Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava XI. Škola v Strážkach

(Sectio I, caput XI, Schola Neerensis)

[520]

Strážky (Strasa, nemecky Nehre, Nahre, Neere) neveľká dedina v Spiši, v ktorej možno obdivovať len kaštieľ a chatrne zbudované domky, leží neďaleko významnejšej obce Kežmarku, oddelená riekou Popradom. Dedinu založila rodina Horváthovská, ktorá pochádzala z Horvátskeho kráľovstva. Majetky v Spišskej župe jej daroval cisár Ferdinand, a to najprv Markovi Horváthovi Stanschitz de Gradecz, ktorého Mikuláš Istvánffy spomína v knihe Historia de rebus Hungaricis (Dejiny Uhorska), kniha XIX, s. 357, a Ján Sambuceus pri výklade o obkľúčení Sigetu, pripojenom ku knihe Res Hungaricae od Antonína Bonfiniho na s. 808.[521]

Markov syn Gregor Horváth sa na radu svojho tútora Szényiho uchýlil na akadémiu v Strasburgu, aby sa zaskvel rúchom vzdelania, keďže jeho otca uctievali pre rúcho v slávnych bojoch skropené krvou. Po úspešnom zakončení tamojších štúdií navštívil aj Francúzsko, Anglicko a Taliansko. Po návrate zostal nevšedným milovníkom vied. Aby preukázal lásku k vedám, rozhodol sa zriadiť v Strážkach školu[522] čo hrdý maják v prospech vlasti. Vlastným nákladom vybudoval gymnázium,[523] staral sa chvályhodne o svojich zverencov, zhromažďoval vedcov, na gymnáziu aj sám vyučoval, študentov z vlastných prostriedkov vydržiaval a ponechal si na škole najvyššie vedenie.[524] Účastnil sa aj teologických úvah o pravdivosti luteránskych aj kalvínskych dogiem, menovite s kežmarským farárom Lahmom. Podľa smútočnej reči, ktorú predniesol Mikuláš Erhard Dalhemius z príležitosti úmrtia Eufrozíny, manželky Gregora Horvátha, venoval tento muž na podporu vznešených vied a na výchovu mládeže každoročne šesťsto zlatých.[525]

Gregor Horváth chcel zabezpečiť na svojej škole rozkvet vzdelanosti a dobrú povesť, a preto pozval na poradu wittenberského teológa Aegidia Hunnia,[526] ktorému zveril prípravné úlohy na uskutočnenie svojho cieľa, ako aj M. Alberta Gravera,[527] muža, ktorý spomedzi všetkých učencov vo Wittenbergu najviac vynikal vo vedách, vyznačoval sa skromnosťou a rečníckym umením. Na školu v Strážkach ho povolali v roku 1595. Graver odriekol pozvanie na školu do Levoče a dal prednosť Horváthovej ponuke, aby splnil želanie teológa Hunnia. Len čo sa oboznámil s pomermi, pustil sa do teologických bojov s kalvínskym kazateľom Sebastiánom Lahmiom, proti ktorému vystúpil s traktátom pod titulom Kurtze, aber doch gründliche Entdeckung der Wiederlegung etlicher gründlicher Calvinischer Irrthümer… (Krátke, ale dôkladné odhalenie vyvrátenia niektorých základných kalvínskych bludov). Traktát vytlačili v Bardejove v roku 1596.[528]

V období Graverovho rektorátu pôsobil v Strážkach učiteľ Pavol Malus,[529] ktorý sa spomína v stati o hlohovskej škole, odd. I, hlava VIII, § 9.[530] Podľa záznamov Jána Mičinského, zvaných Cimelia, v strážskom kaštieli sa v čase písania Gymnasiologie nachádzala katedra, z ktorej M. Albert Graver diktoval prednášky v duchu augsburskej konfesie. Odtiaľ Gravera pozvali na košickú školu,[531] kde vykonal Uhorsku veľa osožného ústami aj perom. O svojom pôsobení píše v predhovore svojich apologeticko-polemických diel, v ktorých išlo zasa len o základné dogmatické spory luteránsko-kalvínske.[532]

Po vykonanej službe sa M. Albert Graver vrátil do Wittenbergu;[533] neskôr spravoval školu v Eislebene a hneď na to sa stal dekanom v Mansfelde. V roku 1609 ho na pokyn kniežaťa Mansfelda vymenovali za doktora teológie na akadémii v Jene (academia Salana) a v roku 1616 za generálneho superintendenta vo Weimare.

