Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 88 čitateľov

Hlava III. Škola v Bytči

(Sectio I, cap. III, De schola Bitschensi)

Bytča je mesto Trenčianskej župy, ktorej susedný hrad za dávnych čias patril kráľovskému palatínovi Jurajovi Thurzovi.[193] Palatín vybudoval v meste na ochranu cirkvi školu a udržiaval ju vlastnými nákladmi.

Prvý rektor[194] bytčianskej školy bol Valentín Plateanus z Opolia (Oppeln v Sliezsku), „muž vynikajúci múdrosťou a mravmi“. Odišiel z vlasti, hoci nestratil k nej svoju lásku, a vyvolil si za vlasť mesto Bytču,[195] za rodičov vznešených dobrodincov, priateľov vymenil za občianstvo a školu tohto mesta za dielňu na rozširovanie vznešených vied. V tomto meste prijal zákonité povolanie. Nežný je ten, komu je vlasť sladká, ale silný je ten, komu je celá zem vlasťou. Preto Plateanus bez dlhého rozmýšľania podpísal prijatie, ako dokazuje Daniel Krman v diele Scrinia. Gottfried Ludwig[196] (Ludovici) poznamenáva, že znamenitejšieho učiteľa nad Plateana naše krajiny v tých časoch nemali, že to bol majster a učiteľ veľmi pričinlivý a schopný vo výchove detí, ba dobrý poradca všetkým, ktorí potrebovali jeho radu.

Mikuláš Fidicinus z Bojníc,[197] pôvodne konrektor, asi od roku 1608 rektor v Bytči.[198] V roku 1616 bol rektorom v Hlohovci,[199] neskôr od roku 1621 sa stal tam farárom a v nasledujúcom roku mu Stanislav Thurzo daroval hodnosť superintendenta. V rukopise zostali jeho Quaestiones in Genesim (Otázky ku Genéze), ktoré písal v rokoch 1607 a 1608. Po rokoch svojho vyhnanstva v Levoči, Vratislavi, a v Juri skončil púť života ako prepošt v Bojniciach[200] 25. apríla 1625.

M. Martin Sculteti[201] vynikal na všetkých miestach svojho účinkovania usilovnosťou, ušľachtilými mravmi a nadpriemernou vzdelanosťou. Na bytčiansku školu[202] prešiel z čachtickej školy.[203]

M. Michal Crispini.[204] Nevedno, či pochádzal zo známej kníhtlačiarskej rodiny toho istého mena.[205] Keď ukončil základné vzdelanie, v ktorom nadobudol nevšednú zručnosť, povolali ho asi v roku 1620 do Žiliny na farársky úrad väčšieho kostola.[206] Ján Gera z Bardejova, neskôr rektor v Spišskom Podhradí, si na neho spomína s veľkou úctou takto: „Odtiaľto ma poslali do Bytče ku známemu superintendentovi Lánimu, ktorý ma s obzvláštnou starostlivosťou dal vzdelávať u tamojších učiteľov Jána Crispina, Františka Eleka, Martina Molitorisa, M. Jána Hodikia a M. Zachariáša Flotvedelia. Títo úctyhodní učitelia spravovali v tej dobe lýceum postupne štyri roky“. Index ordinatorum Petra Zablera, 106. Scrinia Daniela Krmana dosvedčujú, že Ján Michal Crispini si prizval za učiteľov Mikuláša Martiniho z Ružomberka, Tomáša Dorschitza, Ondreja Luccaea, Jána Kalnikia, Jána Lyceaea, Matiáša Zorkócyho, Mikuláša Accipitrina.

Neskoršie zastával úrad rektora v Kysuckom Novom Meste a po roku v Slovenskom Pravne až do roku 1615. Po úspešnom zakončení školských prác v dolnokubínskej cirkvi zomrel ako farár a superintendent čachtický.

