ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[891] Kapitola XX „Fragmenta Scholarum magnatum et nobilium“ je iba v prešovskom exemplári na liste 254 — 256 a v martinskom na posledných dvoch listoch.

^[892] Dravce, okres Spišská Nová Ves.

^[893] Oždianskej škole je rezervované miesto v exempl. SAV I, hl. 13, s. 43, ale zostalo len pri titulných slovách. Širšie rozvádza text lyceálny exemplár z Bratislavy v kap. XX. V prešovskom a martinskom exempl. sú iba úryvky.

Ožďany, okres Rimavská Sobota, patrili spočiatku pod právo Bakošovho rodu, neskôr rodu Lužinského a Karponayho. — Pozri aj Bartholomaeides, Notitia Comitatus Gömöriensis 635 n., Wallaszky, Conspectus reipublicae Litterariae 378. — O zriadení tamojšej školy sa zaslúžil Juraj Battik a Gabriel Karponay. Založili ju r. 1644 po dobytí mesta Fiľakova od Turkov.

Čo z prvých rektorov uvádza lyceálny exemplár Juraja Kendiho (Kendy) zo Šariša, syna Jána Kendiho a Evy Petrovicyovej. Prešiel školami v Prešove ako poslucháč M. Jána Biringera (1650) a Jána Sartoria (1648), u ktorých sa vzdelával päť rokov. Literárne štúdiá absolvoval šesť rokov v Košiciach, potom prijal ok. r. 1655 pozvanie Gabriela Bakoša za rektora oždianskej školy. Prijal od tomášovskej cirkvi v Gemeri legitimné povolanie a zapísal svoje meno 25. apríla 1656 do matriky gemerského bratstva. Čoskoro ho však pozvali za farára cirkvi v Šarišskom Michale, povýšili ho na seniora a 18. januára r. 1660 podpísal cirkevné zákony. — Sarvašský exempl. 685.

Na druhom mieste menuje lyceálny a sarvašský exempl. Abrahama Holia zo Štítnika, syna betliarskeho farára Jakuba Holia a matky Judity Molitorisovej z Bardejova. Základy vied si dva roky osvojoval na nemeckej škole v Rožňave, v Dobšinej sa zdokonaľoval v nemčine, v Štítniku sa rok vzdelával u Jakuba Sensaliusa, resp. Scapalidesa (r. 1652, Gymn. II, hl. 23, § 13). Po roku odišiel s bratom na školu do Kluknavy vo Spiši, potom do Rožňavy na maďarskú školu, kde ,duos annos bonis litteris impedit‘ (vyššie humanistické vedy). Po trojročnom vzdelávaní ho r. 1600 Gabriel Bakoš povolal za rektora do Oždian a po troch rokoch skončil učiteľskú púť v Kapušanoch. Potom prešiel r. 1665 za farára do Nemšovej (Index ordinatorum M. Wagnera, č. 211 a Protocollum Fraternitatis Saarosiensis, s. 176). Po podpísaní zákonov šarišského konturbernia 15. mája 1666 pôsobil v Košiciach a r. 1685 žil ako exulant v Trenčíne. — Sarvašský exempl. u. m.

Po Holiovi nastúpil Ján Tapolcay, čiže Simonides, syn Ondreja Simonidesa a Zuzany Tothovej. Študoval v Ožďanoch, Štítniku a Fiľakove. V r. 1699 ho vymenovali za rektora do Oždian. Potom prešiel r. 1700 za farára v Padarovciach (okres Rim. Sobota). — Sarvašský exempl. 686.

^[894] Spomenutých rektorov oždianskej školy neuvádza ani prešovský ani martinský exemplár. V martinskom a prešovskom exemplári sa začína stať rektorom Michalom Mišovicom, o ktorom pozri viac u Kleina, Nachrichten II, 130, pozn. 91. Literatúru pozri u Riznera III, 210, Szabóa-Hellebrandta, Régi magyar könyvtár 514, 606, 612. Podrobnejší životopis s. 164. Podľa Holubyho 110 Mišovic bol prvý, ktorý vyučoval na gymnáziu v maďarčine uhorské právo a napísal jeho prvé základy pod titulom: Delineatio Logico-Juridica operis Tripartiti Verböcziani, ktoré neboli publikované.

^[895] Klein, Nachrichten II, 131, pozn. 91 uvádza titul knihy: Rudimenta puerilia. Bratislavský exempl. nazýva Mišovica „insignis humanista, communis Hungariae evang. Praeceptor“ (Význačný humanista a všeobecne známy učiteľ evanjelického Uhorska). — Podobne Wallaszky 225, pozn. ,Nuces pueriles‘ — pozri Úvod, § 27 a diel III, hl. 20, § 17. Benický, pozri Rizner I, 120.