V polemickom literárnom diele pokračoval M. Mikuláš Erhard Dalhemius (Dalheim);[534] človek neobyčajne umný. Niektoré jeho básne, uchované v pamäti ľudu, sú dokladom, že mu nechýbali schopnosti, ani pôvab reči. Rezik uverejnil z 26. januára 1596 báseň, venovanú Jánovi Bocatiovi, v čase keď cestoval do Wittenbergu, aby tam získal hodnosť magistra.[535] Jeho zápalistý duch sa zjavnejšie odráža v epigrame, ktorý zložil pre Františka Derssfy de Szerdahelyho, šarišského župana v roku 1599, počas svojho bardejovského rektorátu.[536]

Dalhemius vydal v Bardejove r. 1597 posmrtnú spomienku na Gregora Horvátha, dedičného pána na Strážkach.[537] Na bardejovskom gymnáziu sa mu vyskytli závažné prekážky, ako sa o tom dozvedáme z listu, písanom Jánovi Bocatiovi. V liste vyzdvihuje biedny stav školstva, ktorý je pravdivý a potupný pri inak vyspelom štátnom zriadení. Nevzdelaný ľud učiteľstvom opovrhuje a preklína ho. Pre každého muža kazateľského povolania nemôže byť nič trápnejšieho a nič žalostnejšieho, ako predchodiaca učiteľská služba. Veď osud a život pastiera je ľahší než učiteľský. Pre svojvoľnú zlobu mládeže a nevďačnosť mnohých volám s básnikom: „Ó, druhovia, veď my veľmi dobre vieme znášať aj ťažšie zlo, ale dá Boh, že tomu raz bude koniec!“ List písal v Bardejove 18. mája 1599.[538]

Okrem toho Dalhemius napísal dve pohrebné reči, jednu z príležitosti pohrebu Gregora Horvátha, druhú pri úmrtí jeho manželky Eufrozíny de Szemberovej, ktorú predniesol 18. novembra 1596 ako rektor gymnázia v Strážkach.[539] Napísal aj Epigram pre Františka Dersfy de Szerdahelyho, župana šarišského. Ďalej Elegiu pre vdovu po Gregorovi Horváthovi a napokon zbásnil Epicedium pri smrti toho istého Gregora Horvátha.

Po Dalhemiovi bol riaditeľom slávnej školy v Strážkach Wolfgang Nickerleus.[540] Pochádzal z Toužima v záp. Čechách. Otec sa nazýval Urban a matka Anna rodená Heroldová. Vzdelával sa vo svojej vlasti pod vedením znamenitých učiteľov v teologickej náuke.[541] Potom študoval v Jáchymove u Jána Johenstrüsta,[542] v Chebe pod feruľou učeného Jána Hanera a napokon vo Vratislavi na alžbetínskom gymnáziu u Tomáša Sagittaria, pri ktorom sa všemožne usiloval čo najdôkladnejšie si osvojiť vyššie vedy. Na tomto najslávnejšom gymnáziu mu doručili pozvanie, aby prijal miesto dirigenta cirkevného spevokolu na dvore Gabriela Bethlena. Pravda, túto funkciu nemohol zastávať, pretože trpel hlasovou poruchou, a tak sa odobral do Bardejova, kde svojou usilovnosťou dosiahol, že ho povolali za správcu školy v Strážkach. Tento úrad vykonával nepretržite štyri roky, pokým sa nestal diakonom vo Fiľakove. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera na s. 170.[543]

Bartolomej Wachsmann bol synom farára Martina Wachsmanna a matky Žofie Hecktelnovej. Narodil sa v Toporci vo Spiši v roku 1606, kde nadobudol aj vzdelanie vo vyšších vedách a jazykoch. Po štúdiách ho povolali za správcu školy v Strážkach v roku 1631 a po troch rokoch sa stal v tej istej župe farárom v Rakúsoch pri Poprade. Pozri Zablerov Index na s. 141.[544]

Ján Briestanský pochádzal z Toporca.[545] Túžil po cirkevnej službe, ale prv „zabrúsil“ na pole školstva. Rezik na to reaguje dvojverším: Škola a usilovný učiteľ je svetu bezcennou vecou; stáva sa z neho vodca psov alebo najviac krotiteľ koní. Preto Briestanský iba dvadsaťštyri týždňov sa ako vychovávateľ venoval vyučovaniu mládeže a potom v obave, aby sa nepošpinil školským prachom, poponáhľal sa do služieb cirkevných úradov. Pozri Zablerov Index ordinatorum na s. 181.