Tomáš Francisci bol rodom z Martina.[207] Do Bytče prišiel z rektorského úradu v Mošovciach v roku 1611, vábený súc skvelými životnými podmienkami a dobrým platom. V rukopisoch Jána Lochmanna sa nachádzal aj list Tomáša Francisciho „priateľa a suseda martinského“ zo 6. júla 1611, písaný v Mošovciach, ktorým pozýval Lochmanna na krstiny svojho syna.[208]

Ondrej Adelphi, nazvaný po slovensky Bratko. Aby sa mohol celkom oddať štúdiu vyšších vied, vzdelával sa najprv u M. Pavla Lentzia, rektora štiavnickej školy.[209] Keď už dosiahol prvé úspešné výsledky, rozhodol sa doplniť si vzdelanie u M. Gašpara Cholia v Bánovciach a keď už celkom dospel, vyhľadal Mikuláša Kalinku v Trenčíne. Ale ešte vždy predčasne sa dostal na bánovskú školu r. 1615, kde ho rektori M. Eliáš Ursini a Daniel Paulini povolali do kolégia svojich učiteľov.[210] Pretože si aj tam čestne plnil povinnosti, poslali ho na ilavskú školu,[211] ktorú sa usiloval z vedeckej stránky dvíhať, čo sa mu napokon aj darilo. Svoju učiteľskú dráhu zakončil v hodnosti rektora bytčianskej školy. Pozri Scrinia Daniela Krmana.[212]

M. Ján Hodikius[213] bol synom Baltazára Hodikia, pastora zo Slovenského Pravna[214] a Veroniky Hodikiovej. Po smrti Jána Mala, ktorý účinkoval osem rokov ako doktor vied na škole v Hlohovci, ho ustanovili za konrektora tejto školy.[215] Bol presvedčený, že školy si zasluhujú čo najnežnejšie zaobchádzanie ako najjemnejšie kvety v zmysle slov, ktoré povedal Henrich Betferus v Svetskej reči o školách:[216] „Školy sú dielňou a silou proti netečnosti, proti lakomcom, ktorí ich hubia, proti pyšným, ktorí po nich šliapu, proti závistivým, ktorí ich podvracajú, školy sú oveľa potrebnejšie ako zbraň pre bojovníka“.

Po dvoch rokoch sa s pomocou Stanislava Thurzu uchýlil do Wittenbergu,[217] kde po ďalších dvoch rokoch dosiahol hodnosť majstra. S jeho vzdelanosťou sa spájali ušľachtilosť a jemnosť mravov, „ktoré dobré vlastnosti sa u jedného človeka zriedka stretávajú“. Po návrate ho prijali na gymnázium v Šintave, kde strávil poldruha roka a toľký čas aj na gymnáziu v Bytči.[218] Odtiaľ ho v roku 1614 povolali za farára do Trenčína[219] a pridelili superintendentovi Eliášovi Lánimu. Na tomto mieste zotrval od roku 1619 v hodnosti superintendenta 23 rokov, až do roku 1642. Pre uverejnenie kolokvia pri škole s palatínom Mikulášom Esterházym a jezuitom Petrom Hajnalom,[220] ktoré sa uskutočnilo na Bytčianskom hrade[221] v roku 1627, odobrali mu kľúče chrámu a prinútili ho odísť do vyhnanstva.

V roku 1631 napísal Statera Dissertationis Cvjvsdam Papistae (Vážky rozpravy akéhosi pápeženca). Kniha vyšla v Bardejove v roku 1632 s venovaním Gašparovi Illésházymu.[222] Na uctenie jeho pamiatky vydali pri jeho úmrtí v Trenčíne štyri pohrebné reči.

M. Zachariáš Flotvedelius,[223] sa narodil v Brunšvicku. V roku 1617 sa stal rektorom vynikajúceho a prekvitajúceho gymnázia v Bytči.[224] Flotvedelius bol v Bytči azda už v roku 1614, lebo Ján Gera prv než Thurzo odišiel do zahraničia (1615), bol žiakom Flotvedeliovým, ako vysvitá zo slov v Index ordinatorum Petra Zablera na s. 104 — 105. Flotvedelius zvečnil svoje meno v latinskej básni, ktorú vložil do úvodu Kompendia latinskej gramatiky M. Eliáša Ursiniho.[225] V básni Flotvedelius vyzdvihol zásluhy Ursiniho o vhodnejšiu formu Donatovej gramatiky pre uhorské školy, ktorú rozšíril najmä mnohými príkladmi v stati o syntaxi a etymológii.

Ako dlho a s akým výsledkom spravoval Flotvedelius toto bytčianske duševné zápolište, nevedno. Rezik je ale presvedčený, že jeho úsilie sa šťastne vydarilo. Jeho prácu a prácu iných učiteľov sústavne sledoval patrón školy Thurzo. Nenazdajky a často prekvapoval pracujúcich žiakov a učiteľov a tešil sa z ich prospechu a svedomitosti. Liknavých povzbudzoval sľubmi a karhaním, lenivých nabádal, aby sa držali správnej cesty. Nedbanlivých učiteľov a žiakov prepúšťal zo školy.