^[896] Podľa Fabóa pôsobil v Dovalove r. 1704. — III, 67. — Porovn. stať o škole v Hrachove, Gymn. I, hl. 14, § 7.

^[897] Podľa lyceálneho bratislavského exempl. po Textorisovi nastúpil Jozef Király čiže Regius, syn maďarského farára Regiusa v Rožňave. Vzdelával sa na hrachovskej škole a r. 1705 spravoval oždiansku školu. Po školskej službe v Padarovciach (okr. Rim. Sobota) a Modrej Lúke (okr. Rožňava) bol farárom v Arnutovciach (okr. Spišská Nová Ves) r. 1707.

Po ňom nastúpil Pavol Aldassy, ináč Benedicti. Pochádzal z Poltára od otca Blažeja Bunku a matky Alžbety Bračokovej. Osem rokov navštevoval školy vo svojom rodisku u Matiáša Vittanovského a Pavla Poltárskeho. Potom sa dostal pod feruľu Michala Mišovica, ktorý ho viedol až po stupeň logiky. Študoval aj v Prešove na slávnom kolégiu a gymnáziu, teológiu a filozofiu u Jána Rezika. Jeho pričinením sa dostal po troch rokoch na trovy kolégia na štúdium do Nemecka. V Jene bol poslucháčom filozofie u Jána Syrbia, teológie u Ondreja Danzia, polemickej teológie u Michala Forstschia, matematiky u Juraja Hanbergera. Rok študoval aj na akadémii v Altorfe u Krištofa Sonntaga a Gustáva Adolfa Zeltnera. Keď sa vrátil do vlasti, pôsobil rok v Štítniku, potom bol r. 1720 farárom v Gemeri v Leštinách, v Esztergáti pri Vespríme, ale v r. 1740 sa vrátil do Oždian, kde r. 1758 zomrel.

Po ňom nastúpil Štefan Szikray z Kamenian pri Rožňave, kde žil jeho otec Peter a matka Zuzana Lacková. Po štúdiu na domácich školách šiel študovať do Štítnika a Radvane. Potom bol správcom školy v Pape, vo Vesprímskej župe a neskôr školy vo Sv. Ondreji v Zadunajsku. V rokoch 1719 — 1723 spravoval školu v Ožďanoch. Potom prešiel za farára do Terian. Pozri aj Fabó, u. d. III, 333.

^[898] Juraj Farkaš sa narodil r. 1693 vo Veľkej Vsi pri Lučenci ako syn Ondreja Farkaša a matky Anny Kolavskej. Spravoval školu v Toporci „cum plaude et fructu“ (s nadšenou pochvalou a prospechom) a oždiansku školu r. 1743, ktorú vtedy zamenil za školu v Panitovej v Gemeri, kde r. 1751 zomrel. V školskej službe zotrval 37 rokov. S vďačnosťou si na neho spomínajú jeho žiaci, aj Michal Greszmacher z Rožňavy, v Indexi ordinatorum Samuela Antonyho, č. 66, ďalej Ondrej Grosz na u. m., č. 26 a Daniel Sartorius, štítnický a prešovský rektor, na u. m., č. 78 (pozri pozn. 166 v III. dieli). Holuby 111 a sarvašský exempl. 693 n., kde čítame aj odpis jeho epitafu.

^[899] Priscianus, rímsky gramatik, žil ok. r. 500 po n. l., v Carihrade; zložil najväčšiu latinskú mluvnicu Institutiones de arte grammatica s 18 dielmi.

^[900] Lucius Pupillus Orbilius z Beneventa, rímsky gramatik z 1. stor. po l., bol známy ako prísny učiteľ Horáciov.

^[901] Gymn. IV, hl. 6, § 4 pripisuje v synopse k menu Juraja Farkaša poznámku „orbilio“, t. j. učiteľ chýrny svojou mimoriadnou prísnosťou.

^[902] Po Jurajovi nastúpil za rektora v Ožďanoch jeho brat Ondrej Farkaš, Mišovicov žiak v Rožňave ok. r. 1690 (Gymn. III, hl. 20, § 17) a Jána Rezika v Prešove. Po krátkom spravovaní školy v Rožňave vychovával deti v Malých Zlievciach. Neskôr vyučoval v Nitrianskej Strede (omnibus diligentiam suam abunde approbavit — všetkým svoju usilovnosť hojne preukazoval), potom in celebri illis temporibus schola v Krupine (v tých časoch slávna krupinská škola), ďalej v Necpaloch, opäť v Malých Zlievciach, v Strehovej, v Aszóde a napokon r. 1746 v Ožďanoch. Po usilovnej, dlhoročnej práci, strávenej v školskom prachu, odišiel do cirkevných služieb v Cinobani a v Kalinove, kde 31. januára 1753 zomrel ako 60 ročný. — Sarvašský exempl. 694.

