Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 99 čitateľov

Hlava VI. Škola v Hlohovci

(Sectio I, caput VI, Schola Galgocziensis)

Hlohovec, mesto v južnom Uhorsku, nechránili nijaké hradby, ale bolo známe vysoko postaveným hradom, ktorý podmýva rieka Váh. Z jednej strany obkľučujú mesto vinice a polia, ktoré sú toľme bohaté na hojnosť chlebovín, že tam nedostatok úrody by bol takmer zázrak. Uprostred námestia stojí vkusný stĺp, rozložitý a masívny, zostavený z veličizných kameňových kvádrov, nepochybne na pamäť vojvodcov, čo prenikli s Atilom do týchto končín.

Pretože mesto je z veľkej časti katolícke, evanjelická mládež sa vzdelávala v hospitáli susednej budovy františkánskeho kláštora. V tomto starobylom dome vykonával 36 rokov bohoslužby Ján Fabricius,[270] farár hlohovskej cirkvi, ktorý zomrel v roku 1621. Po ňom nastúpil Mikuláš Fidicinus, neskôr superintendent. O evanjelické školstvo sa staral Alexius Thurzo.[271]

Z rektorov sa zachovali tieto mená:[272]

Juraj Seratoris (Seratorius) z Liptova. Okrem holého života mu rodičia nemohli nič dať. Po celých dvanásť rokov žil veľmi skromne a tvrdo sa vydržiaval, ako vysvitá z listu z 29. apríla 1596, ktorým odporúčal Matiášovi Lochmannovi svojho syna.[273] Tak ako mnohým iným, aj jemu bola bieda ,pestúnkou filozofie‘.[274] Roku 1582 bol bojnickým rektorom, ako o tom svedčí jeho list Matiášovi Lochmannovi z 22. augusta 1582, v ktorom mu sľubuje báseň na jeho počesť.[275] Podľa nasledujúceho listu zo 17. mája 1585, písaného tomuže Lochmannovi, bol Seratoris toho roku už v Trenčíne. V liste si sťažuje na hmotný nedostatok, ktorý mu zabraňuje odísť na vyššie štúdiá do Nemecka.[276] Roku 1586 už ako hlohovský rektor sa oženil s dcérou Baltazára Sixta, ako nám opäť prezrádza jeho list Lochmannovi.[277]

Juraj Seratoris zložil v roku 1581 pre školské potreby Etiku a Carmina differentialia publica. Nasledujúci list zo 4. septembra 1581 odporúča Matiášovi Lochmannovi[278] Examen Filipa Melanchtona a v ďalšom liste, písanom po grécky z 24. októbra 1596 tiež Lochmannovi, zmieňuje sa o akomsi solúnskom kňazovi Demetriovi Mikulášovi, ktorý vykúpil almužnou z otroctva dvoch synov.[279]

[280]Ján Drietomen (Drietomensis),[281] nazývaný podľa svojej rodnej obce Drietomy v Trenčianskej stolici. Tento učiteľ, usilovný a dokonale vzdelaný v základoch humanistických vied, vedel roznecovať a pevne upútať mysle svojich poslucháčov. Účinkovanie jeho a ďalšieho jeho nástupcu Alexandra Szotzovina dosvedčuje Melchior Matthaei z Bojníc, neskoršie učiteľ brezovickej školy, ktorý bol ich žiakom na hlohovskej škole plných šesť rokov, t. j. od roku 1594 do roku 1599. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera s. 55.

Pavol Malus z Liptova, pôvodným menom Jablonovský[282] pôsobil najprv ako učiteľ a kantor na škole v Strážkach. Tam napísal epigramy o spravodlivosti Gregora Horvátha Stansith de Gradetz.[283] V roku 1595 ho povolali na školu magnátov do Mošoviec[284] a odtiaľ v roku 1596[285] do Hlohovca. Tam veľmi usilovne vzdelával početnú mládež. Jeho ušľachtilú povahu a tvorivé pracovné úsilie prezrádza list Šalamúnovi Melikiovi z 28. marca 1596.[286] Pôsobenie Pavla Mala dosvedčuje aj jeho bývalý žiak Izák Urbányi, neskorší rektor školy v Harhove, týmito slovami: „Ako mladík som odišiel z rodnej obce do Hlohovca, aby som rozšíril svoje vzdelanie a počúval najslávnejšieho muža Pavla Mala, čo mi nebolo zlé“.[287] Pozri Index ordinatorum Petra Zablera na s. 77.