Gregor Láni bol synom superintendenta Eliáša Lániho. Brezniansky rektor Ján Simonides v úmrtnej reči nad Davidom Lánim[226] dôvodil, že čo vložila príroda skúpo do druhých ľudí, to nazhromaždila v celom bohatstve v rode Lániovskom. Aeneáš bol zbožný, Aristides spravodlivý, Chrispius dômyselný, Clientes usilovný a pracovitý. Ale vždy len jeden druh osobnej dokonalosti ozdoboval týchto jednotlivcov. No Lániovský rod je schránka všetkých týchto dokonalostí, do ktorej ony akoby na dané znamenie všetky naraz prúdili.[227]

Na bytčianskom gymnáziu boli nasledujúci konrektori Gregora Lániho: Ján Krman, syn Tomáša Krmana zo Slovenského Pravna, pôvodom Nemec. Ako chovanec palatína Thurzu vo Wittenbergu[228] (academicus palatinalis, aj alumnus academicus) poslali ho v roku 1617 zo zvolenskej školy do Bytče. Neskôr sa stal kazateľom v čachtickej cirkvi. Na jeho miesto ustanovili v Bytči Eliáša Chalupku, niekdajšieho kňaza cirkvi vo Farkaši v Spišskej župe. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera na s. 80. Keď ho po roku Imrich Thurzo menoval za diakona, nastúpil po ňom Ondrej Reitingi[229] a krátko na to v roku 1618[230] Štefan Joachitz. Napokon tam pôsobili Michal Chmelius s kolegami Jeremiášom Szopuciom a Danielom Dubraviom.[231]

Na bytčianskej škole pôsobili v tom čase učitelia: M. Zachariáš Láni,[232] Juraj Parschutius a Samuel Chalupka.

M. Zachariáš Láni [233]

Eliáš Ladiver starší,[234] človek veľmi učený, obdarený usilovnosťou a bohatstvom prezieravého ducha, aj rozvahou a nesmrteľný súc vo svojom synovi Eliášovi Ladiverovi, dedičovi otcovskej dokonalosti. Dňa 24. novembra 1627 palatín kráľovstva uhorského Mikuláš Esterházy obsadil väčší kostol bytčiansky aj gymnázium. Ale menší kostol s nižšou školou bol postúpený M. Jánovi Hodikiovi, vtedajšiemu bytčianskemu farárovi a superintendentovi. Ladiver sa celou silou pričiňoval o to, aby tamojšie gymnázium nezaniklo. Vzišiel vedám ako svetlo a ako obranný štít proti prichádzajúcim protivenstvám. Uprostred usilovnej vedeckej práce[235] napísal dňa 27. októbra 1629 Jánovi Lochmannovi v Bytči list,[236] v ktorom mu oznamoval svoj sobáš s Annou Patakyovou, dcérou Ladislava Patakyho, ktorý sa mal uskutočniť 3. novembra toho roku na mestskej škole v Bytči. Na tento sobáš pozýval Ladiver Lochmanna aj s manželkou.

[237]Samuel Chalupka pochádzal[238] od otca „vyznamenávajúceho sa zbožnosťou a skromnosťou“, Žigmunda Chalupku, kazateľa v Komjatnej v Liptove[239] a matky Alžbety Hoszovej[240] z Banskej Bystrice. Doma dostal najzákladnejšie vzdelanie. Na štúdiá sa odobral do Ružomberka k Mikulášovi Accipitrovi, do Zvolena k Tobiášovi Sormannovi, do Bytče ku Jánovi Krmanovi, s ktorým prešiel zo zvolenskej školy do Bytče. Tam bol žiakom konrektora M. Zachariáša Flotvedelia, učiteľov M. Gregora Lániho, M. Zachariáša Lániho a iných.[241] Po piatich rokoch M. Zachariáš Láni ho vymenoval za správcu chóru; tento úrad zastával poldruha roka. Neskôr sa pričinením Juraja Thurzu uchýlil do Wittenbergu.[242] Po návrate do vlasti ho zvolili za učiteľa bytčianskeho gymnázia, po dvoch rokoch sa stal diakonom tamojšej cirkvi, hneď na to aj farárom v Dolnom Kubíne a súčasne seniorom oravského kontubernia.[243]

V roku 1641 spísal Threnes domus Guzithianae,[244] to gest Plač Domu Guzycowského pri úmrtí Márie Pongratzovej, manželky Jána Guzytha. Traktát vyšiel tlačou v Trenčíne. V roku 1651[245] vydal dielo s titulom Ne communicaveris peccatis alienis. To gest: Kratičká zpráwa o spasytedlné… Otázce. Ako trenčiansky farár napísal slovenskú knižku na pamiatku svojej manželky, ktorú v roku 1663 Tatári násilne odvliekli a napokon na Valašsku oslobodili.[246] Titul knižky znie: Wandrowka, aneb Putowánj prežalostné Rozyny Puchalky, Samuele Chalupky Manželky. V Trenčíne 1664.