Šimon Bielik[546] zo Sliezska, bol synom vzdelaného otca Valentína Bielika, niekdajšieho rektora v Studénke. Narodil sa r. 1613. Od útleho veku mu v škole jeho rodiska vštepovali základy mravnosti. Keďže bol veľmi schopný a nadaný, chcel nadobudnúť širšie vzdelanie a vypravil sa do Kežmarku, kde sa vzdelával pod slávnym M. Davidom Czipszerom, zvaným ináč Praetorius.[547] Keď skončil vyššie školy, vyvolil si namiesto gymnázia tököliovský dvor, kde bol desať rokov pokladníkom. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera, 205. Keď sa z dvorských služieb, plných intríg, horko-ťažko oslobodil, povolali ho za vychovávateľa na školu v Strážkach. Odtiaľ prešiel do Kežmarku, najprv ako kantor, potom ako slovenský farár. Pozri Zablerov Index, 205.[548]

Ondrej Kletkovius[549] sa narodil roku 1614 v Banskej Štiavnici. Otcom mu bol farár Matiáš Kletkovius a matka Anna Reinhardová. Do 17. roku sa vzdelával v humanistických vedách na škole svojho rodiska. Po roku 1632 ho poslali do Štetína v Pomoransku, kde bol poslucháčom teológie u Daniela Kramera a filozofie u M. Martina Lauschnera.[550] Odtiaľ sa odobral na akadémiu do Rostocku, kde sa štyri a pol roka zúčastňoval na verejných a súkromných kolégiách a predpísaných filozofických i teologických dišputáciách, ktorým sa s veľkým úspechom venoval. Okrem toho veľmi mu osožilo aj dôverné priateľstvo doktorov teológie Jána Quistorpa a Jána Kotmanna.[551] Po návrate do vlasti ho syn Baltazára Horvátha, Stanislav de Gradecz, zemský pán kaštieľa v Strážkach, povolal za rektora do Strážok.[552] Odtiaľ prešiel za správcu školy do Spišského Podhradia. Podľa Zablerovho Indexu (s. 216) ho povolal zostarnutý otec na svoje farárske miesto.

Ján Mollerus pochádzal z Vratislavi. Bol synom tamojšieho maliara a farbiara Leonharda Mollera. Základy školského vzdelania nadobudol na alžbetínskom a magdalenskom gymnáziu vo Vratislavi, kde vtedy pôsobili vynikajúci učitelia M. Eliáš Maioris a M. Henrich Grossius.[553] Po skončení týchto štúdií odišiel na akadémiu do Kaliningradu, do Frankfurtu nad Odrou, do Wittenbergu a Lipska. Z Lipska sa pobral do Uhorska; tam ho Krištof Schlegerzius,[554] doktor teológie a levočský farár, odporučil na pripravovanú akadémiu v Strážkach. Na tomto mieste zotrval sotva jeden semester, keď si ho vyžiadali na gymnázium za učiteľa tretej triedy v Banskej Bystrici. Pozri Index Ordinatorum Martina Wagnera, s. 73.

[555]Matiáš Motúz, šľachtic z Liptova z Dolných Ráztok z otca takého istého mena a matky Zuzany Plathyovej z Paludze. Aby mohol podľa svojho rozhodnutia nadobúdať rozhľad vo vedách, vzdelával sa vytrvalo v Brezne u Martina Dubovského, v Paludzi u Jonáša Sartoria, v Banskej Bystrici u Jána Pilárika a v Levoči u Melchiora Rotha.[556] S týmto vzdelaním sa dostal do kaštieľa v Strážkach, kde sa oženil s Alžbetou Székelyovou de Doba, vdovou po Imrichovi Horváthovi de Gradecz. Vstúpil do aktívnej vojenskej služby, ale napokon prijal miesto farára v Batizovciach ako maďarský kazateľ.[557]

Ondrej Kiriny mladší, pochádzal zo Štítnika, kde mu bol učiteľom Eliáš Sartorius a Andrej Eckard, rektor kežmarský.[558] Príroda ho obdarila básnickým nadaním, čo malo vplyv na jeho vymenovanie za rektora najprv na hrade v Strážkach, potom na tamojšej škole.[559] Neskôr ho povolala jeho rodná obec Štítnik za farára a v tejže hodnosti zomrel v Čerenčanoch.[560] Bol významným básnikom a veľkým umelcom. Pozri Subsidia Jána Mičinského.