Ako modranský rektor napísal Pavol Malus traktát o more v roku 1601.[288] Okrem toho zanechal v rukopise stať De articulis religionis (O článkoch viery) a Colloquium triplex (Trojaký rozhovor): 1. s trnavským prepoštom Jánom Dubovským z 27. augusta, 2. rozhovor v budove hlohovského sudcu 5. októbra a na hlohovskom hrade 6. októbra 1601 pred Stanislavom a Krištofom Thurzom. Ďalej viedol dišputáciu O hre na gitare s nitrianskym biskupom pred spomenutými Thurzovcami.[289]

V hodnosti mošovského rektora napísal latinskú báseň na poctu zomrelého Gregora Horvátha Stansitha de Gradetz, ktorá dopĺňala pohrebnú reč Mikuláša Dalhemia, rektora v Strážkach, nad rakvou spomenutého magnáta.[290] Rezik odpisuje aj jeho epigram, ktorý vložil do úvodu spisu Eliáša Lániho, farára mošovského, Defensio libertatis Christianae in Usu Imaginum[291] (Obhajoba kresťanskej slobody pri používaní obrazov). Spis bol namierený proti dielu farára Tomáša Fabricia[292] v Blatnom Potoku: Exarmatio (Výzbroj), v ktorom išlo o uctievanie obrazov podľa luteránskej a kalvínskej vierouky.

Alexander Szotzovinus z Brezna.[293] Meno dostal podľa rodiska svojich predkov Szotzovcov, po latinsky Succidona, ,metropolis Moldaviae‘. Zo začiatku spravoval školu v svojom rodisku v Brezne, potom v Žiline, Trenčíne, Bardejove a napokon v Košiciach.[294] Jeho žiak Ján Galfi z Liptova ho pokladá za svojho spoľahlivého a veľmi učeného učiteľa na bardejovskej škole. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera s. 9. Neskoršie sa stal farárom v Novom Meste nad Váhom.

M. Ján Hodikius. Pozri o ňom stať o škole v Bytči, I, hlava III, č. 9.[295]

M. Ján Simplicius z Prievidze.[296] Podľa zápiskov (Scrinia) Daniela Krmana bol synom Mikuláša Simplicia a bratom Matiáša Simplicia. Správcom hlohovskej školy bol asi v roku 1610.[297] Na vyššie štúdiá sa odobral do Wittenbergu[298] na základe odporúčajúcich listín, ktoré si podľa vtedajšieho spôsobu brával so sebou.

Simpliciov sprievodný list mal túto formu:

Jasný, vznešený a veľmi slávny pane, najjasnejší ako aj dôstojní, veľmi slávni a vynikajúci páni a priatelia, ktorých si nadovšetko vážime!

Pozdrav a ochotné doporúčanie našich služieb. Nepochybujeme, vznešený pán rektor, najslávnejší pán rektor, ako aj vy, velební, veľmi slávni a vynikajúci mužovia, že vám nie je neznáme, aký úbohý je stav našej pohromou stíhanej vlasti a v nej bojujúcej kresťanskej cirkvi. Ale predsa len taká veľká je božia dobrota a milosť voči nám a tejto jeho cirkvi, že vždy aj medzi toľkými víchricami, medzi takými veľkými prívalmi nepokojov a odpadlíkov si Boh zachoval nejaké semená zbožnosti, z ktorých tak ako kedysi z trójskeho koňa vychádzajú vhodní správcovia cirkvi a škôl. Z ich počtu nie je na poslednom mieste ani tu ctihodný a učený Ján Simplicius z Prievidze, ktorý by nedokázal toľme ožobračenú cirkev podkopať, ale, naopak, povzniesť a priviesť k rozkvetu Jeho ako učeného a nábožného mladíka na slávnu a hojne navštevovanú vašu akadémiu nemohli sme, ba ani nesmeli sme poslať bez nejakého dobrozdania. Avšak dôkaz svojej vzdelanosti nám viac ako zreteľne podal tým, že celých šesť rokov viedol správu našej školy v Hlohovci, pokým vládal, s najväčšou svedomitosťou a usilovnosťou. Keďže teda pre svoj mladistvý vek a pre svoje vlohy ešte k vyššiemu učeniu chváta, dolieha na nás povinnosť umožniť mu ďalší jeho rast, lebo zbožné a bohumilé dielo nijako nemôže opustiť. A preto prosíme vašu magnificenciu aj s vašimi vznešenými a slávnymi hodnostármi, aby ste ho láskave ráčili k nám prepustiť nielen v hodnosti majstra (ako sa hovorí), ale aj v najvyššej hodnosti doktora teológie, ak sa osvedčí byť toho hodným.

Za túto službu vašej láskavosti budeme sa cítiť veľmi zaviazaní vzájomne na podobné alebo ešte väčšie protislužby. Týmto odporúčame vašu magnificenciu a slávny aj vznešený váš sbor do božej ochrany.

Dané na našom Spišskom hrade dňa 14 apríla roku 1616

Váš priaznivec a najoddanejší priateľ knieža Stanislav Thurzo

Osvietenému a velebnému pánu rektorovi a slávnemu pánu prorektorovi, aj celému zboru wittenberskej akadémie etc., pánom priateľom, zasluhujúcim si z našej strany najväčšiu úctu.[299]

Simplicius[300] vo Wittenbergu sa stal oddaným žiakom Aristotelovým, pretože aj kolínski teológovia priraďovali Aristotela medzi Kristových predchodcov pri výklade prirodzených vecí.