Thurzovci sa neuspokojovali iba zakladaním škôl, ale sa usilovali dostať aj nádejnú mládež na univerzitné štúdium, aby odstupujúcu stárež nahradili mladí, ktorí by ich miesta vhodne zastávali a súc pevne vzdelaní utvrdzovali sa vo vedách. Jedného spomedzi nich uvádzam, Slováka Michala Krayku, vzdelaného v hebrejčine, sýrčine, gréčtine a latinčine. Tento sa na palatínove trovy učil na wittenberskej akadémii, po ňom zostala vďačná pamiatka chránenca k patrónovi. Ide o dišputáciu De Peccato in Spiritum sanctum (O hriechu proti duchu svätému) z roku 1612 pod predsedníctvom Baltazára Meissnera, ktorú venoval Thurzovmu menu vo forme latinskej básne. Stať o bytčianskej škole sa končí obsahom závetu Alexia Thurzu.[247]



[193] Staršiu literatúru o Thurzovcoch a ich zásluhách o vybudovaní školstva v 16. stor. uvádza Gymn. I, hl. 3, § 2.

[194] Za prvého rektora v Bytči označujú staré pramene Mikuláša Baticia, rodom z Veličnej na Orave. Vo svojom rodisku nadobudol začiatočné vzdelanie u Pavla Fabritia. Pre nemčinu odišiel do Levoče a do Ľubice. Študoval aj v Ružomberku a Mošovciach. Tam mu ponúkli rektorát do Veličnej (Gymn. III, hl. 21, list 195 jeho meno nespomína), ktorý viedol dva roky. Jeho usilovnosť podnietila Imricha Forgácha, aby ho povolal do Bytče. Keď sa presvedčil, aký je to mimoriadne nadaný človek, poslal ho na vlastné trovy na univerzitu do Wittenbergu, kde študoval tri aj pol roka. (Zapísal sa 4. marca 1584 počas rektorátu Michala Taubera, takže pred rokom 1584 mohol byť rektorom v Bytči.) Po návrate ho Forgách poslal za rektora do Trenčína v r. 1587 (ani trenčianska škola jeho meno nespomína). V r. 1619 bol rektorom vo Veličnej, kde v r. 1623 umrel, hoci iné pramene uvádzajú, že bol v cirkevných službách 36 rokov. — Protocollum Visitationis Kalinkianae z r. 1647 a 1650 uložené podľa svedectva Bartholomaeidesa, s 79, vo Wittenbergu medzi Collectanea Rotaridesiana. — Pozri aj Alex. Lombardini v Slov. Pohľadoch VI, 1886, 206 a Gymn. III, hl. 31. Jeho nástupcom by mal byť Ondrej Thurius (Thorani) od 1. marca 1586 do r. 1588, keď sa stal rektorom v Žiline. — Pozri stať tejto práce o škole v Martine diel III, s 474.

[195] Plateanus pôsobil v Bytči v r. 1590 a nasl. podľa Symbolov Daniela Krmana v exempl. SAV 19, zatiaľ čo berlínsky exempl. 20 terminuje jeho rektorát na r. 1596, wittenb. 1596 — 1602. Jeho nástupca Jur. Culman r. 1597. — MEE 116.

[196] Gottfried Ludwig (Ludovici), pozri str. 88 a pozn. 33. Text cituje jeho dielo Historia Rectorum, Scholarum et Gymnasiorum, III, 154.

[197] Pre svoje rodisko býva častejšie označovaný Mikuláš Baimocensis, napr. v exempl. SAV 16 a vo wittenberskom exempl. III, kapitola 3. dielu, nepag. strany.

[198] O jeho rodinnom pôvode a štúdiách sa nič nevie. Nevedno iste, či bol rektorom, skôr treba pripustiť, že bol konrektorom (num Rector Bitschensis fuerit, nihil certi requiro, conrectorem ipsum fuisse, probabile est — píše berlínsky exempl. 20). Podobne exempl. SAV 19, kde citujú Krmanove Scrinia a po nich Slov. Pohľady VI, 206 a Lad. Pauliny, Dejepis superintendencie nitrianskej I, 96 a i.

