Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava XVIII. Škola v Považskej Bystrici

(Sectio I, caput XVIII, Schola Vagh-Besztertcziensis)

[822]

Považská Bystrica, mesto v Trenčianskej župe blízko Žiliny v údolí Váhu s hradom na vyvýšenom návrší, bola už v 17. storočí na vtedajšie pomery známym centrom škôl, na ktorých pôsobili vynikajúci učitelia.

Patrónom považskobystrickej školy bola rodina Balassovcov, spomedzi ktorých na začiatku 17. storočia najmä Žigmund Balassa de Gyarmot účinne podporoval školu a cirkev.

Bystrickú svätyňu vied zveľadil a nad iné preslávil Šimon Basilius čiže Basilides v roku 1601. V Zablerovom Indexe ordinatorum na s. 14 vyzdvihuje jeho žiak Ján Cometanus Basiliovu mimoriadnu učenosť.

Melchior Czapko,[823] po latinsky Haedulus, spravoval považskobystrickú školu v roku 1603, ako píše Daniel Krman v poznámkach Scrinia.

Matiáš Wietoris Bzenický, syn Ambroža Accipitrina, zvaného Vietor, sa narodil v roku 1587. Pochádzal z remeselníckej rodiny. V roku 1612 ho Žigmund Balassa de Gyarmat ustanovil za správcu považskobystrickej školy, ako to dosvedčujú Scrinia Daniela Krmana. V tejto hodnosti napísal 22. júla 1618 krátky list Jánovi Lochmannovi do Necpál, týkajúci sa požičania kníh.[824]

David Dorotitzius (Dorothicius) z Ružomberka, syn ružomberského farára Tomáša[825] a Uršuly Rojkovej. Najprv navštevoval školu vo svojom rodisku u Jána Kalinku a Mateja Zorkotzyho, potom v Hlohovci u Pavla Mala. V Košiciach bol poslucháčom M. Jána Bocatia,[826] v Martine viedol chór a zamestnával sa hudbou. Stadiaľ ho preložili do Považskej Bystrice, kde sa štyri roky, teda od roku 1614 do roku 1618, venoval spevu. Neskôr ho pridelili k Jánovi Fabriciovi, hlohovskému farárovi ako diakona. Z Levoče poslal 2. marca 1608 Jánovi Lochmannovi list plný priateľskej oddanosti.[827]

[828]Michal Lazarides[829] sa narodil z otca Lazara a matky Anny Remeniovej. Učiteľmi mu boli Mikuláš Molitoris, v Bytči[830] M. Ján Flotvedelius, Ján Krman, M. Juraj Láni, M. Ján Hadikius, ktorý ho odporúčal za učiteľa „elementariusa“ na bytčianske gymnázium. Z tohto namáhavého, hoci čestného postavenia ho povýšili za správcu školy v Považskej Bystrici, ktorú viedol osem rokov od roku 1630. Čoskoro však prijal pozvanie od Ondreja Balassu, aby viedol ožďanskú cirkev. Pozri Scrinia Daniela Krmana.

Ján Fabianides z Bánoviec[831] bol synom Andreja Fabianidesa. V roku 1617 sa vzdelával „in artibus liberalibus“ (v slobodných vedách) vo svojom rodisku u rektora Jána Nigriniho a u jeho nástupcu M. Izáka Lániho, neskôr v Palanke[832] u Andreja Sartoria, v Necpaloch u Tobiáša Benedictiho a v Žiline[833] bol horlivým poslucháčom humanistických vied u M. Juraja Lániho. V túžbe po vyšších štúdiách si predsavzal získať bakalaureát v Prahe a v Košiciach za pôsobenia rektora Michala Lazia a v Litomyšli za Stanislava Píseckého.[834] Z náboženských dôvodov sa vrátil do Uhorska a dovŕšil svoje vedecké úspechy po boku Bartolomeja Gresnera[835] v Nitrianskom Pravne a Stanislava Horlera v Levoči.[836] Napokon sa stal učiteľom na škole v Košeci pri Ilave a stade ho povolali za správcu školy do Považskej Bystrice.[837] Po ročnom účinkovaní odišiel v roku 1632 dobrovoľne, aby sa oddal politickému životu. Ale Ondrej Balassa ho v roku 1635 znova pozval a poveril správou cirkvi.