[301]Juraj Pintér pochádzal z remeselníckej debnárskej rodiny, ako naznačuje už jeho maďarské meno. Na Pintéra, muža mimoriadne vzdelaného, si spomína na škole v Hlohovci Ondrej Dolník z Prievidze, ktorý bol dva roky jeho žiakom a neskoršie rektorom brezovickej školy. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera na s. 114.[302]

Mikuláš Fidicinis. Pozri stať o bytčianskej škole, odd. I, hlava 3.[303]

Ján Láni, iným priezviskom aj Caban, bol od prirodzenosti rodeným učiteľom. Zdokonaľoval sa pričinením žilinského rektora M. Gregora Lániho[304] a bytčianskeho rektora M. Zachariáša Lániho. Vyučoval v Rajci[305] od roku 1619 do roku 1625, potom niekoľko rokov sa venoval mládeži v Hlohovci, a to od roku 1625 do roku 1629. V Ilave strávil ako svedomitý učiteľ vznešených vied desať rokov, od roku 1629 do roku 1639, a napokon sa vrátil do Rajca, kde pobudol sedem rokov. Nakoniec sa stal farárom v Bolešove na Trenčiansku.[306] Pozri Scrinia Daniela Krmana.

František Litterati[307] bol známy ako neobyčajne usilovný rektor svojej rodnej obce v Prievidzi,[308] kde účinkoval v roku 1627. Odtiaľ si ho v roku 1628[309] vyžiadali na správu hlohovskej školy, z ktorej však ho vypudil v roku 1631 Adam Thurzo, hoci mal povesť veľkého učenca. O Litteratim prináša zmienku M. Jakub Tamosius v diele Oratio de felicitate litteratorum (Reč o šťastí spisovateľov), vyzdvihujúc najmä jeho absolútny pokoj, ktorý si vedel zachovať aj v najväčšom nešťastí. Aj Matiáš Zarevutius, rektor brezovickej školy, zdôrazňuje predovšetkým jeho učenosť v Index ordinatorum Petra Zablera na s. 149.[310]

Matiáš Crudi.[311] Pamiatku jeho a súčasného učiteľa M. Michala Čajku zachoval Ondrej Tudian[312] v týchto slovách: „Odtiaľ som sa uchýlil do Hlohovca, kde som žil takmer sedem rokov pod feruľou pána M. Michala Čajku a jeho rektora Matiáša Crudiho“.[313] Pozri Index ordinatorum Petra Zablera na s. 180. Z jeho synov poniektorí sa usídlili v Brezne, iní v Šariši, kde sa stali užitoční ako učitelia na školách. Posledná iskra mužov tohto mena dohasla už za Rezikovho rektorovania na prešovskej škole. Bol to Eliáš Crudi, preceptor triedy donatistov, ktorému po smrti pripravili „žalostný“ pohreb.[314]

Michal Caselius.[315] Nevedno, či bol synom Jána Caselia, doktora obojeho práva a profesora filozofie v Rostocku a Helmstadte, ktorý zomrel 9. apríla 1613.[316] O ňom pozri dielo Henninga Vitteho: Diarium Bibliographicum k roku 1613. Možno, že bol synom Martina Caselia, dvorného kazateľa v Altenburgu, neskoršie doktora teológie, systematickej metafyziky a etiky, ktorý zomrel 14. apríla 1656.[317] O ňom porovnaj spis Theatrum Eruditorum od Pavla Frechera a spomenuté Vitteho Diarium k roku 1656. Jeho účinkovanie ako rektora v Hlohovci[318] dosvedčuje jediný Daniel Krman v Scriniach, ale bez bližších údajov.

Ján Sinapius mladší,[319] syn Michala Sinapia, beckovského farára, bývalého Thurzovho alumna, a brat Daniela Sinapia. Jeho pôsobenie v Hlohovci[320] potvrdzuje Ján Dianista slovami: „Potom len čo som viac pokročil a rozšíril svoje štúdiá, uchýlil som sa do Hlohovca, kde som študoval rétoriku u rektora tejto školy Jána Sinapia.“ Pozri Index ordinatorum Michala Lieffmanna s. 6. Podobne Davida Czwittingera Specimen Hungariae Literatae, s. 360.[321]

M. Juraj Lycius, syn trenčianskeho farára Jána Lycia.[322] Z Trenčína ho povolali do Hlohovca, kde slúžil ako dvorný pobočník, ale sa nestal dvoranom, ako dokazuje v liste z Hlohovca, písanom 5. februára 1629 Jánovi Lochmannovi, farárovi do Dubnice. List sa nachodí v predslove Príručky logiky od Jána Scharffia z roku 1629. Lycius pozýva v liste Lochmanna na svoje zásnuby s Alžbetou, dcérou Martina Kajzera, správcu veľkotopoľčianskych majetkov, ktoré sa mali uskutočniť 18. februára 1629 v Hlohovci.[323]

Životný osud Juraja Lycia zachoval jeho žiak Ondrej Columbi z Predajnej na Zvolensku, kazateľ v Drenčanoch pri hrade Balogu, týmito slovami: „Odtiaľ (t. j. z Brezna) som odišiel opäť do Trenčína[324] k M. Jurajovi Lyciovi, kde som študoval s veľkým úžitkom pol roka a potom v Hlohovci[325] dva roky. Ale napokon, keď počas prenasledovania v roku 1630 tohto vzácneho preceptora vypudili do Košíc,[326] aby viedol tamojšie gymnázium, prešiel som do Jelšavy“. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera na s. 213.