[199] Gymn. I, hlava VI, § 15, list 106.

[200] Fidicinov život sa opisuje v hexametrických veršoch v diele Statuae virorum ex Hungaria pro nomine Christi et veritatis Scriptum Evangelium exulantium. — Gymn. I, hl. III, § 4. V diele sa vyzdvihuje jeho znalosť spevu srdcom aj ústami. V r. 1603 študoval vo Wittenbergu počas prorektora Juraja Weckera, prof. filozofie a matematiky. — Bartholomaeides 105. — Takisto treba opraviť v origináli rukopisu Gymnasiologie, v § 3, že nastúpil na miesto superintendenta po Abrahamidesovi a nie po Jánovi Hodikiovi, ktorý ho inauguroval. — Berlínsky exempl. 13, Pauliny, u. d. I, 96, Fabó, Monumenta III, 158 a 198 a I, 41 — 42. — Zablerov Index ordinatorum 16 poznačil slová jeho žiaka, ľubietovského kazateľa Petra Czicza, na bytčianskej škole. Porovn. exempl. SAV 16 a 19.

[201] Martin Sculteti pochádzal z Bardejova, bol pravdepodobne synom prešovského rektora Severína Scultetiho, neskôr bardejovského farára. Dňa 7. novembra 1599 sa dal zapísať na wittenberskú akadémiu v období rektorátu doktora medicíny Ondreja Schatoa. — Bartholomaeides 103. — Krmanove Symbola v exempl. SAV 19 a berlínsky exempl. 20 vyzdvihujú jeho nevšednú usilovnosť, ktorá priťahovala veľmi početnú mládež na bytčianske gymnázium Wittenb. ex. 51.

[202] Sculteti mal prísť na bytčiansku školu ok. r. 1611 (Slov. Pohľ. VI, 206). V tom istom období bol tam učiteľom Juraj F. Rakovinus (u. m.). V r. 1615 — 1616 zastával v Bytči konrektorský úrad wittenberský žiak Mikuláš Molitoris. — Bartholomaeides 118.

[203] O jeho pôsobení v Čachticiach pozri Gymn. III, hl. IV, list 208.

[204] Synopsa Gymn. I, hl. III, č. 88 označuje jeho meno Ján Michal Crispini, exempl. SAV 19 tvarom Crispus. Witt. ex. 50 nep.

[205] Ján Crispus bol učený kníhtlačiar z Arrasu, vzdelaný v právach a humanistických vedách. Pre náboženské presvedčenie odišiel do Ženevy, kde vydával knihy. Zomrel v r. 1572. — Jöcher I, 735.

[206] Podľa Fabóa, Monumenta III, 84 Juraj Thurzo ustanovil za farára na Oravskom zámku Michala Crispina, „slávneho bytčianskeho rektora“. Po jeho premiestení do Žiliny ho vystriedal v r. 1614 Juraj Grossmann. V roku 1609 ho pozvali do Bytče, ako svedčí Ján Matthaei v Zablerovom Indexe ordinatorum 144, č. 138 a sarvašský exempl. 153. Berlínsky exempl. 20 kladie Crispinovo správcovanie bytčianskej školy do r. 1602 Wittenb. ex. 51.

[207] Tomáš Francisci študoval vo Wittenbergu od 29. dec. 1603. — Bartholomaeides 106.

[208] Podľa neskôr uvedeného listu z Mošoviec, písaného v júli 1611, vidieť, že v tom čase žil Francisci ešte ako rektor v Mošovciach, ale už v r. 1612 prešiel do Bytče za rektora jeho nástupca Ondrej Adelphi, takže Francisciho bytčianske lektorovanie zapadá tesne medzi uvedené časové termíny. — Fabó III, 254, uvádza rok 1612. V r. 1615 bol Francisci farárom v Predmieri a 8. novembra 1623 dekanom v Bytči. — Sarvašský exempl., 156, Fabó, u. d. I, 40, Holuby 20.

[209] Pavol Lentzius pôsobil v Štiavnici v r. 1610. — Gymn. II, hl. 20, č. 24.

[210] Cholius v Bánovciach v r. 1604 — 1609, Kalinka v Trenčíne r. 1610, Ursini v Bánovciach 1609 a Pauliny 1615, Krman, Symbola, wittenb ex. I, hl. 1.

