Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava XIV. Škola v Hrachove

(Sectio I, Caput XIV, Schola Rahoviensis)

[630]

Hrachovo (lat. Rahovia, maď. Rahó) podľa opisu tamojšej školy od Mičinského[631] osada leží v Hontianskej župe pri Rimavskej Sobote. Ozdobou obce je kostol na strednom vrchu s úhľadnou vežou a vkusným kaštieľom, ktorý vybudoval František Jakóffy (1593 — 1639), syn Petra Jakóffyho.[632] František bol veľký priaznivec vied a usiloval sa spájať túto svoju lásku s výcvikom v zbrani. Preto ho cirkevný úrad malohontský so súhlasom superintendenta M. Juraja Lániho jednomyseľne zvolil za obrancu cirkvi a zákonov a postaviac ho na čelo svojej stolice udelil mu plnú moc.

Jeho jediná dcéra Katarína sa vydala za Gašpara Janokyho. Jej syn Gašpar sa prejavil ako štedrý podporovateľ škôl a cirkví. Keďže si veľmi obľúbil vedy, aby dokázal svoju oddanú lásku k nim a chcejúc sa postarať aj o prospech svojich detí, mládeže a vlasti, rozhodol sa vybudovať domov vied v Hrachove. Za učiteľa tam menoval znamenitého a mimoriadne vzdelaného muža Jána Bánoczyho, zvaného aj Braxatoris.

Po ňom nasledoval v rektorskej hodnosti Juraj Crispini, od roku 1656 farár v Čerenčanoch.[633] V rektorskej hodnosti ho vystriedal v Hrachove Matiáš Kasáč (Kaszacs) z Klenovca, ktorý zomrel azda v Hrachove, lebo jeho vdovu si vzal za manželku tamojší občan Juraj Hyurkuško. V Hrachove pôsobil asi v roku 1630.

[634]Daniel Nicletius, nazývaný ináč Korkovský. Z Hrachova ho povolali na cirkev do Pokoradze (v Gemeri) a roku 1673 presídlil do cirkvi v Kraskove (v Gemeri), onedlho do Hnúšte. Za manželku mal Rosinu, dcéru Štefana Fidicina, farára v Hrachove.

Vavrinec Bahil[635] sa narodil v roku 1645 v „privilegovanom“ mestečku Zvolenskej župy Bacúrove. Jeho otec Ján Bahil, bol rektorom školy v Strehovej, v Polichne a v Zelenom (v Novohrade), matka sa menovala Eva Palasstyová. Základné vzdelanie si osvojil na zvolenskej škole, vyššie školy vychodil v Strehároch, Sečanoch, Radvani za Leporinia, v Krupine za Timotea Garectia a vo Fiľakove za pôsobenia Nohaidae.[636] Odtiaľ ho ustanovili za vychovávateľa synov Michala Libertseya, veliteľa na hrade Haliči.[637] Po roku sa uchýlil do Banskej Bystrice, aby pokračoval v štúdiách, kde bol štyri roky žiakom M. Matiáša Stürczera a M. Tomáša Stellera.[638] Zavítal aj do Fiľakova, kde sa stal po Nohaidovej smrti rektorom školy. Po roku ho povolali do Banskej Bystrice[639] a po dvoch rokoch sa stal v roku 1670 správcom školy v Hrachove. Dostal sa aj pred bratislavský súd v mene svojom aj v mene malohontských rektorov škôl, ale ho oslobodili. Trinásť rokov účinkoval v Hrachove,[640] až ho rybnická cirkev povolala na cirkevný úrad. Po dvoch rokoch odišiel do Chyžného, odkiaľ ho vypudili do Ochtinej,[641] kde zastával cirkevný úrad 29 rokov a zomrel v roku 1720 vo veku 76 rokov.

Hodno pripomenúť, že keď Vavrinec Bahil zastával rektorský úrad, v kaštieli vyučoval veľmi početnú šľachtickú mládež správca Ján Braxatoris-Bánóczy, známy nezvyčajným vzdelaním. Z Hrachova ho v roku 1683 povolali za rektora do Rožňavy.