Ján Nosticius, syn varínskeho rektora školy Valentína Nosticia.[327] Ako chlapec študoval v Bojniciach za rektora Habermanna,[328] potom v Jure za Wocitzkého,[329] v Spišskom Podhradí za Apelisa[330] a v Ružomberku za Jána Kučeru.[331] Daniel Krman v rukopise Laučekovskom. Na gymnáziu v Toruni, v Gdansku študoval štyri roky, študoval aj na akadémii v Kaliningrade,[332] v Rostocku, Jene,[333] Lipsku a Wittenbergu.[334] Ako poslucháč rôznych doktorov a profesorov sa veľmi oduševňoval za hebrejčinu a gréčtinu. Keď sa v roku 1633[335] navrátil do vlasti, spravoval hlohovskú školu. Podľa zachovaných správ na štúdiách sa živil až priveľmi skromne, obmedzoval životné potreby na najmenšiu mieru, živý súc po celý čas svojho pobytu v cudzine zväčša len o suchom chlebe a lacnom nápoji.

Neskôr Jána Nosticia povolali do Pezinka v roku 1667, r. 1669 sa stal v Žiline diakonom a v roku 1684 farárom. Zomrel v exíliu v roku 1689.[336]

Hlohovská škola aj obec boli postihnuté veľkými pohromami, najmä od roku 1683, keď Turci dobyli Nové Zámky. Vtedy väčšia časť obyvateľstva zahynula a zvyšok živoril bez škôl a kostolov. Pozri Historia Diplomatica, 119.[337]

*

Bratislavský exemplár pokračuje ďalším zoznamom hlohovských rektorov:

Michal Žarnocius (Zarnoczius); jeho účinkovanie potvrdzuje žiak Michal Rudiny z Breznice.

Juraj Fabricius od roku 1651 do roku 1655, ako o tom svedčí jeho žiak Ján Stanislaides z Partizánskej Ľupče.

Ondrej Kazár z Dolného Kubína, syn Juraja Kazára. Keď absolvoval školy vo svojom rodisku, odišiel študovať do Žiliny a Púchova. Historické pramene spomínajú jeho účinkovanie ako kantora v Hrhove. O jeho pôsobení v Hlohovci niet priamych správ. Od roku 1660 nastúpil do cirkevných služieb.



[270] Prvý slovenský evanjelický farár Ján Fabritius pôsobil v Hlohovci v rokoch 1580 — 1621. — Fabó, Monumenta III, 158.

[271] O rozkvet hlohovského školstva sa zaslúžil Stanislav Thurzo a jeho brat Juraj. Tento sa obrátil listom z 2. januára 1616 o podporu na simegskú župu pre gymnázium, z ktorej sa potom nakúpili vinice na udržiavanie školstva aj učiteľov. — Lad. Pauliny, Dejepis superintendencie nitrianskej, IV, 101 n., kde je citovaná aj časť spomenutého listu.

[272] Pauliny, u. d., s. 106 uvádza nasledujúcich učiteľov:

Stanislav Neyk v r. 1570.

Ondrej Šindler z Liptova pôsobil v r. 1575. Po ročnom pôsobení odišiel do Ilavy, kde riadil školu dva roky. Cez moravské Velké Meziříčí prešiel potom do Trenčína; neskôr bol farárom v Turnej na Trenčiansku a v Bieloviciach.

Šimon Bajmocenus v r. 1578 — 1582.

Ján Pruno z Hlohovca. Študoval v Žiline pod Mikulášom Colacinom (synopsa žilinskej školy v Gymn. III, hl. 33, § 4 ho označuje ako Basilia Fabri Colatinus). V štúdiách v r. 1576 pokračoval v Jihlave u Joachima Artopensa a M. Joachima Pistoria. V roku 1577 študoval v Jene (Haan, Jena Hungarica ho neuvádza), od 25. apríla 1576 dva roky (Bartholomaeides 71 píše od 9. jan. 1579) vo Wittenbergu a potom ešte rok v Lipsku. Od r. 1581 bol rektorom v Hlohovci a v nasledujúcom roku súčasne kaplánom. Od r. 1583 bol tri roky rektorom v Trenčíne. Zomrel 23. marca 1586. Zaoberal sa latinským a slovenským básnictvom, napísal latinsko-slovenský katechizmus. — Rizner IV, 180. Ordin. vo wittenb. z. V. 1582. — MEEE, 72.

