ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[506]

Prísnym okom pozoruje slovanský sever^[507] — „svjataja Rus“ — najnovšie udalosti európske. Národy európske očakávali, a najmä Nemci si želali tiež aj tam nejaké vzbúrenie a už ho aj neraz vo verejných novinách rozhlasovali, ale zatiaľ sa zmýlili. V Rusku niet takej nezhody medzi vladárom a národom, ako je inde;^[508] v ohľade tom je tam viac súhlasov než vari kdekoľvek inde v Európe. Národ zamestnaný je prácou veľkou, obrovským vyvinovaním samého seba, a preto tiež ide ochotne za svojou vládou, ktorá ho v diele tom predchádza. Toto prirodzeným pudom spôsobené zjednotenie vlády s národom nemôže v týchto časoch nijako roztrhnúť reflexia európska. Jedna myšlienka teraz prelieta celou Európou: či sa budú Rusi miešať do terajšej práce Európy, a či nebudú? Nech sa stane akokoľvek, to jediné je isté, že Rusko postupuje voľným, ale rozmysleným krokom. Až bude čas príhodný k činom, ono si im utiecť nedá, ako to často robia iní Slovania z ľahkomyseľnosti, z nedostatku energie. A keď sa raz sever slovanský k dielu dostane, budú jeho diela veľké, obrovské. Na každej stránke dejepisu jeho také diela sú popísané. Severu slovanskému náleží aj tá česť, že zachováva v celosti pred svetom slovanskú vážnosť. Všetci ostatní Slovania stratili svoju samostatnosť, vážnosť národnú a dosiaľ si ju ešte naspäť nevydobyli; ale Rusi vykonali pre ňu činy obrovské a uchovali si ju slávne. Všetci Slovania, hovorí Nemec Kohl, kdekoľvek sa s Nemcami stretli, stratili a prehrali svoju samostatnosť a na ich rozvalinách začal prekvitať nemecký dub; jeden deň len chýbal a všetci by sa boli stali poddanými Nemcov, a ten deň bol rozhodnutý divom — bol to boj pri Poltave.^[509] Tam porazil Peter Veľký najväčšieho hrdinu veku svojho Karola XII. A druhú takú, ale ešte ohromnejšiu bitku podnikli Rusi pri slávnom pre nich na veky Borodine!^[510] Celá Európa, vedená obrovským duchom Napoleonovým, napadla ich tam, chcejúc ich zničiť; ale zvíťazili Rusi, synovia Slávy, v tej bitke, dokážuc divy. Pred sto a sto hrmiacimi a smrť rozsievajúcimi delami neustúpili Rusi naspäť ani krok. Im patria vďaky a hlboká úcta Slovanstva! Až sa duch slovanský v Rusku ešte väčšmi rozšíri, až sa pokrok slobody aj tam zjaví,^[511] vykoná zem táto diela veľké a dôležité pre Slovanstvo, vážne a rozhodné pre svet.

Keď skúmame najnovšie udalosti európske, pozorujeme zaiste v týchto hnutiach isté pudenie národov, smerujúce k samostatnému, slobodnému a bratsky vzájomnému združovaniu. Všetky národy vstávajú a v hraniciach národnosti svojej sa usilujú, aby sa usporiadali a spojili; pozrime na Nemcov, Talianov, Galov (Írov). Daj, bože, aby sa im to podarilo, bo len vtedy, keď toto aj iní urobia, svitne raz dávno túžobne očakávaná, dávno žiadaná doba ľudskosti. Na miesto predošlých kongresov nastúpia kongresy národov, rozhodujúce o záležitostiach medzinárodných. Túto myšlienku najprv vyslovil kongres slovanský a nemecké delá ju veru neudusili. Zatiaľ, čo sme takto spútaní, nachádzame sa v Európe iba na začiatku drámy, ktorá sa neskôr vyvinie. Nepochybne vynaloží strana račia, číže takzvaná reakcia, všetky svoje prostriedky a napne všetky sily svoje, len aby sa — nakoľko možno — navrátil stav starý; — ale tento pokus, hoc by aj za nejaký čas potrval, dlho sa ver’ udržať nemôže, a prostriedky, ktoré používa, vo všeobecnej mienke jej pripravia hrob a posledný úder uštedria. Nech len nás Slovanov opatruje dobrý duch sveta i histórie, aby sme práve my spásu svoju nehľadali takým prostriedkom, v podobných okolnostiach už toľkokrát užívaným!

Hľadiac pred seba s dobrou nádejou, uzavierame slovami mladého, teraz uväzneného básnika slovenského:^[512]

„My na deň čakáme, na božie slniečko.“