[211] V Ilave pôsobil Adelphi v r. 1608 a nanajvýš v r. 1609, lebo jeho nástupca Tobiáš Káčer už tam bol v r. 1610. — Gymn. I, hl. 8, § 7.

[212] Podľa berlínskeho rukopisu Adelphi pôsobil v Bytči v r. 1612, „num vero Rector vel Conrector fuerit, non liquet“ — nie je isté, či ako rektor, alebo ako konrektor. — Sarvašský exempl. 159 pripisuje k jeho menu poznámku, že v Bánovciach učil v r. 1615 žiaka Michala Busitia a v r. 1616 Juraja Raphanidesa. — Zablerov Index ordinatorum č. 132 a 133. V Ilave sa zasa k nemu hlásil jeho žiak Ján Vlodikius. — U. d., č. 28.

[213] „… Quamvis Hodikius ex Hadikio ortum traxerat“ (Meno Hodikia pochádza z Hadíka). Gymn. SAV 16, lebo otec Baltazára mal za manželku Veroniku, Hadíkovu dcéru. — Symbola Krmanove a witt. ex. 43.

[214] Baltazár Hadikius pôsobil od r. 1576 v Slovenskom Pravne (Fabó u. d. III, 259); jeho syn Ján sa narodil r. 1585. — Rizner II, 103.

[215] Pavol Malus pôsobil v Hlohovci v rokoch 1600 — 1608, keď po ňom nastúpil Ján Hodikius. — Gymn. I, hl. 6, § 12, exempl. SAV 19 a berlínsky exempl. 20.

[216] Dielo Henricha Betfera znie: Oratio secularis de scholis.

[217] Hodikius sa zapísal na štúdiá vo Wittenbergu 2. apríla 1609 počas rektorátu doktora filozofie a medicíny Tobiáša Taudlera. — Bartholomaeides 112. — Tam dišputoval na tému o anjeloch (De angelis). — Rizner II, 104 z r. 1611. Vo Wittenbergu študoval na trovy palatína Stanislava Thurzu — Hadikius Thurzovianus v synopse Gymn. I, list 88, hl. 3, § 9.

[218] Do Bytče povolal Hodikia palatín Juraj Thurzo.

[219] Podľa Kleina, u. d. II, 205 povolali Hodikia zo školského úradu najprv do Nitrianskych Diviakov a potom v r. 1614 do Trenčína.

[220] Dotyčný jezuita sa správne menuje páter Matiáš Hainal (žil v rokoch 1598 — 1644 — Jöcher I, 1208, Horányi, Memoria Hungarorum II, 67). Tvar Hajnoldius používa Bartholomaeides, u. d. 112.

[221] Klein II, 208 dáva udalosť do r. 1608. Na uv. mieste je aj podrobný opis a priebeh celej záležitosti. — Holuby 21 popiera hodnovernosť tejto udalosti.

[222] Spis polemizuje so spisom kardinála Pázmána z r. 1631 Hodegius o základné náboženské dogmy. Ďalšie spisy, zväčša pohrebné príležitostné kázne, pozri u Riznera II, 104, u Kleina II, 211, Horányiho II, 66 a i.

[223] Flotvedelius alebo Feldvedelius. — Symbola Daniela Krmana v Gymn. SAV 20 a berlínskom exempl. 20. „Brunsviga Saxo“ — wittenb. ex., s. 45 nepag.

[224] Flotvedelia povolal do Bytče palatín Thurzo, a to z filozofickej fakulty vo Wittenbergu. — Gymn. SAV 16. — Podľa Krmanových Symbolov a berlínskeho exempl. u. m. nastúpil v Bytči v r. 1615. Jeho konrektorom bol Gregor Láni, syn Eliáša Lániho, učiteľom (kolega) Ján Soputius. — Gymn. SAV 20, berlínsky exempl. 20.

[225] Compendium Grammaticae Latinae od Eliáša Ursiniho v r. 1619. — Gymn. SAV 17. Pozri pozn. 16. Wittenb ex , s. 44 — 45.

[226] Reč Davida Lániho mala názov: Lesso Panegyricum Viri… Davidis Lani… 1669, v Levoči. — Rizner V, 75. — Správne meno bytčianskeho rektora znie: „Gregorius“ Lani, nie Georgius (Juraj), ako píše Holuby 21 aj berlínsky exempl. 18; ale na boku toho istého exemplára stojí oprava: Gregorius Lani. Gregor Láni bol v Bytči najprv konrektorom ešte za rektora Zachariáša Flotvedelia. Až po jeho odchode nastúpil na rektorský úrad a zotrval na ňom tri roky, ako svedčí berlínsky exempl. list 20 a.