[273] List sa nachádza v I. zv. Lochmannových listov na s. 14.

[274] Tak píše Basilius Faber Soranus v diele Thesaurus eruditionis scholasticae, kde uvádza celý rad príkladov vynikajúcich ľudí, ktorí vyšli z chudobných pomerov. — Gymn. I, hl. 6, § 3, list 107 n.

[275] List odpisuje Gymn. u. m., § 4.

[276] Rkp. Epistolarum ad Lochmannum datarum, zv. I, 64, Gymn. I, hl. 6., § 6. — List sa končí Ovídiovým distichom:

Scire meos casus, si quis desiderat omnes
Plus quam, quod fieri res sinit, ille petit
Tot mala sum passus, quod in aethere sydera lucent,
Parvaque quod siccus corpora pulvis habet.

(Kto by si žiadal poznať všetky moje nehody — žiadal by viac, čo je možné — toľko zla som vytrpel, koľko hviezd žiari na nebi — koľko prachu obsahuje drobný piesok).

[277] Rkp. Epistolarum I, s. 59. — Gymn. u. m., § 6.

[278] U. d. Epistolarum I, 74, Gymn. u. m., § 6.

[279] List v gréckom origináli odpisuje Gymn u. m., § 7, list 110.

[280] Pauliny: Dejepis IV, 103 kladie po Seratorisovi rektora menom Krištof Mazurkius z Partizánskej Ľupče, ktorý úradoval v Hlohovci v rokoch 1587 — 1590. Dňa 22. februára 1590 ho ordinovali vo Wittenbergu za farára do Domažlíc.

[281] Gymn. SAV 23 píše jeho meno Drietomien, Pauliny u. d. 102 Drietomský. Rektorom bol v Hlohovci v rokoch 1588 — 1599 — Bartholomaeides upozorňuje na s. 105 n. na hlohovského rektora Mikuláša Fidicina — Baimocensisa z Bojníc, ktorý sa v r. 1603 zapísal na štúdiá vo Wittenbergu a mal pôsobiť v r. 1601 v Hlohovci. Ale podľa textu Gymnasiologie I, hl. 6, § 16 spadá táto udalosť do r. 1616. Pozri nižšie pozn. 302.

[282] V marginálnej poznámke v exempl. prešovskom, hl. VI, § 9 odvodzuje sa jeho meno od sarkastického tvaru Diablonovský, súvisiace so slovom diabol. Tak ho transkribuje aj Klein, u. d. II, 203, pozn. 130. Bratislavský exempl. prekladá jeho meno Nedobrý. Klein tvrdí, u. m., že vlastné jeho meno znelo Peter Paul.

[283] V gymn. I, hl. 11 o škole v Strážkach je jeho meno iba dodatočne vpísané. Pôsobil tam za rektora Alberta Gravera.

[284] Gymn. I, hl. 10 v synopse píše rok 1596, Fabó III, 256 značí rok 1598.

[285] Berlínsky exempl. uvádza približne r. 1600 (list 13); podobne synopsa Gymn. prešovského exemplára, list 106, § 9. — Pauliny u. d. zaznačuje dátum 1601 — 1609, kladúc Pavla Mala za Alexandra Socovina a Jána Hodikia, ale pred Simplicia (s. 104).

[286] Rkp. Epistolarum I, 427. — Gymn. u. m. § 9.

[287] V origináli slovná hračka: Viro Paulo Malo non male usus sum. Anonymus a Mičinský v exempl. SAV 26.

[288] Tractatus de peste, Anno sed LIbera non a MaLo ( = 1601). — Pozri aj Gymn. II, hl. 16, č. 3.

[289] Gymn. I, hl. 6, § 10, Anonymus v Gymn. SAV 26, berlínsky exempl. list 13. — Okrem toho Literárny archív Matice slovenskej v Martine uchováva od Pavla Mala rkp. Obiectionum et Quaestionum in Novo Jesu Christi Testamento occurentium… per Paulum Malum, Ludi Galgocziensis Rectorem (Námietky a otázky o Novom zákone).

[290] Gymn. SAV hl. 30, De Schola Mossowiensi, § 2 poznamenáva, že Ján Mičinský takto píše o Pavlovi Malovi: Anno 1597 Paulum Malum Liptoviensem inter rectores ludi Mossoviensis quoque clarum moderatum fuisse constat ex Epicedio in obitum Magnifici et Generosi Domini Horvath Stansith, Liberi baronis de Gradecz et Neera condito ac inter alia Orationi Funebri per M. Nicolaum Erhardum Dalhemium, Rectorem Gymnasii Neerensis in funere eiusdem ditae ac Barthphae 1597 typis impressae, annexo, quo idem Paulus Malus primim in gymnasio Neerensi Magnifici eiusdem Gregorii Horvath Stansith et Alumnus, Paulo post Gymnasii eiusdem Neerensis collega et Cantor, ac tandem Rector Mossoviensis sic obitum eius prosequebatur (nasleduje latinská báseň v elegickom distichu, ktorú možno nájsť aj v Gymn. I, hl. 6, § 10. Koncept básne však vznikol v Strážkach.

