E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Slovanstvo

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Dorota Feketeová, Zuzana Babjaková, Peter Kotúček, Eva Lužáková, Dušan Kroliak, Matúš Tatarko, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Daniela Zubcekova.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 156 čitateľov

Rusi

[506]

Prísnym okom pozoruje slovanský sever[507] — „svjataja Rus“ — najnovšie udalosti európske. Národy európske očakávali, a najmä Nemci si želali tiež aj tam nejaké vzbúrenie a už ho aj neraz vo verejných novinách rozhlasovali, ale zatiaľ sa zmýlili. V Rusku niet takej nezhody medzi vladárom a národom, ako je inde;[508] v ohľade tom je tam viac súhlasov než vari kdekoľvek inde v Európe. Národ zamestnaný je prácou veľkou, obrovským vyvinovaním samého seba, a preto tiež ide ochotne za svojou vládou, ktorá ho v diele tom predchádza. Toto prirodzeným pudom spôsobené zjednotenie vlády s národom nemôže v týchto časoch nijako roztrhnúť reflexia európska. Jedna myšlienka teraz prelieta celou Európou: či sa budú Rusi miešať do terajšej práce Európy, a či nebudú? Nech sa stane akokoľvek, to jediné je isté, že Rusko postupuje voľným, ale rozmysleným krokom. Až bude čas príhodný k činom, ono si im utiecť nedá, ako to často robia iní Slovania z ľahkomyseľnosti, z nedostatku energie. A keď sa raz sever slovanský k dielu dostane, budú jeho diela veľké, obrovské. Na každej stránke dejepisu jeho také diela sú popísané. Severu slovanskému náleží aj tá česť, že zachováva v celosti pred svetom slovanskú vážnosť. Všetci ostatní Slovania stratili svoju samostatnosť, vážnosť národnú a dosiaľ si ju ešte naspäť nevydobyli; ale Rusi vykonali pre ňu činy obrovské a uchovali si ju slávne. Všetci Slovania, hovorí Nemec Kohl, kdekoľvek sa s Nemcami stretli, stratili a prehrali svoju samostatnosť a na ich rozvalinách začal prekvitať nemecký dub; jeden deň len chýbal a všetci by sa boli stali poddanými Nemcov, a ten deň bol rozhodnutý divom — bol to boj pri Poltave.[509] Tam porazil Peter Veľký najväčšieho hrdinu veku svojho Karola XII. A druhú takú, ale ešte ohromnejšiu bitku podnikli Rusi pri slávnom pre nich na veky Borodine![510] Celá Európa, vedená obrovským duchom Napoleonovým, napadla ich tam, chcejúc ich zničiť; ale zvíťazili Rusi, synovia Slávy, v tej bitke, dokážuc divy. Pred sto a sto hrmiacimi a smrť rozsievajúcimi delami neustúpili Rusi naspäť ani krok. Im patria vďaky a hlboká úcta Slovanstva! Až sa duch slovanský v Rusku ešte väčšmi rozšíri, až sa pokrok slobody aj tam zjaví,[511] vykoná zem táto diela veľké a dôležité pre Slovanstvo, vážne a rozhodné pre svet.

Keď skúmame najnovšie udalosti európske, pozorujeme zaiste v týchto hnutiach isté pudenie národov, smerujúce k samostatnému, slobodnému a bratsky vzájomnému združovaniu. Všetky národy vstávajú a v hraniciach národnosti svojej sa usilujú, aby sa usporiadali a spojili; pozrime na Nemcov, Talianov, Galov (Írov). Daj, bože, aby sa im to podarilo, bo len vtedy, keď toto aj iní urobia, svitne raz dávno túžobne očakávaná, dávno žiadaná doba ľudskosti. Na miesto predošlých kongresov nastúpia kongresy národov, rozhodujúce o záležitostiach medzinárodných. Túto myšlienku najprv vyslovil kongres slovanský a nemecké delá ju veru neudusili. Zatiaľ, čo sme takto spútaní, nachádzame sa v Európe iba na začiatku drámy, ktorá sa neskôr vyvinie. Nepochybne vynaloží strana račia, číže takzvaná reakcia, všetky svoje prostriedky a napne všetky sily svoje, len aby sa — nakoľko možno — navrátil stav starý; — ale tento pokus, hoc by aj za nejaký čas potrval, dlho sa ver’ udržať nemôže, a prostriedky, ktoré používa, vo všeobecnej mienke jej pripravia hrob a posledný úder uštedria. Nech len nás Slovanov opatruje dobrý duch sveta i histórie, aby sme práve my spásu svoju nehľadali takým prostriedkom, v podobných okolnostiach už toľkokrát užívaným!