Mikuláš Milochovinus nastúpil po roku 1633. Jeho otec Adam Milochovinus sa horlivo staral o jeho vzdelanie na domácich školách, totiž v Považskej Bystrici, Košiciach, Bánovciach a v Partizánskej Ľupči. Mikuláš robil také pokroky, že ho uznávali za súceho, aby viedol školu v Považskej Bystrici, z ktorej po vypätí čo najväčšieho úsilia prešiel na školy do Žiliny,[838] kde sa v roku 1642 stal diakonom.

Samuel Francisci v roku 1649 pôsobil v Považskej Bystrici. Pozri Scrinia Daniela Krmana.[839]

Ondrej Kulifagus[840] „vstúpil na arénu tohto sveta“ v Považskej Bystrici, vzdelával sa tam pod vedením Michala Lazaridesa, potom Jonáša Hadikia, Jána Augustiniho a iných.[841] V roku 1646 bol rektorom v Považskej Bystrici a od roku 1647 kazateľom v Žiline. Scrinia Daniela Krmana.

Ján Sartorius pochádzal z Púchova, ako syn púchovského rektora Juraja Sartoria.[842] Základné vzdelanie nadobudol u otca vo svojom rodisku. Vo vyšších vedách sa dva roky vzdelával u Matiáša Reberia v Mošovciach, u Pavla Nosticia v Rajci, a dva roky[843] v Kysuckom Novom Meste u Štefana Jelenia. Na oboch miestach ho uznávali za spôsobilého zastávať úrad kantora aj učiteľa. Rok pôsobil v cirkvi v Oslanoch, aj v Prievidzi zastával rok kantorský úrad „udávajúc takt s taktovkou Gregorovou“.[844] Potom osem rokov pôsobil v Púchove[845] ako rektor a napokon poldruha roka v Považskej Bystrici, teda v rokoch 1650 a 1651, keď ku svojej kantorskej taktovke pripojil aj učiteľskú palicu. Právom označuje Martiál[846] v 62. epigrame svojej 10. knihy toto žezlo pedagógov ako hrozbu rektorov na potrestanie žiactva.

Štefan Francisci. [847]

Matiáš Schmidelius, o ktorom pozri Rezikove poznámky v stati o ilavskej škole, odd. I, hlava VIII, § 22. Podľa nich bol Schmidelius neobyčajne užitočný cirkvi a štátu.[848]

Ján Habermann bol synom seniora tekovského kontubernia. Študoval podľa údajov v Krmanových poznámkach Scrinia v Nitrianskom Pravne, Kremnici, Prievidzi, Brezne a v Žiline. V roku 1657 spravoval školu v Kysuckom Novom Meste.[849] Takmer po trojročnom tamojšom pôsobení ho prijali na školu v Považskej Bystrici.[850] No Imrich Balassa ho po štyroch rokoch pozbavil celého majetku, takže bol vystavený neprestajne životnej tvŕdzi a napokon ho aj z jeho pôsobiska násilne odstránili. Napokon ho v roku 1665 pozvali do Važca, kde mu zverili úrad diakona.

Ondrej Johannides nastúpil v roku 1666.

Po dočasnom obnovení náboženskej slobody, ktorú katolíci zrušili pred desiatimi rokmi, v roku 1685[851] uviedli na školu v Považskej Bystrici Martina Czabana. Pozri Scrinia Daniela Krmana.

Juraj Reguli. V roku 1684 ho vyhnali na zásahy katolíkov.

Keď sa v roku 1705 znova obnovila náboženská sloboda, ustanovili za rektora Samuela Krasznyanszkého, ktorý úspešne skončil štúdiá pod vedením bystrických rektorov Martina Czabana a Juraja Reguliho, ďalej pod trenčianskym rektorom Mikulášom Materínym.[852] Keď však spozoroval nepriateľský postoj k školám, venoval sa gazdovstvu. Lenže niektorí občania ho znova nahovorili, aby udržiaval školu vo svojom súkromnom dome. Bystrický katolícky kňaz to ťažko znášal, preto dal tajne podpáliť jeho dom, pri čom zhorel aj kostol. Tým bol tento úbohý rektor zbavený možnosti obživy, a preto odišiel v roku 1720 za diakona do Ilavy.[853] Scrinia Daniela Krmana.