Juraj Textoris pochádzal z Hrachova. Jeho otec sa volal Juraj Filjár[642] a matka Rosina Herellová. Juraj si podľa tkáčskeho remesla svojho otca polatinčil meno na Textoris. Vzdelával sa vo svojom rodisku pod vedením spomenutého Braxatorisa, u Matiáša Kasáča v Klenovci[643] a v Jelšave.[644] Odtiaľ prešiel do Fiľakova. Onedlho sa stal správcom školy v Poltári a po roku 1689[645] ho povolali na rodnú školu. Postupom času ho patronát ustanovil na opustenú cirkev v Pondelku,[646] ktorú spravoval až do roku 1708, keď zomrel na mor.

Ján Gocs (Gócs, aj Gots, Göcs). Jeho rodisko je neznáme. Vzdelával sa najprv u Michala Mišovica[647] v Lučenci. Že bol v Hrachove žiakom spomenutého Braxatorisa, o tom svedčí báseň, ktorú predniesol roku 1678 pri pohrebe pani Zuzany Goczleriny, manželky miestneho farára Izraela Lániho.[648] Neskoršie ako rektor tamojšej školy zvečnil svoje meno pohrebnou básničkou pri úmrtí matróny Kataríny Fröhlichovej, manželky Eliáša Bubenka, niekdajšieho hrachovského farára.[649]

Ján Braxatoris, zvaný aj Bánóczy,[650] ako sme už spomenuli, bol chovancom v období prvého rozkvetu slávneho prešovského kolégia, neskôr bol aj dozerateľom na chovancov tejto školy, ako sa o tom dozvedáme z Rozpravy o sporných teologických vetách Matiáša Sambara, ktorú viedol svojho času M. Izák Caban s naším Braxatorisom v roku 1669.[651] V tom istom čase bol azda súkromným učiteľom Žigmunda a Volfganga Janokyho. Odtiaľ sa až štedrou podporou Gašpara Janokyho dostal ďalej. V štúdiách pokračoval na wittenberskej akadémii. V roku 1671 pod predsedníctvom prof. Deutschmanna navrhol na verejnú dišputáciu tému De vocis papae aetatibus historia (Dejiny o veku pápežovho hlasu).[652] Z Wittenbergu sa vrátil do svojho rodiska. Tam ho menovali na hrade Hrachove za správcu školy šľachtických synov. Pôsobil od roku 1676 do roku 1683. Stade si ho vyžiadali do Rožňavy, kde pobudol viac ako tri roky na tamojšom lýceu. Odtiaľ šiel do vyhnanstva. Z exilu ho však povolali opäť do Hrachova za rektora tamojšej školy. Tam upadnuté školstvo znova povzniesol k rozkvetu a mládež sa k nemu zbiehala zo všetkých strán. Podľa bratislavského exemplára účinkoval v Hrachove v rokoch 1686 až 1692, keď tam aj dokonal.[653]

V auguste r. 1688 po predčasnej smrti svojho jediného syna Samuela Bánóczyho, učiteľa školy v Hrachove, vyspieval svoj žiaľ v latinskej básni, ktorú odpisuje na cit. mieste Rezik.[654] V roku 1692, ked zomrel Gašpar Janoky, napísal reč Lyra panegyrica (Oslavná lýra), v ktorej vyzdvihol jeho zásluhy o tamojšiu školu. Reč vyšla tlačou u Brevera v Levoči.

Ján Hodikius bol rektorom v roku 1699.

Juraj st. Stephanides roku 1702.[655]

Matiáš Nicolaides. Z Hrachova sa odobral na školu v Hnúšti, odkiaľ ho povolali do Veľkých Slavošoviec (v Gemeri) a krátko nato spravoval cirkev v Budikovanoch (v Gemeri), kde aj dokončil svoju púť.[656]

Daniel Palacký bol rodom z Považskej Bystrice. Jeho otec sa volal Ján Palacký, matka Anna Bartholomaeidesová. Učiteľom na vyšších štúdiách mu bol onen slávny Eliáš Sartorius, veľmi zaslúžilý správca školy v Štítniku,[657] všeobecne známy preceptor v Uhorsku. Z Hnúšte ho povolali dňa 4. júla 1703 do Hrachova, aby sa tam ujal uprázdnenej školy po Matiášovi Nicolaidovi. Na žiadosť občanov sa vrátil do Hnúšte, aby sa tam ujal správy školy, ale v auguste v roku 1715 tam zomrel. Bol veľmi chýrny odborník vokálnej aj inštrumentálnej hudby.[658]

