Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 1. diel. Školy magnátov a šľachticov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Hlava IX. Škola v Markušovciach

(Sectio I, caput IX, Schola Mariassina)

Osada Markušovce (Marcivilla, Csepen-Falva, Markus-Falva) patrila pôvodne rodine Mariássyovej v Spišskej župe.

Meno tohto rodu zvečnil M. Ján Bocatius vo svojom poetickom diele Hungaridos Libri Poematum quinque,[450] a to Žigmunda Mariássyho v knihe II, s. 272, a tamže Františka a Žigmunda Mariássych v básni, venovanej Jánovi Fabriciovi. Chválospev na patrónov tamojšej školy rozmnožil aj Florián Duchoň, farár v Markušovciach, básňou, venovanou Pavlovi Mariássymu 17. novembra 1621.

[451] Spomenutý markušovský učiteľ Ján Fabricius patrí medzi prvých učiteľov tamojšej školy. Bocatius ho na uvedenom mieste, nazýva „reverendum, doctissimum et cordatissimum theologum“ (dôstojný, veľmi učený a slovutný teológ). Rezik odpisuje list Ján Fabricia Bocatiovi[452] a v synopse uvádza k jeho menu letopočet 1600.

Samuel Frölich.[453] Pozri stať o škole v Spišskom Hrhove, odd. I, hlava 7, § 6.

Ján Duchoň. Údaje o jeho živote sa dočítame v liste liptovského kontubernia, písanom v Partizánskej Ľupči 27. októbra 1627.[454] List dosvedčuje, že Ján Duchoň, nateraz rektor školy v Banskej Bystrici, pochádza z Kvačian v Liptove, kde sa 21. júna 1596 narodil.[455] Jeho otec Ján Duchoň bol tam 40 rokov[456] farárom a členom tamojšieho kontubernia. Jeho matka, rodená Zuzana Paulinyová bola dcéra Matiáša Pauliniho, bývalého mošovského farára. Duchoň si od mladosti predsavzal, že nadobudne také vzdelanie, aké stvárňuje schopnosti ľudí k najvyššej dokonalosti. Preto, keď vychodil domáce školy, zaumienil si, že bude navštevovať vysoké školy v zahraničí. Tam si osvojil také vzdelanie, že zaslúžil byť ozdobený a korunovaný aj večne zeleným básnickým vavrínom, keď študoval na wittenberskej univerzite.[457]

Z markušovskej školy sa uchýlil v roku 1623 do Rostocku[458] a stade do Dánska. Po návrate z cudziny spravoval školu v Banskej Bystrici v roku 1628.[459] Duchoňov žiak, Michal Príhradný, rektor v Ratkovej a diakon v Klenovci, označuje Duchoňa ako muža nevšednej vzdelanosti, ktorý ho vyučoval s neobyčajnou svedomitosťou, a preto si mohol u neho osvojiť základy teológie a filozofie za tri roky a poldruha mesiaca. Pozri Index ordinatorum Petra Zablera, s. 147.

Rezik[460] odpisuje Duchoňovu slávnu báseň na Martina Madarásza, farára maďarskej cirkvi v Prešove, ktorú preložil do maďarčiny Meditationes Evangeliorum (Meditácie na evanjeliá) od básnika Maisnera. Báseň zložil Duchoň ako banskobystrický rektor.

Melchior Bruscius z Rajca.[461] Pozri stať o škole v Hrhove, odd. I, hlava VII, § 8 (kde sa vyskytuje tvar Bruschius).

Václav Ratagius.[462] V roku 1636 sa stal správcom markušovskej školy. Napísal knihu Sententiae Dominicales (Nedeľňajšie úvahy) pre mladých začiatočníkov a venoval ju trom bratom, Imrichovi, Baltazárovi a Samuelovi Mariassyovým s dátumom 13. septembra 1637. Na konci knižky pripojil pravidlá štúdií a mravov a krátke modlitby. Z Markušoviec ho preložili do Batizoviec, ako sa o tom dozvedáme z jeho listu písanom z Batizoviec dňa 30. marca 1638 Matiášovi Lochmannovi,[463] vtedajšiemu učiteľovi v Spišských Vlachoch.

[464]Synopsa v exemplári prešovskom i martinskom uvádza, že Ratagiovým nástupcom bol v roku 1663 Ján Grünel. To isté uvádza aj bratislavský exemplár.[465]

Kristián Keimannus, znamenitý a dobre zaslúžilý rektor žitavskej školy, napísal podľa správy M. Godofreda Ludwiga (Ludovici) v Schul-Historie, časť II, s. 87: Micae Evangelicae, seu Disticha Sentenciosa, ex Evangeliis atque Epistolis Dominicalibus Ordinariis tollerata, Graeco, Latino et Germanico Idiomate proposita „Sonntags-Sprüchlein“ (Evanjelické odrobinky, čiže dvojveršia úvah, vzaté z pravidelných evanjelií a epištôl nedeľných v jazyku gréckom, latinskom a nemeckom, nazývané Sonntags-Sprüchlein), Žitava 1655.[466]

Ondrej Ragacenus aj Rajcsenus z Markušoviec vo Spiši, ktorého meno sa zachovalo v jeho vlastnom liste Matiášovi Lochmannovi z roku 1588. V tom liste oznamuje sobáš svojho syna a ospravedlňuje svoju neprítomnosť na Lochmannovom sobáši. Iný list s podobným obsahom pochádza z roku 1586.[467]

Autor končí svoju históriu o markušovskej škole dátumom, keď škola prestala byť luteránskou a priklonila sa jednak ku katolíckemu a čiastočne ku kalvínskemu náboženstvu.


[450] Opis básní pozri v Gymnasiologii I, hl. 9, § 2 — 5.