[822] V Gymn. SAV je stať o Považskej Bystrici v odd. III, kap. LVIII, s. 228 — 230, ako aj vo wittenberskom exemplári, kde strany nie sú paginované. V berlínskom exempl. na liste 52 — 57 a Krmanovou rukou napísaný súpis rektorov od listu 58 — 60. V sarvašskom exempl. od s. 641 n. a v ďalších prameňoch.

[823] Czapko čiže Caprini v exempl. SAV, s. 228 a v berlínskom 58. Podobne Holuby 98.

[824] Lochmannov list v rkp. Epistolarum ad Lochmannum datarum I, 1167, odpis v Gymn. I, hl. 18, § 5. Vietoris sa vzdelával len na domácich školách, lenže pre jeho dôkladné vzdelanie ho Žigmund Balaša povolal do Považskej Bystrice, kde pôsobil v r. 1612 — 1614 „multa cum laude“ („s veľkým uznaním“, ako referuje martinský aj prešovský exemplár). V r. 1614 bol farárom (Fabó, Monumenta III, 266 zaznamenáva jeho účinkovanie na necpalskej fare od r. 1618).

[825] Tomáš Dorotitzius bol farárom v Ružomberku od r. 1612.

[826] Ján Kalinka v Ružomberku r. 1598 — 1600, Matej Zorkotzy r. 1604 — Pavol Malus v Hlohovci r. 1600. — Ján Bocatius v Košiciach r. 1614.

[827] Epistolarum ad Lochmannum I, 719. Odpis u. m. § 6.

[828] Exempl. SAV 228, berlínsky exempl. 58, bratislavský diel I, kap. 18, wittenberský u. m. a Holuby 98 vkladajú pred Lazaridesa meno rektora Eliáša Institorisa, rodom z Mošoviec, syna Juraja Institorisa. Väčšina uvedených prameňov kladie jeho rodisko do Udice a určujú mu za otca Jána Institorisa. Vzdelával sa u Michala Crispiniho päť rokov v Bytči cca 1609, u Martina Wenigera v Banskej Bystrici, M. Davida Praetoria v Kežmarku, Martina Weignera v Bardejove a M. Jána Bocatia v Košiciach na zač. 17. stor. Po štúdiách ho poslali za rektora do Považskej Bystrice, a to pričinením Žigmunda Balassyho, kde pôsobil v rokoch 1619 — 1622, keď mu zveril menovaný patrón starostlivosť o cirkev v Ľuborči na Trenčiansku.

[829] Gymn. prešovský a martinský exempl. píšu nesprávne tvar Zacharides. Podľa berlínskeho exempl. 59 a Holubyho 99 sa volal jeho otec Kutler.

[830] „Auditor gymnasii Bitschensis“ píše exempl. SAV 229. Jeho tamojší učiteľ sa správne volal Zachariáš Flotvedelius (Gymn. I, hl. 3, § 10 a SAV u. m.). Podobne meno Juraja Lániho má správne znieť Gregorius Láni (Gymn. I, hl. 3, § 12 a SAV u. m.). Podľa exempl. SAV u. m. bol Lazarides ešte žiakom M. Zachariáša Lániho.

[831] Tak píšu exempláre prešovský, martinský a berlínsky, kým wittenberský a sarvašský dôvodia, že Ján Fabiani (sic!), rodom z Ilavy, bol synom Fabiana Fabianiho a matky Doroty Laszlöfiovej. Aj študijné miesta uvádzajú iné. Ján Fabiani študoval údajne v Ilave za rektora Matiáša Gažura (1616), pokračoval na škole v Čeklísi, potom v Senici za rektorátu Daniela Latzikia (azda Ratzikia r. 1634), v Bánovciach za rektorátu Daniela Lániho (1629), potom na žilinskej a trenčianskej škole za rektorátu Jonáša Hadikia (1638). Napokon bol kantorom v Trenčíne, potom v rokoch 1644 — 1646 rektorom v Považskej Bystrici. V roku 1646 ho menovali farárom cirkvi Prečíne pri Považskej Bystrici.

[832] Palanka je osada v Honte. Holuby 99 píše v Ilave, ale tam pôsobil Ondrej Sartorius v rokoch 1648 — 1655, čo sa chronologicky nezhoduje.

[833] Tak správne označuje Gymn. SAV a berlínsky exempl. 59, zatiaľ čo prešovský a martinský exempl. v § 8 u. m. určujú nesprávne pôsobisko v Dobšinej. V Žiline bol žiakom Juraja Lániho, a nie Gregora, ako je to v prešovskom a martinskom exemplári. — Pozri Gymn. III, hl. 33, § 13.