Podľa bratislavského exemplára nedostatok potomstva majiteľa hradu Imricha Horvátha zapríčinil úpadok tamojšej školy.


[520] Schola Neerensis seu Strassensis — píše Gymn. SAV I, hl. 11. — Holuby 81 píše Stráža, správne Strážky, okres Poprad. Wittenb. ex., I, hl. 11, s. 78 nep.

[521] Titul knihy uhorského štátnika a historika Mikuláša Istvánffyho znie: Historiarum de rebus ungaricis libri XXXIV r. 1622. Anton Bonfini (1427 — 1502) napísal Rerum hungaricarum decades. — Klein, u. d. II, 516, pozn. 387 spomína, že v Strážkach jestvoval v starších dobách cisterciánsky kláštor, známe ohnivo vied, ako to dosvedčujú Decreta synodi Strigoniensis, appendix II, 131, vydané Petrom Pázmánom. Miestnu školu však zriadil Gregor Horváth Stanšič. Jej kultúrny význam vyzdvihuje Historia diplomatica na s. 38 a Acta synodi Leutschoviensis z r. 1597. Na vyššom stupni niesla škola názov gymnázium, ako dosvedčuje Leonhard Hutter v diele Concordia concors v knihe 45, s. 1407.

[522] Podľa Hornyánszkeho Beiträge 144 školu založili v r. 1590.

[523] „Gymnasium Nehrense, quod Gregorius Horvath de Gradecz tamquam Musaeum quoddam iucundissimum Litteratorum excitavit…“. Gymn., exempl. SAV u. m.

[524] Zásluhy Gregora Horvátha o školstvo básnicky ospieval Ján Bocatius v knihe Hungaridum III, 321. Odpis básne v Gymn. I, hl. 11, § 6. Pozri aj Klein u. d. I, 5, pozn. 8 a II, 516, pozn. 387.

[525] Odpis básne v Gymn. u. m. § 10.

[526] Aegidius Hunnius, protestantský teológ, žil v rokoch 1550 — 1603. Jöcher I, 1366. Ako profesor vo Warpurgu a Wittenbergu viedol urputné boje proti kalvinizmu.

[527] M. Albert Graver, protest, teológ, žil v rokoch 1575 — 1617. Klein I, 3, pozn. 7.

[528] Fabó, Monumenta II, 129 n., Klein u. d. I, 3, pozn. 7.

[529] Pavol Malus pôsobil v Strážkach ok. r. 1595. — Gymn. I, hl. 6, § 9. — Pozri aj pozn. 289 a Klein u. d. II, 203, v pozn. 130, wittenb. ex., s. 85 nep.

[530] Podľa Hornyánszkeho u. d. 144 pod Graverom pracoval učiteľ Eliáš Láni z Turca, ktorý vydal v r. 1595 Scutum libertatis Christianae (Štít kresťanskej slobody). — Rizner III, 11. Tak zdôvodňujú Symbola Daniela Krmana, ktorý popiera, že Pavol Malus pôsobil v tom čase v Strážkach, hoci Gymn. SAV na dôkaz uvádza jeho dielko Posthuma Responsio Horvathiana (Posmrtná odpoveď horvátovská).

[531] Graver pôsobil v Košiciach v r. 1597 — 1599. — Hornyánszky u. d. 91; Gymn. II, hl. 5, § 11 zaraďuje Graverovo pôsobenie v Košiciach medzi roky 1609 — 1614. — Pozri túto prácu, diel II, pozn. 252.

[532] Ide o spis Bellum Ioannis Caluini et Jesu Christi Dei et hominis (Vojna Jána Kalvína a Ježiša Krista, Boha a človeka) r. 1605. Bližšie Klein, u. d. I, 4 v pozn. a Fabó u. d. 129.

[533] Do Wittenbergu sa vrátil v r. 1599 po predčasnej smrti Gregora Horvátha a z obavy pred Turkami, ktorí obsadili blízky Jager a držali mesto v moci v r. 1596 — 1687. Graver zomrel r. 1617.