Hľadiac pred seba s dobrou nádejou, uzavierame slovami mladého, teraz uväzneného básnika slovenského:[512]

„My na deň čakáme, na božie slniečko.“



[506] Rusi

Článok vyšiel bez uvedenia autora s názvom Rusové a s podtitulom v zátvorke: Sl. Jg. v pražských Národných novinách z 30. augusta 1848, str. 470. Podtitul svedčí, že tiež ide o preklad článku z časopisu Slavenski Jug (časopis nám nebol prístupný). V českej verzii ho pretlačila Sojková v knihe Ľ. Štúr, K přátelům, k bratrům, str. 282 — 4. Vo výbere ho prepisujeme z českej verzie do slovenčiny. V ostatnom čase sa v jubilejnom sborníku Ľudovít Štúr (Bratislava 1956, str. 392 — 3) vysvetlilo, že články Pohľad na deje Slovanstva r. 1848 a Rusi sú výňatky z obsiahleho úvodníka, ktorý vyšiel na pokračovanie v Slavenskom jugu roku 1848 (č. 1 — 4) s názvom Pogled na europejske dogadljaje god. 1848. (Doplnené pri korektúrach tohto výberu.)

[507] Slovanský sever — rozumej Rusko (svjataja Rus = sväté Rusko)

[508] V Rusku niet takej nezhody medzi vladárom a národom, ako je inde… Štúr tu už idealizuje reakčné Rusko, ako to vo zvýšenej miere urobil neskôr vo svojom spise Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom priam zahrnul obdivom túto slovanskú krajinu. Johann Georg Kohl (1808 — 1878) — nemecký cestopisec a geograf, vyslovil sa takto o Slovanoch vo svojom diele Österreich-Ungarn z roku 1842.

[509] Boj pri Poltave bol 8. júla 1709. Dánsko, Poľsko a Rusko utvorili roku 1699 vojenský spolok na porazenie švédskej veľmoci. Keďže však mocnosti neboli nadostač koordinované, švédsky kráľ Karol XII. (1697 — 1718) ich postupne porážal a roku 1707 už tiahol proti Rusku cez Ukrajinu, kde Rusko zradil hajtman Mazepa. Cár Peter Veľký (1682 — 1725) však Karola XII. porazil pri Poltave a zahnal ho aj so zvyškami vojsk do Turecka. Odvtedy švédska veľmoc upadala.

[510] Borodino — obec západne od Moskvy, kde sa 7. septembra 1812 zrazili Napoleonove vojská s Kutuzovovou armádou v krvavej bitke, ktorá bola predzvesťou úplnej Napoleonovej porážky

[511] … až sa pokrok slobody aj tam zjaví… Ako vidno, Štúr si jednako len uvedomoval, že v Rusku nebolo slobody, ale krutovláda.

[512] Teraz uväzneného básnika slovenského — totiž Janka Kráľa (1822 — 1876), ktorý bol v maďarskom väzení od 30. marca 1848 až do januára 1849 pre revoltu v Honte. Citovaný verš je z Kráľovej príležitostnej básne Pesnička na kare ku cti zosnulému Jankovi Tomesovi, uverejnenej v almanachu Nitra 1844 (reedícia Nitry v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry 1956, str. 211).





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.