil v Hrhove učiteľ Daniel Petrovič, syn Krištofa Petroviča, smrečianskeho farára, „vir doctus et prudens“. Stade odišiel do Trenčína takisto v hodnosti kolegu. — Sarvašský exempl. 266 v pozn. píše: Urbanides in rectorem sibi vocavit Andr. Sztankovianszky Rosebergensem, postea ministrum Karponozensem. — Index ordinatorum Martina Wagnera, č. 96.

[369] Culicis študoval v Brezne u Jána Pornagia, tri roky v Jelšave u Martina Čutkia, dva roky v Rajci u Pavla Nosatia, v Prievidzi u Martina Cornidesa. V Hrhove učil v r. 1641 iba pol roka. Na cirkevný úrad ho ordinovali 22. januára 1642. — Holuby 42.

[370] Nástupcom Jakuba Culicisa bol podľa Holubyho 42 Ondrej Kazár z Dolného Kubína.

[371] Rosinského otec bol Martin a matka Dorota Zachinská. Študoval r. 1643 v rodisku u Jána Szkoroša, potom štyri roky v Háji v Turci u Matiáša Murgaša, v Prievidzi tri roky u Juraja Czembera. Potom odišiel za Dunaj do Kiseku, vrátil sa však do Lipt. Mikuláša, kde ďalej študoval u Jána Johannidesa. V Štítniku bol kantorom z vôle Žigmunda Mariássyho, podžupana spišského, a „multo post“ ho povolali do Hrhova. — Sarvašský exempl. 270. V Hrhove účinkoval podľa synopsy Gymn. I, hl. 7, § 11 roku 1665, podľa exempl. SAV 29 r. 1666.

[372] V r. 1666. — Hornyánszky, u. d. 160.

[373] Pozri bližšie Ján Mikleš, Izák Caban, slovenský atomista v 17. stor., s. 41 n.

[374] O učilišti v Toporci referuje exemplár SAV 29 a 70, exempl. sarvašský 271 n., Rotarides v exempl. wittenberskom I, hl. VII a Holuby 44 — 45. Martinský a prešovský exemplár túto stať nepoznajú.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.