[534] Mikuláš Erhardi (Holuby 82 píše Eberhard), rodom z Dalheimu vo Falci v Nemecku, prišiel 27. septembra 1592 za rektora do Bardejova. V rokoch 1595 — 1597 pôsobil v Strážkach. — Klein u. d. I, 88, pozn. 87. — Pozri stať o škole v Bardejove, diel II, s. 239 a pozn. 27.

[535] Gymn. I, hl. 11, § 9, list 174. Bocatius odpovedal Erhardovi jambickými veršami, uverejnenými v jeho Libros Hungaridos č. IV, Miscelanea, s. 483 — 486. — Pozri Klein u. d. I, 88, pozn. 87.

[536] Derssfy zo Szerdahelyu, maďarský šľachtický rod, známy z doby Belu IV. na Strečne, ktorý vymrel v 17. stor. Báseň je v odpise v Gymn. u. m., list 174, martinský exempl. u. m. § 9, wittenb. ex., s. 87 nep.

[537] Titul: Duae Orationes funebrae, item Lacrimae Gymnasii Neerensis super maturo obitu… Domini Gregorii Horvath Stansich… per N. Nicolaum Erhardum Dalbeim, Palatinum, tum Gymnasii Neerensics, nunc Scholae Bartfensis Rectorem. Bartphae David Guttgessel… 1597. — Wallaszky, Conspectus 140, pozn.

[538] Rotarides, Sectio II, caput. II, § 9 uvádza rok 1590. Odpis listu v Gymn. I, hl. 11, § 9. Originál bol pripojený k Bocatiovej knihe Hungaridos, s. 487. — Gymn. SAV 34.

[539] Ich titul: 1. Orationes funebres super obitum Gregorii Horvath Stansith de Gradecz. Bartphae 1597. — 2. Liber posthumus Magnifici quondam Gregorii Horvath, hoc est responsionis pars III. Bartphae 1597. — Odpisy v Gymn. u. m. § 9 — 10. — O dobrej povesti gymnázia v Strážkach v Erhardovej dobe svedčí Historia Diplomatica a jeho vynikajúce miesto medzi ostatnými spišskými mestami vyzdvihujú akty levočskej synody z r. 1597.

[540] Nicerlaetis píše Gymn. SAV 35. Nicerlaeus, wittenb. ex., s. 87 nep.

[541] Holuby 83 vymenúva nasl. tamojších učiteľov: M. Ján Zwölffer, Samuel Apelius, Adorfensis Varicus a Valentín Muline, Schlakvalda-Bohemus.

[542] Podľa Holubyho u. m. sa vzdelával v Jáchymove u Jána Rottentresta, Gymn. SAV píše jeho meno azda správnejšie — Robenröst. R. 1613.

[543] Vo Vratislavi žil v r. 1621 a okrem Sagittaria ho tam učil aj Juraj Seidel. — Holuby u. m.

[544] Wachsmann nastúpil za rektora v Strážkach ok. r. 1623, kam ho pozval Baltazár Horváth a pobudol tam údajne 14 rokov; diakonom sa stal 3. januára 1638. — Holuby 83. — Podľa sarvašského exempl., s. 450. Bartolomej Wachsmann sa narodil 24. augusta 1606 v Toporci, kde bol jeho otec evanjelickým farárom. Jeho prvým učiteľom bol Matiáš Nicolaides. Študoval v Lomnici a na zdokonalenie sa v slovenčine odišiel do Hrachova, kde vyučoval dva roky spolu s rektorom Izákom Urbanom. Potom prešiel do Rožňavy k učiteľovi Jurajovi Paierovi. Tam pobudol štyri roky; pôsobil aj v Spišskej Novej Vsi u rektora Cyriaka Jaroška a Juraja Virsingera. Potom sa dva roky vzdelával v Levoči u Matiáša Saxu. Keďže sa chcel zdokonaliť aj v maďarčine, odišiel na jeden rok do Mezöteremu v Maďarsku k rektorovi Stephanovi Veresimu. Od cesty do zahraničia ho odvrátila otcova choroba. Za rektora do Strážok ho povolal Baltazár Horváth.

[545] Gymn. SAV 35 a Holuby 84 dávajú jeho rodisko do Slovenského Pravna. Pochádzal od otca Jána a matky Kristíny Hidvickej. Študoval najprv doma, potom tri roky v Prievidzi u rektora Jána Gobia, od r. 1635 v Bardejove u Gašpara Seyfrida; stadiaľ prešiel do Strážok ok. r. 1639. — Holuby u. m., wittenb. ex., s. 89.