[227] Gregor Láni študoval vo Wittenbergu od 6. mája 1616 v období rektorátu doktora medicíny Ambroža Rhodia. Ozdobený hodnosťou magistra vrátil sa do Bytče, odkiaľ ho v r. 1619 povolali za rektora do Žiliny (Gymn. III, hl. 33, § 13, kde však píšu jeho meno Georgius!). Po ordinácii v Bytči prijal v r. 1620 miesto kazateľa na Oravskom zámku. — Protocollum Trenschinense, s. 105. Na žilinskej škole vyučoval Ondreja Tudiána Bakai (Zablerov Index ord. č. 175) a Jakuba Stanislaiho zo Sliezska (u. d., č. 68). Z Oravy odišiel za farára do Rajca a neskôr do Brezna, r. 1646 bol už superintendentom. — Sarvašský exempl. 163, ktorý sa opiera o trenčiansky protokol, s. 105, 124, 138, 140, 238.

[228] O Jánovi Krmanovi pozri Bartholomaeides, u. d. 114 n.

[229] Berlínsky exempl. 21 a Holuby 21 píšu Rajtini.

[230] Berlínsky exempl. pozná tvar Stephanus Joachimi. U. m.

[231] O Danielovi Dubraviovi (Dubravskom) pozri Paulinyho, u. d. II, 23.

[232] M. Zachariáša Lániho treba pokladať za rektora v Bytči, ktorý v tejto hodnosti nastúpil po Gregorovi Lánim. Jeho životopis pozri v stati o bánovskej škole, s. 90, I. d. Podľa berlínskeho exempl., list 21 pôsobili za Gregora Zachariáša Lániho okrem menovaných ešte nasledujúci učitelia: od r. 1617 konrektor Mikuláš Molitoris a jeho kolega Jeremiáš Soputius (o ňom Bartholomaeides 123) a Daniel Dubravius. V období rektorátu M. Zachariáša Lániho bol konrektorom po Jurajovi Parschitiovi Samuel Chalupka v rokoch 1625 — 1626.

[233] M. Zachariáš Láni bol v r. 1624 rektorom v Bytči asi päť rokov, a to dva razy za sebou, lebo ho tam dva razy pozvali. — Bližšie pozri Gymn. I, hl. I, § 18 a s. 90 tejto práce a wittenb. ex., s. 47.

[234] Eliáš Ladiver starší pochádzal z Turca, od r. 1629 bol rektorom v Bytči, od 1632 do 1636 v Žiline (Zablerov Index, č. 77 a 80), odkiaľ prešiel do Prievidze (u. d., 112 a 143). Od 20. októbra t. r. prešiel na cirkevný úrad v Žiline, keď bol podpísal zákony horného dištriktu trenčianskeho kontubernia (Protocollum Trenschin. s. 2). Dňa 26. novembra 1641 ho povýšili na úrad notaria contubernialis (u. d., s. 152), od 6. februára 1654 sa stal proseniorom a od 27. januára 1655 seniorom až do leopoldovského prenasledovania evanjelikov v r. 1671 (u. d., s. 167, 192). V Žiline žil v exile (in suburbio Zolnensi, podľa cit. Zablera s. 167 a Buriových Micae 84), kde aj zomrel, ako dokazuje Petrus Sextius v liste z 19. marca 1676 písanom z Vratislavi Jánovi Simonidesovi. — Sarvašský exempl., s. 164. Podľa Ladislava Lombardiniho v Slov. Pohľadoch VII, 68 viedol Ladiver starší pred bytčianskym rektorátom ešte školu v Partizánskej Ľupči a v Ružomberku, ako dosvedčuje Matej Šulek v diele Rectores, Ludimagistri, Cantores in eccl… Contubernii Liptoviensis na s. 85. — Krmanove Symbola v Gymn. SAV 20, berlínsky exempl., list 21.

[235] Ladiverovo literárne dielo uviedol Rizner v Bibliografii III, 3, kde je aj ďalšia literatúra o ňom.

[236] List odpisuje Gymnasiologia I, hl. III, § 15.