[834] Gymn. SAV 229, berlínsky exempl. 59, prešovský a martinský uvádzajú nesprávne jeho meno Puszetzky.

[835] Bartolomej Gresner, vlastne lepšie Grensner, pôsobil v Nitrianskom Pravne r. 1622. — Gymn. III, hl. 24, § 4. — Exempl. prešovský a martinský u. m., § 8 označujú jeho meno Bartolomej Irener.

[836] Stanislav Horlerus pôsobil v Levoči v rokoch 1619 — 1623 — Gymn. II, hl. 15, § 26. — Fabianides vychovával v Levoči deti Judity Thurzovej. Gymn. SAV 229 a berlínsky exempl. 59.

[837] Fabianides v Považskej Bystrici r. 1631 — 1632.

[838] Milichovinus v Žiline r. 1634. — Gymn. III, hl. 33, § 19.

[839] Francisci bol r. 1635 rektorom v Nitrianskom Pravne. — Gymn. III, hl. 24, § 13 a Fabó, u. d. III, 151. — V r. 1654 bol farárom v Sklenom. — Fabó III, 268.

[840] Kulifagus čiže Kulifay bol synom Mikuláša Kulifaja, považskobystrického občana.

[841] Lazarides pôsobil v Považskej Bystrici v rokoch 1623 — 1630. Jonáš (nie ,Ján‘, ako píše exempl. martinský a prešovský u. m. § 11). Hadikius pôsobil v Bánovciach v r. 1630 Ján Augustini v Žiline r. 1643. — V Žiline bol Kulifaj kantorom. — Gymn. SAV u. m. berlínsky exempl. 60. Chronologicky nasledoval Kulifagus pred Franciscim.

[842] Gymn. III, hl. 18, § 6 určuje rok rektorátu Juraja Sartoria v Púchove 1678, čo sa nezhoduje chronologicky.

[843] Reberius pôsobil v Mošovciach r. 1630, Nostitius v Rajci v rokoch 1619 — 1635, Jelenius v Kysuckom Novom Meste r. 1631 — 1633, Sartorius študoval od r. 1635 tri roky v Prievidzi za rektorátu Juraja Zábojníka — Gymn. SAV u. m., berlínsky exempl. 60, Holuby 100.

[844] Gregor Veľký (asi 540 — 604), pápež, ktorý bol zakladateľom gregoriánskeho cirkevného chorálu.

[845] Pozri Gymn. III, hl. 18, § 8.

[846] Marcus Valerius Martialis v 2. pol. I. stor., rímsky básnik, geniálny epigramatik.

[847] Štefan Francisci bol rektorom v rokoch 1652 — 1658 podľa wittenberského a berlínskeho exempl. 60. Narodil sa v Lišove pri Šajách. — Pozri stať o ilavskej škole, Gymn. I, hl. 8, § 21, kde rektoroval r. 1659.

[848] Schmidelius podľa Gymn. 230 a berlínskeho exempl. 238 a 60 viedol považskobystrickú školu jeden rok, teda v r. 1656 (berlínsky exempl. píše r. 1659), potom ho pozvali na ilavskú školu (1660 — 1669) a napokon bol farárom v Dubnici (od r. 1668. — Fabó, u. d. III, 115).

[849] V r. 1655 podľa synopsy v Gymn. I, hl. 19, § 21.

[850] V Považskej Bystrici účinkoval v rokoch 1659 — 1664. — Gymn. SAV 230. Habermannovo pôsobenie v Pov. Bystrici dokazuje jeho žiak Ján Vietoris zápisom pri svojej ordinácii 17. augusta 1683 v Indexi ordinatorum Filipa Heutschia, s. 108.

[851] Rok 1685 uvádza martinský a prešovský exemplár u. m., § 17. Gymn. SAV 230, berlínsky s. 60 a wittenberský exemplár, aj Holuby 101 uvádzajú rok 1683.

[852] Gymn. SAV 230 píše nesprávne Martin Materiny. V Trenčíne pôsobil v r. 1682. — Gymn. II, hl. 21, § 30.

[853] V skutočnosti Krasznyanszky odišiel do ,Myjavy‘, ako súhlasne tvrdí Gymn. SAV, u. m., berlínsky exempl. 60 a wittenberský exempl., aj Holuby 101.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.