[291] Celý titul spisu pozri v Riznerovej Bibliografii III, 11.

[292] Dielo Tomáša Fabritia znie: Exarmatio scuti Lányiani, pretože Eliáš Láni sa pôvodne obrátil proti Fabriovi Spisom Scutum libertatis christianae in usu ceremoniarum, nominatim autem imaginum z r. 1599 (lat. scutum značí starorímsky vojenský štít). Pozri bližšie Fabó, u. d. I, 11 a II, 131.

[293] Alexander Sotzovinus (Socovský) bol synom breznianskeho farára Ondreja Sotzovina, ktorý pôsobil tam ok. r. 1579 a zomrel r. 1599 (Fabó, Monumenta III, 287). Syn Alexander sa dal zapísať 3. apríla 1592 na univerzitu vo Wittenbergu. — Bartholomaeides 94. — Podľa Holubyho 31 a Fabóa I, 25 v pozn., narodil sa v turčianskych Socovciach, odtiaľ pochádza jeho meno.

[294] Poradie jeho rektorského pôsobenia podľa Bartholomaeidesa 94 a Paulinyho u. d. IV, 103 bolo nasl: Trenčín 1599 (Gymn. II, hl. 21, § 5), Brezno asi v r. 1600 (Gymn. II, hl. 2, § 7), Hlohovec 1601 (Gymn. I, hl. 6, § 11), Košice 1602 (Gymn. II, hl. 5, § 9). Bardejov 1605 — 1606 (Gymn. II, hl. I, § 15, hoci Bartholomaeides uznáva r. 1599), Žilina 1609 (Gymn. III, hl. 33, § 7). Od r. 1610 bol farárom v Prievidzi, neskôr prepoštom v Novom Meste nad Váhom. — Bartholomaeides 94. Fabó u. d. III, 149 a 163.

[295] Ján Hodikius podľa Symbolov Daniela Krmana v berlínskom exempl. list 13 bol osem rokov žiakom Pavla Mala v Hlohovci, kde bol neskôr konrektorom. Po dvoch rokoch šiel na trovy Stanislava Thurzu študovať do Wittenbergu, kde získal hodnosť magistra (Bartholomaeides 112 zaznačil jeho zápis na deň 2. apríla 1609). Po návrate domov bol šesť rokov rektorom gymnázia v Šintave a takisto šesť rokov v Bytči. V Hlohovci bol v r. 1608 rektorom. (Gymn. I, hl. 6, § 12 v synopse, zatiaľ čo Fabó u. d. uvádza rok 1609 (III, 150) a Pauliny (u. d. IV, 103) r. 1602. Napokon bol farárom v Diviakoch a v Trenčíne a zavŕšil svoju činnosť ako superintendent v Bytči.

[296] Simpliciov otec bol Ján, zatiaľ čo Krmanove Symbola v Gymn. SAV 26, označujú jeho otca ako Mikuláš.

[297] Gymn. I, hl. 6, § 13 v synopse. Fabó, Monumenta III, 150 označuje rok 1612, Krmanove Symbola v Gymn. SAV 26 a berlínsky exempl. 13 rok 1606.

[298] Simplicius študoval vo Wittenbergu ako alumnus Stanislava Thurzu. Zapísal sa 14. mája 1616 počas rektorátu Ambrozia Rhodia. — Bartholomaeides 122.

[299] Listinu odpisuje Gymn. I, hl. 6, § 13 podľa originálu Die Unschuldigen Nachrichten vom Alten und Neuen auf das Jahr 1713, II poradie, s. 224.

[300] Autor Gymnasiologie sa odvoláva na Henricha Cornela Agrippu (1486 — 1535) De vanitate scientiarum (O márnosti vied), hlava 54, s. 221 (Gymn. I, list 115).

[301] Podľa Paulinyho u. d. IV, 104 po Simpliciovi nastúpil Abraham Leonhardi v r. 1616 a po ňom Tobiáš Káčer (Kačerius) zo Žiliny (Gymn. III, hl. 33 o žilinskej škole jeho meno neuvádza). Z Hlohovca odišiel na školu do Ilavy (Gymn. I, hl. 8, § 8).

[302] Gymn. I, hl. 6, § 14 v synopse, list 106 pripisuje k jeho menu rok 1615. Od r. 1616 viedol faru v Solčanoch na Nitriansku. — Fabó, Monumenta III, 168.

[303] Mikuláš Fidicinis pôsobil v r. 1616 v Hlohovci. — Gymn. v synopse u. m. Krmanove Symbola v synopse berlínskeho exempl., list 13, uvádzajú rok 1608. Podľa Paulinyho, u. d. I, 96 Fidicinis-Bojnický bol v r. 1608 konrektorom v Bytči; v r. 1609 profesorom v Hlohovci (ale Pauliny IV, 104, uvádza roky 1616 — 1621). V r. 1621 bol farárom a v r. 1622 superintendentom v Hlohovci. — Gymn. SAV 27.