Eliáš Bubenka bol syn Eliáša Bubenku, zaslúžilého farára. Jeho matka Katarína pochádzala zo Spiša z rodiny Frölichovskej, známej ako horlivej pestovateľky vied. Narodil sa v roku 1683, vzdelával sa na škole v Banskej Bystrici, Levoči a Kežmarku. Najprv ho v roku 1703 ustanovili za správcu školy v Skalniku, ale po roku, totiž v auguste r. 1704, ho zákonite povolali do Hrachova a krátko na to za správcu školy v Selciach vo Zvolenskej župe. Dňa 4. septembra 1706 ho ustanovili za farára v Hrochoti a napokon vo Sv. Kríži v Liptove.[659] Ako exulant prijal správu cirkvi v Radvani a krátko na to v Kostolanoch nad Hornádom. Z nového vyhnanstva unikol 4. marca 1720 k cirkvi do Kraskova,[660] „ktorú prospešne spravuje“.

Juraj Viliam Kloch z Korníc v Sliezsku. Pochádzal zo šľachtickej rodiny; zvolili ho za správcu štiavnickej a hrachovskej školy.[661] Neopustil však štúdiá. Odišiel do Wittenbergu, aby v nich pokračoval. Keď ich ukončil, menovali ho farárom novozriadenej cirkvi v Tešíne vo Sliezsku; tam po niekoľkoročnom pôsobení zomrel.

Samuel Bubenka, brat Eliášov, syn iného Eliáša, hrachovského farára.[662] Jeho učitelia boli Ján Noae (Nohaides) v Kežmarku, „najslávnejší a najučenejší rektor Ján Rezik“, profesor v Prešove.[663] Ako správca školy v Hrachove[664] zverené mu žiactvo s úspechom vzdelával až do roku 1722, keď ho povolali spravovať cirkev v Čerenčanoch. Neblahý bol zánik školy v Hrachove, lebo po jeho odchode padla všetka sláva hrachovských škôl, takže nedosiahli už pôvodný lesk. Bubenka „teraz“ v Ochtinej[665] spravuje cirkev. Jeho nástupca je:

Juraj Bahil, syn už spomenutého Vavrinca. Vzdelával sa v Kameňanoch v Gemerskej župe, neskôr v Kežmarku a onedlho u Rezika v Prešove. V máji 1722 ho menovali rektorom školy v Hrachove.[666]

Bratislavský exemplár končí dejiny hrachovskej školy radom nasledujúcich mien bez bližšieho určenia: 1. Bilszky Thurocziensis. 2. Petrus Magulats. 3. Joannes Szandany. 4. Uhlary. 5. Fischleri Neosoliensis. 6. Corony. 7. Joannes Bakan.


[630] V Gymn. SAV je škola v Hrachove v diele I, hlava 16, na s. 44 — 53.

[631] Ján Mičinský bol kazateľom od 22. decembra r. 1772 do r. 1728. — Gymn. I, hl. 14, § 1 (marginárna poznámka).

[632] Peter Jakóffy ustanovil r. 1577 na čelo tamojšej cirkvi kazateľa Jána Scultetiho. — Acta visitationis, cit. Fabó, Monumenta III, 352.

[633] Crispini, zvaný aj Crispi, rodom zo Sásu (okr. Rim. Sobota), kde žil jeho otec Ján a matka Helena Heinzelová. Školy absolvoval v Sáse u Daniela Marcu, Jána Fabricia a Štefana Hajnicena. V Rábe prilnul k Bartolomejovi Buseovi, v Španej Doline k Danielovi Graczovi, v Krupine k Augustovi Martinimu. Ako správcu školy ,v dedinke Plachtinciach‘ ho v Radvani povýšili ,ad paedagogiam‘, neskôr prostredníctvom Augusta Martiniho ho prijali za rektora v Hrachovom (1654), kde zotrval poldruha roka. O krátky čas ho pozvali na cirkev v Oršovej, od r. 1656 pôsobil v Čerenčanoch, ordinoval ho Martin Wagner. — Holuby 89. Jeho meno pripisuje cudzia ruka v prešovskom exemplári, § 4.

[634] Holuby 89 uvádza po Kaszácsovi rektora Jána Dienišku z Malohontu a za jeho nástupcu určuje Mikuláša Leporia z Turca, neskôr farára v Poltári.

