Zlatý fond > Diela > Kratšia epika zo života dedinského ľudu


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Kratšia epika zo života dedinského ľudu

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Daniela Kubíková, Daniel Winter, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Iveta Brejcakova, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Radmila Pekárová, Monika Harabinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 454 čitateľov

Pytačky

[275]


O drabinu opretý, šuhaj kone poháňa,
obzerajúc oblaky.
Sšmižkal. „Hí-hot, tátoše! nech vás gazdi nehania,
že ste iba slimáky…“

Spukal bičom ponad ne, kúsi nôtu zadudal.
Kone strhli. Prach sa zvil.
Hrkoce voz… V ceste ktos’ — Spopod dlane špehoval;
dievčinu vtom dohonil.

„Ty si, Hanka?“ pridržal záprah. „Ej-no, ver’ som rád!…
Aby sa ti sedelo
ani v koči, povriesla, ľaďže… no, si na voz saď…
Pofrčíme veselo —“

„Stŕpla som, že… Stíšils’ vtom — pekne, Ondrej, od teba;
ale viazať ponáhľam:
chmári sa…“ „Oj, nebude pršať! báť sa netreba…
A veď bystré kone mám.

Poletíme, ako chceš — Voz síc’ hurtoň poriadny,
človek sťažka zrozumie;
však keď zmiernim, popchnem zas… Slúchniže, a vysadni —
Mám ťa z týždeň na ume.“

Sadla. „Reku, jazyk máš i sám…“ pokračoval hneď.
„Nespraví ti lepšie nik,
hoďas pošleš desať báb, čo netrpia na pípeť;
ani chýrny rečník strýk!“

Z reči potom do reči. „Hanka, oženiť sa chcem —“
„Chceš sa ženiť? Samček v spev…“
„Dobrým dobre; ale mi poraď…“ „Radiť? čo ja viem?
Dievok u nás ani pliev —

Z nich si vyber — z prostriedku, alebo schyť od kraja!
Vypnú sa ti vysoko…“
„Dobrým dobre; ale si obzri, Hanka, šuhaja;
nech je tiež tak — na oko…

No i škvarku nech má — tra dôvažok i na ženu! —
neštíti sa roboty;
prať, šiť, tkať vie, rozumie vareniu sa, pečeniu
a tak ďalej: ako ty!“

„Ako ja“, sa zasmiala, „Ondrej? To sa ti len zdá;
ťarbák som, som lenivec,
tĺk!…“ „Nepravda! Vychválil mi ťa každý, kto ťa zná…
Chceš ísť za mňa? tu mi rec!“

„Z toho je nič, Ondrejko! hoc mi ľúto — Ale som —
ciepkajú — var’ priťažká —“
Zhupla. Brnkla na pole; privolala so smiechom:
„Pridrahá by odvážka!…“

„Pytač hm, ver’ pochodil…“ sšomral šuhaj. „Bodaj ťa! —
Aby si sa — prevrhla —
Nič to!…“ zhvízdal, fľochnúc vhor. „Žena iste rohatá…“[276]
Šibol kone. „Skydla, hľa! —“



[275] (Rukopis.)

293, 16: chmarí sa — chmári sa.

[276] žena iste rohatá — pyšná





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.