^[903] Ján Sexty (Sixty) sa narodil 11. marca 1727 v Jelšave od otca Pavla a matky Kataríny Gašparovej. Gramatiku študoval vo Veľkej Slabošskej v Gemeri u rektora Jána Felicidesa, poetiku v Kremnici u Sam. Dobronivského, rétoriku a ostatné disciplíny u Jána Blasia študoval tri roky. V r. 1745 odišiel do Rábu k učiteľovi M. Jozefovi Tortiosovi, do Šoproňa k Danielovi Hajnoczymu a po jeho smrti k Jánovi Ribiniovi, kde zotrval do r. 1750. Po štúdiách v Nemecku zvolili ho 3. júna 1753 po smrti Ondreja Farkaša — rektorom oždianskej školy. Svojou dobrou povesťou si získal zo všetkých strán vedychtivú mládež, takže sa v školských miestnostiach ani nestačili všetci umiestniť. Pre svojich neprajníkov odišiel r. 1764 do cirkevných služieb. Naposledy pôsobil v Hronseku. Sarvašský exempl. 696 n.

^[904] Peter Magulcs z Rimavskej Bane, nastúpil pravdepodobne v r. 1760. — Hornyánszky 161.

^[905] Aldássyho meno pripisuje neskôr cudzia ruka s letopočtom 1718 (?). — Fabó, u. d. III, 350 píše, že v Ožďanoch si počas moru r. 1743 obyvatelia po smrti farára Štefana Bodzaya zvolili — proti vôli svojho patróna Balašu — za farára exulanta Pavla Áldássyho, začo museli pykať ťažkými trestami.

^[906] Laho bol r. 1765 farárom v Ožďanoch. — Fabó, u. d. III, 350 a r. 1771 ho označujú ako farára „oboch národností“, t. j. maďarskej a nemeckej. — Fabó, III, 24.

^[907] Podľa Hornyánszkeho u. d. 161 a sarvašského exempl. 705 po Lahovi nastúpil Michal (nie Juraj) Krajčovič r. 1765 a po ňom Michal Corony z Ábelovej v Novohrade, kde sa narodil 13. októbra 1736 od otca Michala a matky Alžbety. Aby sa zdokonalil v maďarčine, prešiel do Oždian, kde študoval syntaxu Ondreja Farkaša a kde ho asi r. 1771 zvolili za rektora. Pre nedbanlivosť tam pôsobil iba rok. — Sarvašský exempl. 705.

^[908] Samuela Jestrabinyho povolali do Oždian r. 1769 z Nyiredházy. Stade prešiel za farára do Rankoviec pri Košiciach. V Ožďanoch pôsobil veľa rokov. V r. 1775 prijal pozvanie do „nejakej“ obce v Šariši. — Gymn. bratislavského lýcea.

^[909] Pavol Lovčány pochádzal z Lučenca. Chodil najprv do kalvínskej školy v Lučenci, odkiaľ ho dali rodičia, aby sa zdokonalil v nemčine, do Dobšinej. Potom študoval v Bratislave filozofiu u Strečku a rétoriku viac rokov u Szabelisa. V r. 1773 bol vychovávateľom v Banskej Bystrici, odkiaľ prešiel v jeseni r. 1775 za rektora do Oždian. Pôsobil tam aj po vydaní tolerančného patentu, potom prešiel za farára do osady Tót-Györk v Peštianskej župe.

^[910] Ondrej Scheiben (Šajban — Holuby 113) pochádzal z Novohradu. Študoval niekoľko rokov v Dobšinej a Gemeri pod vedením Samuela Kuzmányho, preto nečudo, že spravoval triedu gramatistov. V r. 1776 „turpissimis vitiis libidinis comaculatus“ (poškvrnený najmrzkejšími neresťami zhýralstva) sa uchýlil do súkromia na zapadlú dedinu v Novohrade, odtiaľ ho pozvali za rektora na oždiansku školu, ktorú viedol dva roky. Potom prijal cirkevný úrad. — Gymn. lýcea v Bratislave.

^[911] Ján Reisz pochádzal zo Spiša (Scepusius). Bol r. 1782 farárom v Ožďanoch. — Fabó, u. d. III, 350.