[304] Podľa Gymn. III, hl. 33, § 13 ide o Juraja Lániho (Georgius Láni), ktorý účinkoval v Žiline v r. 1619.

[305] Gymn. III, hl. 19, § 7.

[306] V roku 1639. — Fabó, Monumenta III, 122. Potom bol farárom v Budikanoch v Gemeri (Fabó III, 30, Hornyánszky 37) a vo Vyšnej Slanej v Gemeri, r. 1645 (Fabó III, 42). Krmanove Scrinia odpisuje berlínsky exempl. na liste 237.

[307] Gymnasiologia I, hl. 6, § 17 spomína ďalších vynikajúcich mužov toho istého mena, ako Lukáša Literatiho, ktorého meno sa uvádza v knihe Flos Hungaricus IV, kap. 1, alebo Gregorovo meno sa vyskytuje u Mikuláša Ritnantia v Historia de Rebus Hungaricis a o Michalovi sa zmieňuje Appendix Historiae diplomaticae 76.

[308] Gymn. III, hl. 17, § 17.

[309] Krmanove Symbola označujú rok 1627, Pauliny u. d. IV, 104 rok 1629. Podľa Pauliniho po Litteratovi nastúpil na rektorské miesto v Hlohovci Michal Oleatoris zo Slatiny; r. 1629.

[310] K Litteratimu sa hlási aj jeho žiak Eliáš Hrabetius v Zablerovom Indexe ordinatorum, č. 149.

[311] Používa sa aj tvar Crudy alebo Krudy. Sarvašský exempl., s. 237 kladie jeho rodisko do Brezna.

[312] Michal Čajka pochádzal z Mošoviec (Holuby 33). Tudian bol správcom školy vo Veľkom Šariši. — Gymn. SAV, III, hl. 31, § 12. Podľa bratislavského exempl. pochádzal takisto z Mošoviec.

[313] Michal Čajka, iným menom Michal Casselius, o ktorom pozri p. 314. Matiáš Crudi bol v r. 1632 rektorom podľa synopsy Gymnasiologie, list 106, § 18. Podľa Paulinyho (u. d. IV, 104) v r. 1629 a v r. 1630 ho vysvätili za kaplana. V roku 1659 bol farárom v šarišskom Šebeši, ako svedčí záznam v Indexe ordinatorum Martina Wagnera 149.

[314] V origináli je slovná hračka: Elias Crudi… funus crudum (žalostný pohreb).

[315] Ján Mičinský ho vo svojich poznámkach nazýva Michal Čajka (Csajka), odvolávajúc sa na svedectvo Čajkovho žiaka Ondreja Tudiana. — Pozri Gymn. SAV III, hlava 31, § 12 a vyššie pozn. 312. — Podobne Anonymus v Gymn. SAV 26. — Pauliny u. d. IV, 104 rozoznáva dve osoby: Michala Čajku, rektora v r. 1622 a neskôr, Michala Casselia v r. 1638 — 1647. Pauliny vôbec po Fidicinovi zadeľuje Juraja Lycia v rokoch 1621 — 1629, a po ňom Michala Čajku, povolaného zo Šintavy v r. 1622. Jeho nástupcom mal byť Michal Chalupka v r. 1624 a za ním Matej Crudi v r. 1629, wittenb. ex., I, hl. 6, § 6.

[316] Ján Casselius žil v rokoch 1533 — 1613. — Jöcher I, 581.

[317] Martin Caselius žil v rokoch 1608 — 1656. — U. d.

[318] V r. 1640 podľa Fabóa III, 150. — Pauliny, u. d. IV, 104 kladie po Michalovi Casseliovi v rokoch 1638 — 1647 Tomáša Teššinu do r. 1647. Toho istého roku ho 22. mája 1647 ordinoval za farára do Gróbu Daniel Dubravius v Senici.

[319] V Riznerovej Bibliografii V, 79, je označený ako Ján Sinapius starší (aj Sinapius Horčička, Jonáš Hospinianus), zatiaľ čo jeho syn Ján Sinapius mladší bol profesorom v Olešnici vo Sliezsku. — Podľa Holubyho 33 Ján Sinapius starší bol diakonom v Beckove.

[320] Podľa Paulinyho, u. m., mal byť najprv rektorom v Bánovciach, čo sa však v prameňoch nespomína. Do Hlohovca prišiel asi v r. 1649 (Fabó, Monumenta III, 150), čo dosvedčuje aj jeho spis Triga Thesium De animabus separatis, ktorý sa r. 1649 predložil publice eruditorum examini in Palladio Galgotzensi. Podobne druhý spis Nodus Gordius sa riešil per Joh. Sinapium Palaestrae Galgotzensis Rectorem. — Rizner V, 79.