[546] Gymn. SAV 35 pripisuje druhý tvar: Bilek. Podľa Holubyho u. m. jeho otec sa menoval Martin a matka Justína Koléchová.

[547] M. David Praetorius učil na kežmarskej škole v rokoch 1608 — 1649. — Gymn. II, hl. 14, § 8 v synopse. Bielik študoval aj v Nemecku v Rostocku. — Hornyánszky, u. d. 94.

[548] Do Strážok povolal Bielika Baltazár Horváth ok. r. 1640. V Kežmarku bol dva roky kantorom, za farára ho ordinovali 7. sept. 1647. — Holuby u. m.

[549] Gymn. SAV 36 a witt. ex. 90 píše jeho meno ale Kletzkonius, Holuby 85 Kleckovius.

[550] Daniel Kramer (Cramerius) žil v rokoch 1568 — 1637. Najprv bol profesorom extraordinarius Logices vo Wittenbergu, potom gymnaziálnym profesorom a asesorom consilii v Štetíne. — Jöcher I, 724 n. — Martin Leuschner, protestantský filozof a rektor štetínskeho gymnázia zomrel 18. júna 1641. — Jöcher I, 1552. — Podľa Holubyho u. m. Kletkovius tri roky študoval v Štetíne.

[551] O Jánovi Quistorpovi pozri pozn. I, 86. — Ján Kotmann (Cothmannus), doktor a prof. teológie v Rostocku, žil v rokoch 1595 — 1650, neskôr tam bol rector magnificus. — Jöcher I, 718.

[552] Kletkovius prišiel do Strážok v r. 1642 podľa synopsy SAV 36, roku 1643 podľa Gymn. III, hl. 29, § 13. V Strážkach vyučoval na hrade Horváthových synov. — Holuby u. m.

[553] Holuby 85 píše jeho meno Glossius.

[554] Správne dr. Krištof Schlegel von Gottleben; narodil sa v Gmehlene pri Dráždanoch r. 1631, v r. 1647 prišiel do Levoče za kazateľa. — Hornyánszky, Beiträge 111. Tento dátum treba pokladať za Mollerov príchod do Strážok za rektora. Fabó, Monumenta III, 285 zaraďuje túto udalosť do r. 1646. Do Banskej Bystrice sa uchýlil na odporúčanie Hilaria Ernesta Binnera a Michala Noscovia. Ich pričinením ho neskôr zvolili za diakona v Lipanoch; ordinovali ho v Bardejove r. 1650. — Holuby 85.

[555] Po Mollerovi vkladá Holuby u. m. rektora Jána Rotha, ktorého meno zachoval jeho žiak Ezaiáš Varmosy, ktorý za svojím učiteľom odišiel na školu do Štítnika. — Podľa Gymn. SAV 36 n. mal nastúpiť po Mollerovi Martin Dubovský, o ňom sa viac dozvieme v stati o škole v Krupine (Gymn. SAV 105). Po krátkom pobyte v exile pôsobil v cirkvi v Slanej v Gemeri, potom v Polomke pri Banskej Bystrici a v Slavošovciach, kde aj zomrel. (Záznam Jána Mičinského.).

[556] Dubovský pôsobil v Brezne r. 1686 (Gymn. II, hl 2, § 28), Sartorius v Palúdzi r. 1696 (Gymn. IV, hl. 6, § 3), Pilárik v Banskej Bystrici r. 1694 (Gymn. II, hl. 18, § 25), Roth v Levoči r. 1680 (Gymn II, hl 15, § 52).

[557] Do Batizoviec sa Motúz dostal 7. mája 1706. — Holuby 86.

[558] Sartorius pôsobil v Štítniku dva razy, v r. 1692 a v r. 1704. — Bartholomaeides, Memorabilia 144. — Eckard pôsobil v Kežmarku r. 1700. — Gymn. II, hl. 14, § 17.

[559] Kiriny sa dostal do Strážok v r. 1690. — Hornyánszky u. d. 144 ho označuje ako posledného rektora. V r. 1700 prešiel za rektora do Rimavského Brezova. — Gymn. SAV 37, wittenb. ex. 93.

[560] V 1707. — Gymn. SAV 37, Fabó, Monumenta III, 348. Ako čerenčiansky farár podpísal 9. marca 1707 zákony malohontského kontubernia — Sarvašský exempl. 460.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.