[451] Holuby 66 uvádza na prvom mieste rektora Jána Greifenzweiga, ktorý po štúdiách vo Wittenbergu r. 1561 (Bartholomaeides 40) bol rektorom v Kežmarku r. 1578 — 1579, v Markušovciach a v Levoči v r. 1578 (?). Napokon odišiel za farára do Vondrišela. — Genersich, Memoria civitatis Kesmark II, 156. Jeho nástupcom bol podľa uv. Holubyho Ondrej Rajcsenus čiže Ragacenus, ako dosvedčuje list Matiášovi Lochmannovi z r. 1586 a druhý z roku 1588. Od r. 1612 bol v Markušovciach farárom.

[452] List je v rukopise Epistolarum ad Lochmannum datarum zv. II, 1084 — Jeho odpis v Gymn. I, hl. 9, § 4. — Podľa Holubyho 66 Fabricius bol žiakom básnika Bocatia.

[453] Frölichovo rektorovanie v Markušovciach určuje Gymn. u. m. § 6 na rok 1620. Po r. 1621 prešiel do Spiš. Hrhova. — Gymn. I, hl. 7, § 6.

[454] Manuscript. Epistolarum ad Lochmannum datarum, II, 1034, odpis v stati o markušovskej škole diel I, s. 151 n., martinský exempl. I, hl. 9, § 7.

[455] Tak dôvodí napr. Bartholomaeides 129, zatiaľ čo Gymn. I, hl. 9, § 7 označuje dátum jeho narodenia na rok 1669, Holuby 66 na 1. jún t. r.

[456] V r. 1589 — 1623. — Fabó III, 68. Životopis jeho otca MEEE, 71.

[457] Duchoň sa dal zapísať vo Wittenbergu 23. mája 1622, za rektorátu Jána Avenaria, doktora práv. — Bartholomaeides 129. Z tej doby pochádza jeho dielo Synopsis Naturalis Scientiae, ktoré vyšlo tamže r. 1624. — Rizner I, 349. Básnický veniec získal za dva epigramy z r. 1624, ktoré boli uverejnené v knihe tamojšieho prof. Jána Scharfa Metaphysica exemplaris z r. 1625. — Veniec votívnych básničiek „Zodiacus votivus“ z r. 1622 (v Levoči) venoval rodu Mariášiovmu.

[458] O Duchoňovej rostockej dišputácii Disputatio Metaphysica V. De potencia et Actu (O súcne potenciálnom a aktuálnom), ktorá vyšla r. 1624, pozri Riznerovu Bibliografiu I, 349.

[459] Bartholomaeides 129 odvolávajúc sa na Duchoňovu báseň uvádza rok 1632 — Fabó, Monumenta III, 285 dokonca rok 1640. Správny je rok 1626 podľa Leges Gymnasii Neosoliensis z r. 1617, s. 71.

[460] Gymn. I, hl. 9, § 8.

[461] Bruscius (aj Brachius v exempl. bratislavskom a u Holubyho 67) účinkoval v Markušovciach ok. r. 1627, „ob disparitatem religionis fatetur se tantum tres quadrantes anni ibidem exegisse“ (vyhlásil, že pre náboženskú rozdielnosť zostal tam iba tri štvrte roka). Gymn. I, hl. 8, § 8. Stade prešiel do Spiš. Hrhova ok. r. 1628. — Index ordinatorum Petra Zablera 114, Záznamy Anonymove v Gymn. SAV 30 a ex., wittenb. I, hl. 9.

[462] Podľa záznamov Anonyma na uv. m.

[463] Zväzok II Lochmannových rukopisov, s. 371. — Odpis listu v Gymn. I, hl. 9, § 11.

[464] Holuby 67 uvádza po Ratagiovi rektora Jána Rotaridesa pre rok 1646. Podľa Wagnerovho Indexu ordinatorum 225 pochádzal z Dobrej Nivy, kde žil jeho otec Imrich a mať Anna, rod. Šándoriová. Študoval v Martine, kde ho vyučoval Michal Magoč, v Brezne Ján Buožik, v Spišskom Podhradí r. 1651 Valentín Peták, v Prešove Ján Matthaeides. Bol rektorom v Lipt. Jáne, v Brezne a Prievidzi. Od r. 1658 bol farárom v Hanušovciach v Šariši. Pramene ho uvádzajú aj pod menom Ritharius. V Markušovciach mu bol žiakom Melchior Birnstein z Ľubietovej.

[465] Ján Grünel pochádzal z Brezna. Bol synom Juraja Grünela a matky Kataríny. Študoval najprv doma, potom v Bánovciach, Skalici, Spišskej Novej Vsi, Prešove, Kežmarku. Odtiaľ ho pozvali za rektora do Markušoviec. Napokon ho Martin Wagner ordinoval 8. mája 1663 za farára do Hedrichoviec v Šariši. Zomrel v Abrahamovciach ako farár, kde pôsobil od r. 1687. — Holuby 67, sarvašský exempl. 347, Index ordinatorum Martina Wagnera č. 188.

[466] Kristián Keimann bol pôvodom Čech. Narodil sa 26. februára 1607. Nadobudol hodnosť magistra filozofie a poeta laureatus, napokon bol rektorom v Žitave. Napísal Mnemosyne sacra, Enchirion Grammaticum, Tabula Declinationum, Motionis, Comparationis, Rhetorica (vo veršoch), Arithmetica, vydaná pod názvom Paedia Scholastica compendiosa, Libellum de variis in Romano imperio valentibus numis (o minciach rímskej ríše). — Zomrel 13. januára 1662. — Jöcher u. d. I, 1444.

[467] Odpis listu v Gymn. I, hl. 9, § 13 a 14.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.