[635] Celým menom Vavrinec Matiáš Bahil. — Hornyánszky, u. d. 232.

[636] Leporinia v Radvani pramene neuvádzajú. Timotheus Garectius pozri Gymn. II, hl. 4, § 18. Nohaides je v zozname fiľakovských rektorov neznámy.

[637] Bahil vychovával v Haliči aj synov župana Adama Forgácha. — Gymn. I, hl. 14, § 6.

[638] Stürzer pôsobil r. 1671 v Banskej Bystrici, Steller r. 1678. — Gymn. II, hl. 17, § 22 a 23.

[639] Meno rektora Mikuláša Nohaidesa spomína iba bratislavský exemplár (pozri pozn. 259 a 99 tejto práce).

[640] V Hrachove bol v rokoch 1670 — 1682 na čele školy. — Hornyánszky 232.

[641] V Rybníku v Gemeri pôsobil r. 1682, v Ochtinej r. 1693, podľa Fabóa u. d. III, 37, zatiaľ čo Gymn. SAV 48 určuje rok 1691.

[642] Filjárovo meno zapisuje prešovský exemplár in margine v diele I, hl. 14, § 7.

[643] Holuby 91 prepisuje meno jeho učiteľa na Matiáš Szakács a pripisuje ďalších — Matiáša Faczonyho z Turca, Ivana Dianišku z Malohontu a Mikuláša Leporiniho z Turca.

[644] V Jelšave učil Matiáš Tarnóczy štyri roky. — Holuby 91.

[645] Podľa Gymn. SAV 48 roku 1685 a zostal tam do r. 1689, kedy prešiel do Pondelka.

[646] Fabó, u. d. III, 352 zaznamenáva rok 1682, čo sa však nezrovnáva s hore uvedeným. — Podľa Hornyánszkeho u. d. 232 bol v Pondelku štyri roky kazateľom.

[647] Prešovský exempl. píše nesprávne Miškovič. — List 201.

[648] Izrael Láni žil v rokoch 1678 — 1689 v Hrachove. — Fabó, u. d. III, 353. — Gymn. SAV 48 prepisuje jeho meno na Izrael Lang.

[649] Eliáš Bubenka žil v rokoch 1689 — 1707. Obe básne sú zapísané v Gymn. I, hl. 14, § 8.

[650] Braxatoris „communis harum partium praeceptor“ (v týchto končinách, t. j. v Gemeri všeobecne slávny) vyučoval najprv Wolfganga a Žigmunda Janokia, neskôr šiel študovať na trovy svojho patróna do Wittenbergu (1669 — Bartholomaeides, u. d. 171). Keď sa vrátil, prijali ho v hrachovskom kaštieli v rokoch 1676 — 1683, kde vychovával šľachtickú mládež. Odtiaľ prešiel do Rožňavy (1688 — Gymn. III, hl. 20, § 16), kde ho zastihlo vyhnanstvo. Potom bol riadnym rektorom v Hrachove. V Prešove za Pomariovho predsedníctva často dišputoval, v Hrachove napísal r. 1692 báseň z príležitosti úmrtia Gašpara Janokyho. — Bartholomaeides, Gömör Notitia 415, pozn. f.

[651] Išlo o dogmatické rozpory viery. — Gymn. I, hl. 14, § 9. — Pozri Mikleš, Izák Caban 28.

[652] O prof. Jánovi Deutschmannovi pozri pozn. 446. Dišputáciu pripomína Rizner I, 201.

[653] Holuby 91 datuje 1679.

[654] Odpisy uvedených básní sú v Gymn. I, hl. 14, § 9, p. 203 n.

[655] Obe mená pripisuje v prešovskom exemplári na liste 204 cudzia ruka. — Holuby 92 rektora Jána Hodikia nepozná, ale zato sem vkladá rektora Michala Mišovica, „nobilis“ zo Smrečian v Liptove. — Podľa Gymn., prešovský exempl., I. list 258 Mišovic nebol v Hrachove rektorom, ale keď ho vyhnali z rektorátu v Ožďanoch, „skrýval sa“ dlhší čas v Hrachove u farára Ondreja Bubenku (Mischovitius in Raho apud Reverendum Andream Bubenka delituit).

