Zlatý fond > Diela > Kratšia epika zo života dedinského ľudu


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Kratšia epika zo života dedinského ľudu

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Daniela Kubíková, Daniel Winter, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Iveta Brejcakova, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Radmila Pekárová, Monika Harabinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 454 čitateľov

Zuzka Majerovie

[240]


Hodne sedí dedín našom na okolí;
za leta vše jakby záhradkami boli.
V každej kytka dievok pekných pohotove;
ale najkrajšia je, nech, čo chce, kto povie,
Zuzka Majerovie.

Keď tak za nedele do kostola kráča,
sšustiac oblečením, myslel by si, vtáča
brnklo vedľa: sukne riasne na nej, biela
kosička, stúh kŕdeľ… všetko sťaby kriela,
na nichž preletela.

Ale nielen úbor svedčí jej tak rúče.
Myslel by si, slnka olipli ju lúče:
a to z nej tak žiari krása bezúhonná;
z nej, jak rezedy by, fiál zo záhona,
oviala ťa vôňa…

Toť, jej obraz! zjav — Bol len raz… U chalupy
vetchej na podstene starena si čupí,
zhrblá, zapadlých pŕs; v tvári vrásky šaré,
mrkvot čnie spod šmátky; na nose jej v páre
sedia okuliare.

Trtolí sa,[241] habká, jak kto moc má práce.
Na kolenách kúsi odedz, na tej láce…
zíde sa, bo zderky na nej, každá hába.
K uličníkom hurtla: „Poď mi navliecť, žaba!…“
Ozaj, Ježibaba!

Ako zblýskala vtom okrúhlymi oky.
„… Teraz prac sa v čerty!…“ Umklo dvoma skoky.
A už kŕpa[242] rukou suchou ani trieska,
čeľusť v kyv… Toť, Zuzka kedys’ krásna, rezká
od Majerov — dneská!

Ako takto zišla? Dlhá kapitola;
moc preds’ rokov tomu, keď mladicou bola.
Mala vohľačov hať pre ten parsún švárny,
hoďas málo v truhle, málo na sypárni…
Hja! tá tvár, hoc zmárni.

Dievku, len si dvorí — štvrť ju bár na kusy,
do zrkadla pozrie, navrch žblnknúť musí
prelud jej… Nič prosby-hrozby, reči radné…
Takhľa, oko, čo tkvie v srdci krásky na dne,
nedovidí žiadne!

Rozpoviem preds’, letkom. „… Dievča, pýtajú ťa“,
otec k nej. „Čo, ňanko, za kupec?…“ „Nuž, Šuta —“
„Zasa… či som šutá?“[243] „Nepleť!“ „Rožky, aha! —
Tak nech dá pár volov, keď sa krava priaha;
dva! ak som mu drahá —“

„Keby taký jarmok!… Odpravili sme ho
z fígľa raz. Dnes nechce vena —“ „Za takého
ísť? Ba!… Nie som špata, ale ani sprostá.
Deň-noc by mi túkal: Neprinieslas’ chvosta;
v žene chovám — hosťa!…“

Inokedy jej brat: „Máš ty, sestro, šťastia!“
„Kde mi vzchodí? ukáž —“ „U studne…“ „Tá chrasta,
lišaj samá!? zacloň —“ „Veď sa lieni… I veď
ináč šuhaj!…“ „Chcel bys’ mi dať oprašivieť?…
Toľko na ten prívet!“

„Ale s kým sa zídem, nedá pokoja mi.“
Chlapci: „Nahováraj…“ „Nahováraj…“ mamy.
„Zanôť im tú moju, kohútom či kvočkám:
,Ešte sa nevydám, štyri rôčky počkám!…‘
kvôli, pozri, očkám…“

„Štyri roky — hojój! Kým sa nepoženia
vrstovníci…? Zvädneš!“ „Budem svieža žena.“
„Tiež sa ovrábiť chcem.“[244] „Urob! vždy ti hudiem —
Jak neveste žiadna, zolvicou[245] jej budem;
z toho slnca ujdem…“

„… Zuzička“, k nej mať tak,! ťažko mi! ma mrzí…
Neraz plačem v noci, vo dne prežriem slzy —“
„Prečo, mamko! prečo? Var’ som ublížila
vám čím? nie som vám dosť dobrá, nie dosť milá?
Odmieňam, čo sila

stačí!…“ „Všetko pravda. Ale vieš: brat — ňaňo,
i ja — radi by sme —“ „Sa ma striasť… šak, áno?“
„Mlč, že striasť… Preberáš —“ „Mladosti viem užiť! —
Ó, jak bych sa rada vám raz povytúžiť…
Vydať sa? Skôr — slúžiť!“

„Koľkí pýtali ťa!… doseľ[246] unúvajú,
jedináci, hodní…“ „Nemám ku vydaju
chuti, mamko, ešte!…“ „Vídaš, poopadla
náhle ružička ti…“ „Ja že…? Ba som zmladla!…“
kukla do zrkadla.

— Po čase jej všetci domáci: „Čo, povedz,
zmýšľaš?… Mládenci preč!… Prihlásil sa vdovec —“
„Vdovec?“ „S deťmi bár, jest na chlieb, na omástku
tiež… Ti čiastku chce hneď zapísať —“ „I čiastku?
Zahrdúste — krásku!…“

Pustila sa v nárek, čo by pohnul skaly,
že sa len tak steny v izbe ozývali.
„Nikdy!“ strhala sa. Ušla do komôrky.
Za ňou mať: „Ach, cit!… Veď neviem výhovorky;
ale siliť, horký!…“

A tak nielen štyri — rad ulieta rokov —
Za pytačmi kvet líc, očú lesk, plň bokov,
smiech, ples… všetko zmizlo za minula bránou!
Zostala — ej! neraz s tvárou vyplakanou
v kúte — starou pannou.



[240] (Rukopis.)

256, 9: sukne riasné — sukne riasne; 256, 10: kosyčka — kosička; 257, 7: čelusť — čeľusť; 258, 4: síjdem — zídem; 258, 15: prežrem — prežriem.

[241] trtolí sa — drobčí, ponáhľa sa drobnými krôčikmi

[242] a už kŕpa — láta, pláta

[243] šutá — bez rohov

[244] tiež sa ovrábiť chcem — ovrabčiť sa, oženiť sa

[245] zolvica — nevydatá mužova sestra, švagriná

[246] doseľ — dosiaľ (krajový ľudový výraz)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.