Zlatý fond > Diela > Kratšia epika zo života dedinského ľudu


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Kratšia epika zo života dedinského ľudu

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Daniela Kubíková, Daniel Winter, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Iveta Brejcakova, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Radmila Pekárová, Monika Harabinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 454 čitateľov

Ošetrovateľky

[18]


Obľahla vdovica. Na smrtnom loži
stenká si, rukama zmieta.
Čelom jej civým sa rosička množí,
jakby tam ľalie kvieťa —
A ako zdychcú vše ústa jej zhorené,
bledú tvár zakaždým zlieta
tôňa kás’, črtne ňou podivné znamenie.

Tri dcéry, ľúbôstky, obstali lože.
Patria v ten obličaj drahý.
Písma kto neznalý, čítať či môže?
A predsa chápu: kej váhy
tône tej stupaje… V úzkostnom pocite
lúštia tie osudné ťahy:
„Mamičko! mamičko! mamičko! nemrite…“

Prehliadla na krik ten, preriekla lkave:
„Cit,[19] moje — kuriatka zlaté,
lepšie mi…“ „A čo vám…? Popraviť hlave?“
„Nôžky zhriať?“ „Liek var’ skôr! nate…“
„Pokoj len — Obráťte k stene — tak —“ „Páľu šľah
dych váš až! Smäd šak ver’ máte?
Och, čím ho…?“ „Vodičky — z pramienka — V chrastiach, ach —“

Všetky tri skokli, sťa zdivené, z rámu
popadli krčiažky v dlane.
„Občerstviť… uzdraviť mamičku! mamu…“
zjačiac vše, strminou stráne
bez duše trielili — Zdroj však kde vyviera,
dobehnúc: „Nezamúť!…“ „Hľa, nie…“
veň jedna pred druhou opretek začiera.

„Oj, mati, matička! krčah už plný,
holúbkou letím s ním dolu —“
„Načrela i ja, až z neho sa vlní…
Trápiť ťa stratí smäd vôľu!
Skáčem… Huch, kameň zlý!…“ „Ja tiež, až ,črp-črp’ tiež
na našu zemičku holú —
Funím… Pusť, mrcha šíp!… Osvežieš, ozdravieš…“

Pribrnkla Marienka, skudlené vlásky:
„Voda tu, mamičko! pite —“
Katrenka hupla dnu, na čele vrásky:
„Z mojej tiež…“ Džbán vzniesla hbite:
„Prst som, ach…“ K ostatku vrazila Zuzička,
vráž[20] líčkom, krvavé nite:
„Zabavil šíp ma… Joj, i z mojej trošíčka!…“

Polapli mater hneď za ruku pravú:
meravá — Chytili zbôčka,
od steny nahli ju, nadvihli hlavu:
okväcla — Sklenené očká;
nedýcha… Obličaj biely tak: zmizol tieň —
Nadarmo v nádobkách ločká:
neskoro!… v každej z nich žaloby priehlbeň.

K posteli devušky prikľakli v riadku.
Vzopäli kŕčové ruky;
skvílili… Pozrú zas na tvár tú sladkú,
pokoj kde, bez znáčku muky.
Kvília, hneď hľadia tak deň, večer celičký;
do vody — žalostné zvuky —
padajú, žblnkajú zhusta ich slzičky.



[18] (Rukopis, SP 1900, str. 145 — 146.)

V texte SP nie sú nijaké vpisované opravy.

21, 5: lalie — ľalie; 21, 7: bľadú — bledú; 21, 8: čŕtne — črtne; 21, 13: stupäje — stupaje; 21, 20: pálu — páľu; 21, 23: v chrasťach — v chrastiach; 22, 5: o pretek — opretek (prísl.); 22, 17: čbán — džbán; 23, 3: žbľunkajú — žblnkajú.

[19] cit! — tíško!

[20] vráž — pruh, modrina





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.