^[912] Správne Pavol Nagy z obce Gemera, z rodičov nízkeho stavu. Navštevoval školy vo svojom rodisku, vyššie školy v Kežmarku, kde ho konrektor Juraj Šulek uvádzal do rétoriky v rokoch 1778 — 1779. Po návrate do rodnej obce niekoľko rokov s nadšením vychovával Samuela Kuzmányho (totus in ore Samuelis Kuzmany… pependit, lipol na ústach Kuzmányových). Neskôr ho zvolili za rektora školy v Ožďanoch a v Miškovci.

^[913] Matiáš Haluška bol r. 1787 farárom v Pondelku a r. 1791 v Kokave. — Fabó III, 349 a 352.

^[914] Michal Agonasch (Agonás) pôsobil ako farár v Pondelku r. 1791. — Fabó III, 352.

^[915] Samuel Kollár pochádzal z Pondelka z farárskej rodiny. Humanistické vedy študoval v rodnej obci, rétoriku u rektora Schwantnera v Kežmarku r. 1785, ktorého nasledoval aj do Šoproňa, kde bol aj žiakom Jonathana Vietorisa. Ako štipendista študoval v Jene, v Halle a vo Wittenbergu r. 1790 do 14. mája 1791. Od r. 1793 spravoval oždiansku školu. Neskôr bol farárom v Čerčanoch. — Gymn. lýcea v Bratislave, Hornyánszky u. d. 161, Bartholomaeides u. d. 287.

^[916] Ján Bakay pôsobil r. 1803 v Ožďanoch. — Hornyánszky 161. — Narodil sa 25. decembra 1771 v Sarvaši, vychovávali ho do 12. roku života v rodnom meste. Keď skončil štúdiá v Banskej Štiavnici a v Šoproni, odcestoval do Wittenbergu, kde sa dal zapísať 20. apríla 1796 a zotrval tam do r. 1798, vrátil sa v apríli t. r., aby prevzal konrektorát v Ožďanoch. Po poltreťa roku pôsobil v tej istej hodnosti v Banskej Štiavnici, ale po pol roku sa vrátil za rektora do Oždian. Tam pobudol dva roky. Od r. 1805 bol farárom v Debrecíne, potom do r. 1810 v Rimavskom Brezove, keď sa stal opäť rektorom v Gemeri. — Bartholomaeides 290.

^[917] Holuby 114 píše jeho meno Sziksay.

^[918] Ján Hroznek pôsobil v Ožďanoch r. 1826. — Hornyánszky 161.

^[919] Gymn. SAV I, hl. 14, s. 43 poznamenáva iba titul kapitoly. Hornyánszky 162 i Fabó III, 131 zaznamenávajú len cirkevné deje.

^[920] Schola Sarvariensis. Osada leží v západnom Maďarsku blízko Vasváru.

^[921] Telegd je maďarská osada v oblasti Veľkého Varadína v biharskej oblasti.

^[922] O temešvárskej škole je správa v Gymn. SAV I, hl. XXI, s. 69. Podľa Mičinského kusých údajov v Temešvári založil „celeberrimam tunc in toto tractu illo scholam“ (najslávnejšiu školu v tejto oblasti) Peter Petrovitzius, župan a prefekt mesta. V r. 1548 povolal z Czegléda Štefana Szegedina. Po ňom nastúpil Štefan Lossonczus. Ale v pol. 16. stor. sa Temešvár a blízky Segedín dostal pod turecké panstvo.

^[923] Túto stať poznamenáva iba prešovský exemplár Gymnasiologie na s. 258 n., ako doplnok ku škole v Ožďanoch.

^[924] Peter Beniczky sa narodil vo Vacove r. 1603. Umrel v Trnave r. 1664. O jeho diele Rhytmi Benitckii hungarici pozri Klein II, 131, pozn. 91.

^[925] Klein II, 131, pozn. 91 spomína jeho školskú drámu Palladium Sacrum, „Zlatá bula“ maďarského kráľa Ondreja II. (1205 — 1235), ktorá bola „večnosti zasvätená, od kráľovských nástupcov v posvätnosti zachovaná, krvou hrdinov hájená“ — ako stojí v texte drámy. Divadelnú hru zahrala školská mládež rožňavská v r. 1707. Vytlačili ju v Levoči na 4 listoch. — Klein na s. 132 n. zapisuje zoznam hercov z rôznych tried školy. Ďalšie jeho drámy pozri u Riznera III, 219.

^[926] Mišovicove literárne diela pozri u Riznera u. m. SAV hl. XX, Wallaszky 215, pozn. b.

^[927] Doplnok ku s. 164. Prešovský text na s. 259 obsahuje aj epitaf v básnickej forme, vyzdvihujúci jeho osobné aj literárne zásluhy. Prešovský exemplár pridáva ešte oslavnú latinskú báseň Františka Lónyaia, ktorá bola prednesená na Farkašovom pohrebe.