[321] Sinapia ordinovali 30. októbra 1652 za farára do Skalice (Fabó, u. d. III, 154, Pauliny u. m.), pôsobil v duchovnej správe v Hlohovci aj inde, zomrel r. 1682 v Halle. V Görlitzi v Nemecku vydal Logiku; vytlačili ju r. 1675. — Holuby 33.

[322] Juraj Lycius sa zapísal 22. júla 1625 na štúdiá vo Wittenbergu počas rektorátu Konráda Carpzovia, doctora. V r. 1626 dišputoval na tému o náboženstve a jeho článkoch pod predsedníctvom Baltazára Meissnera. — Rizner 124.

[323] Podľa Fabóových Monumenta III, 158, Juraj Lycius bol farárom v Hlohovci.

[324] V Trenčíne pôsobil Lycius r. 1627. — Gymn. II, hl. 21, § 17.

[325] Dňa 5. februára 1629 poslal Juraj Lycius Jánovi Lochmannovi, vtedajšiemu dubnickému farárovi, „litteras nuptiales“, datované z Hlohovca. Odpis v Gymn. I, hl. 6, § 21.

[326] Pozri Gymn. II, hl. 5, § 23.

[327] Valentín Nostitus bol rektor Varnensis. Pozri Gymn. III, hl. 30, § 9. — Preto nie je správny Haanov údaj, Jena Hungarica 20, že Jánovi Babt. Nostitiovi bol otcom Ján Nostitius, farár vo Veličnej a v Bytči. Pramene označujú jeho pôvod „Zolnensis“ — zo Žiliny, nie „Trenchin“ — z Trenčína podľa uv. Haana.

[328] Rektor Matiáš Habermann pôsobil v Bojniciach v r. 1640. — Gymn. II, hl. 2, § 13.

[329] Holuby prepisuje jeho meno Kubrický (s. 34).

[330] Baltazár Apelles pôsobil tam asi v r. 1643. — Gymn. III, hl. 29, § 14.

[331] Rektor Ján Kučera pôsobil v Ružomberku r. 1641. — Pozri aj Holuby 34.

[332] Nostitia zapísali v Kaliningrade v apríli r. 1649. — Ružička v Ped. sborníku V, 125, odsek 114.

[333] Haan, u. d. 20, zápis v Jene r. 1666.

[334] Vo Wittenbergu sa zapísal na štúdiá 31. júla 1645 pod menom Joh. Noscovius, Várallyio Hung — Bartholomaeides 138.

[335] Letopočet nie je správny. Gymnasiologia I, hl. 6, § 22 v synopse píše rok; 1643, Fabó, u. d. III, 150 určuje rok 1656, Krmanove Symbola v Gymn. SAV 27 určujú rok 1657, čo prijíma aj Pauliny, u. d. IV, 105.

[336] Nosticiovo pozvanie do Pezinku kladú Krmanove Symbola, SAV 27 a berlínsky exempl., list 13, na rok 1662, diakonát na rok 1669 a farárske miesto na r. 1683. Rok úmrtia 1689 súhlasí, wittenb. ex., s. 60.

[337] Gymnasiologia SAV 23 zapisuje ako prvého rektora Jána Nosticia, na druhom mieste M. Zachariáša Lániho, čo je omyl. Jeho meno patrí medzi bánovských rektorov. Zachariáša Lániho ako hlohovského rektora uvádzajú po druhýkrát Krmanove Symbola, uv. m. 27, hoci v životopise označujú, že v superintendenciálnom protokole sa podpísal ako rektor hlohovský. Inak sa pri jeho životopise hlohovský rektorát neuvádza. Berlínsky exempl., list 13 píše výslovne: Nihil scribit ipsemet in Protocollo Superintendentiali de Rectoratu Galgocenti. Zato pripisuje na uv. m. ako hlohovského rektora Michala Casselia, wittenb. ex., s. 61.

Exemplár sarvašský, list 214, berlínsky, list 14 — 16 a wittenberský I, hl. VI, § 5 doplňujú rukopis prešovský a martinský zoznamom inšpektorov školy:

Prvý bol Ján Krman a po dlhšom čase nastúpil M. Daniel Láni (v r. 1629 rektor v Bánovciach). Vystriedal ho Izák Regis zo Sabinova a Ján Sinapius, neskôr hlohovský farár.

Pauliny, u. d., IV, 105 predkladá ešte ďalších rektorov:

Po Jánovi Nosticiovi mal nastúpiť v r. 1657 Rehor Semiani. Jeho nástupcom bol Mikuláš Nicolaides z Liptova, v Hlohovci pôsobil v rokoch 1661 — 1663. Najprv bol rektorom vo Fiľakove, potom Rehor Semiani ho povolal za kolegu do Hlohovca, napokon nastúpil za farára v Pastuchove; ordinovali ho 8. sept. 1664. — Jeho nástupcom bol do r. 1663 Ján Fabritius.




Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.