[656] Matiáš Nicolaides sa narodil v Budikovanoch od otca Juraja a matky Doroty rodenej Szandovej. Z Hrachova odišiel, podľa Hornyánszkeho u. d. 232, okolo r. 1700. V Budikovanoch bol v r. 1705 farárom. — Fabó u. d. III, 30. Pozri aj sarvašský exempl. 532, ktorý spolu s Holubym 92 uvádzajú po ňom rektora Jána Textorisa z Hrachova, kde žil jeho otec Martin Filjár a matka Alžbeta Saghová. Jeho učiteľmi boli strýc z otcovej strany Juraj Textoris a Ján Braxatoris-Bánóczy v rodnej obci. V Lučenci sa štyri roky vzdelával u Michala Mišovica (non tantum discipulum, quam famulum egit — prijal ho do rodiny ako pomocníka), v štúdiách pokračoval v Banskej Bystrici od 1. marca 1694 u M. Pavla Felicidesa, Jána Pilárika a u M. Jána Buria šesť rokov. Keď sa vrátil, tri roky vyučoval šľachtickú mládež v rodnej osade Hrachovom pod patronátom Barbory Judity Nemeskerekiovej a Žofie Rozhovej. Dňa 9. februára ho povolali do Oždian, kde „nobilem iuventutem 30 septimanas docuit“ (vyučoval šľachtickú mládež 30 týždňov). Dňa 20. septembra 1704 ho ordinoval v Bardejove Jakub Zabler za farára v Dovalove a neskôr v Kokave. Istý čas žil vo vyhnanstve v Ondrašovej a Paludzi.

[657] Eliáš Sartorius pôsobil v Štítniku v r. 1694. — Gymn. III, hl. 6, § 22.

[658] Sarvašský exempl. 535 sa v poznámke zmieňuje o Palackého rodine. Ján Palacký bol rektorom školy vo Varíne. Podľa správy Eliáša Lániho ho 21. novembra 1703 ordinovali v Bardejove za farára do Krajnej na Nitriansku. — Pozri Zablerov Index ordinatorum, č. 117. — Ďalej nasledoval Adam Palacký, rodom z Nového Jičína na Morave. Otec jeho bol Juraj Palacký a matka Eva. Osem rokov študoval v Banskej Bystrici, poltreťa roka v Prešove, tri roky v Spišskej Novej Vsi a rok v Bardejove. Dňa 13. júna 1637 ho ordinovali za farára do Kračúnoviec v Šariši. — Index ordinatorum Petra Zablera, č. 160.

[659] Fabó, Monumenta III, 66.

[660] Fabó, u. d. 350.

[661] Stať o škole v Banskej Štiavnici Gymn. II, hl. 14, sa o Jurajovi Klochovi nezmieňuje, podobne ako Fabó, u. d. 311, a ani Hornyánszky, u. d. 246 n., ktorý na inom mieste v stati o škole v Hrachovom vkladá Klochovo rektorovanie do r. 1710 (s. 232).

[662] Eliáš Bubenka bol r. 1688 farárom v Hrachovom. — Hornyánszky 232.

[663] Ján Noae, čiže Nohaides pôsobil v r. 1710 v Kežmarku. — Gymn. II, hl. 14, § 24. — Rezik v r. 1708 v Prešove. — Gymn. II, hl. 11, § 15, 16.

[664] Podľa Hornyánszkeho, u. d. 232 Bubenka nastúpil v Hrachovom r. 1720.

[665] Ako čerenčiansky farár podpísal v Tisovci zákony malohontského kontubernia „anno voti DeCernat tVtVM ConVentVs Posonensis (= 1721), ale zákony gemerského bratstva podpísal už ako farár v Ochtinej 3. januára 1729. V Ochtinej pôsobil až do r. 1745. — Sarvašský exemplár, 536.

[666] Juraj Bahil začal pôsobiť ako učiteľ v Prietrži na Nitriansku. Po dvanásťročnej službe v Hrachovom (1722 — 1734) odišiel za farára do Čerenčian (Fabó, u. d. III, 348, sarvašský exempl. 537). Od r. 1736 pôsobil v Štítniku. Podľa Riznera I, 65 zomrel r. 1759 v Čerenčanoch. Zanechal dielo D(omini) Conradi Dieterici Institutionum rhetaricarum sciagraphia, Leutschoviae 1725 (Náčrtok učebnice rétoriky Konráda Dieterika). Sarvašský exemplár u. m. a Rizner u. m.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.