Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava IV. Škola v Csepregu

(Sectio I, caput IV, Schola Csepregiensis)

Csepreg je významné mesto vo Vašvárskej stolici (Železná Brána, Castriferrei) pri rieke Rábe (lat. Arabo).

O rozvoj tamojšej školy sa zaslúžili kniežatá Nádasdyovci, spomedzi ktorých o Františkovi, Tomášovi a Jánovi píše David Czwittinger v diele Specimen Literatae Hungariae na s. 276. Mesto malo svoju tlačiareň, z ktorej vzišlo veľa vzácnych kníh.[248] Dňa 2. januára 1591 sa tam odbavovala porada za prítomnosti Gregora Horvátha Stansitha, župana šarišského, a Severína Scultetiho, ktorého povolali z úradu bardejovského rektorátu spravovať tamojšiu cirkev. Porovnaj dielo Severína Scultetiho Erotemata De Communicatione Idiomatum, ktoré vyšlo v Bardejove roku 1593.[249]

Spomedzi rektorov školy v Csepregu[250] treba spomenúť Tobiáša Brunsviga,[251] známeho svojou usilovnosťou a skromnosťou, ktorý prijal v roku 1605 pozvanie do Csepregu a pôsobil tam až do roku 1620, keď ho ustanovili za farára v Hlohovci.[252]

Michal Andreassi;[253] jeho meno potvrdzuje vlastný žiak Juraj Pakosztrivitzius[254] v diele Index ordinatorum Petra Zablera na s. 32.

Matiáš Šuňavský (Szunyavsky) začal pôsobiť v Csepregu v roku 1627. Ako učiteľ a rektor csepregskej školy zvečnil svoje meno v predslove maďarskej postily (Hungariae Postilla) Michala Zvonaritsa, vytlačenej v Csepregu r. 1627 latinskou básňou v elegickom distichu.[255]

Andrej Paernai.[256]

Andrej Polani, pochádzajúci po predkoch z Moravy.[257]

Juraj Zvonarits[258] pôsobil tam v roku 1628.


[248] V Csepregu vyšla tlačou v r. 1627 Uhorská postila od Michala Zvonaritsa a Compendium Leonharda Huttera; v r. 1625 preložil ho do maďarčiny tamojší kazateľ Štefan Lettenyi, a veľa ďalších diel.

[249] Rizner V, 45. — Udalosť sa spomína vo venovaní knihy.

[250] Medzi prvými rektormi v Csepregu sa uvádza Demetrius Sybolthi (Sybolthius), ktorého Bartholomaeides 37 označuje „Pannonius“. Základné vzdelanie nadobudol na škole v Tálye (Hevešská župa), vyššie školy absolvoval v Temešvári. Od r. 1599 bol vyše roka oddaným poslucháčom Melanchtonovým vo Wittenbergu. Po návrate zakotvil v r. 1562 ako rektor na škole v Gyule a potom v Csepregu, odkiaľ sa dostal na výzvu gr. Júlia Salma a jeho manželky Alžbety Thurzovej do Šintavy v Nitrianskej župe. V roku 1576 pôsobil ako kazateľ v Trnave, odkiaľ prešiel do Rábu. — Klein, Nachrichten II, 493 MEEE, 49.

[251] Fabó, Monumenta III, 158 a inde píše Brunczvik.

[252] Fabó, u. d., udáva rok 1617, kým r. 1620 by mal byť už farárom v Šintave (III, 165). Ale Krmanove Symbola v Gymn. SAV 159 označujú rok 1620.

[253] Správne Andreasfi, t. j. syn Andrejov, ako píše exempl. SAV, sectio III, hl. 13, § 4, s. 158 a bratislavský exempl. Bol pôvodom Maďar z Liptova a odišiel z Csepregu za farára do Matiašoviec v Liptove.

[254] Holuby píše jeho meno Pakostovienus (s. 24).

[255] Báseň odpisuje Gymn. I, hl. 4, § 7, list 102. — Pozri aj Kleinovu stať II, 526, najmä pozn. 397.

[256] Andrej Paernai nastúpil r. 1641 podľa Krmanových Symbolov v Gymn. SAV 159.

[257] Polani nastúpil r. 1649 podľa hore cit. prameňa.

[258] Juraj Zvonarits pochádzal zo Sárváru v Maďarsku. Jeho otec bol superintendent Michal Zvonarits. Dňa 28. mája 1620 sa dal zapísať so svojím bratom Štefanom na wittenberskú univerzitu. Po návrate bol vychovávateľom rodiny Batthyányovej. Obaja bratia vydali Postilu svojho otca. — Bartholomaeides 127, Klein 527. — Zvonaritsovu pamiatku zvečnil jeho žiak Ondrej Muschius z Bojníc v Zablerovom Indexe ordinatorum 142. — Pozri Gymn. SAV 158. — V r. 1661 ho z Csepregu vyhnali so svojimi žiakmi, ako referuje jeden z nich Pepichius z Hýb v Indexe ordinatorum Martina Wagnera 169.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.