[237] Gymn. SAV 19 označuje po Ladiverovi ako bytčianskeho rektora Mikuláša Molitorisa, ktorý pôsobil aj v Martine v r. 1614 (Fabó III, 256, ale neuvádza ho na patričnom mieste martinský a prešovský exempl. III, hl. 15), vo Zvolene r. 1620 (Gymn. II, hl. 33, § 10 a Fabó III, 286), kde sa pod jeho vedením tri roky vzdelával Mikuláš Rotarides (Zablerov Index ord., 104). Podľa Krmanových Symbolov pôsobil Molitoris v Bytči ok. r. 1617 ako konrektor súčasne s učiteľom Izákom Lánim (Gymn. SAV 20 a wittenb. ex., s. 50.

[238] Sam. Chalupka pochádzal z Nemeckej (Partizánskej) Ľupče. — Bartholomaeides 128.

[239] Komjatná (Fabó, Monumenta III, 68), v latinských prameňoch Komnatensis (Gymn. I, hl. III, § 17), alebo Komnatnensis (sarvašský exempl. 167).

[240] Bartholomaeides píše Gloszová (s. 128), Gymn. SAV 17; Glossová.

[241] Mik. Accipitrinus pôsobil v Ružomberku v r. 1609, Tobiáš Sormann (Schurmann) vo Zvolene v r. 1605, Ján Krman vo Zvolene v r. 1617, v Bytči bol Ján Krman konrektorom, ostatní sú už spomenutí skôr, medzi ktorých treba zaradiť učiteľov Štefana Joachimiho (aj Joachitz), Michala Chmela, Jeremiáša Soputia a Daniela Dubravia. — Gymn. SAV 20, berlínsky exempl. list 21.

[242] Vo Wittenbergu zapísali Chalupku 23. mája 1622 za rektorátu doktora práv Jána Avenaria. — Bartholomaeides 128.

[243] Dňa 14. júna 1626 Samuela Chalupku, konrektora bytčianskeho gymnázia povolali za diakona tamojšej cirkvi; v r. 1627 bol už farárom v Jasenovej, kde podpísal zákony trenčianskeho kontubernia, v Dolnom Kubíne bol farárom od r. 1647. Epidémiu moru, ktorú prežil Chalupka r. 1624 v Bytči, opisuje ,eleganti carmine heroico‘, jej úryvok v Gymn. sarvašskej na s. 168 — 169. — Marginálna poznámka v exempl. SAV 17 prezrádza, že sa Chalupka z bytčianskeho rektorátu dostal najprv do Senice za farára, stade ok. r. 1628 do Trnovca, potom do Dol. Kubína a r. 1655 do Trenčína. — Porovn. Fabó, u. d. III, 126.

[244] Bartholomaeides píše ,domus Gazithianae‘, s. 126.

[245] Podľa Bartholomaeidesa u. m. spis mal byť spracovaný r. 1631, a vydaný v tom istom roku. Gymn. SAV 20 končí túto stať slovami: „Toto, čo najdôležitejšie pán Daniel Krman z bytčianskej školy vlastnou rukou zaznamenal“.

[246] Na oslobodenie svojej manželky žiadal S. Chalupka finančnú podporu od magistrátu Banskej Bystrice listom z 24. nov. 1663. — Archív mesta, fasc. 288, č. 30. Liptovské kontubernium obetovalo na ten cieľ 4 thaleros dňa 16. januára 1644. — Protocollum Liptov., s. 332. — Sam. Chalupka zomrel v Trenčíne. — Burius, Micae 55.

[247] Alexander Lombardini doplňuje ešte ďalšími menami zoznam bytčianskych rektorov:

Ján Krman bol od r. 1617 konrektor. Daniel Tiefenbacher 1625, rodom zo Znojma, od r. 1626 rektor v Banskej Bystrici. Pred r. 1613 držal konrektorský úrad Mikuláš Martinko z Ružomberka a pred r. 1618 Štefan Joachimi.

Z učiteľov uvádza: Do r. 1608 pôsobil v Bytči Andrej Hajnicius, odtiaľ ho povolali do Ilavy. Pred r. 1622 Daniel Geiger, rodom z Ulmu. Po r. 1617 Izák Láni, po r. 1626 dva razy Zachariáš Láni. Na zač. 17. stor. Michal Crispinus vykonával úrad správcu aj učiteľa.

Gymn. SAV 17 spomína ešte doktora Alberta Husseliho, ktorý mal byť r. 1609 rektorom v Bytči, a zomrel tam v tom istom roku vo veku 96 rokov. Pozri aj Fabó, u. d. III, 112.




Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.