ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^{[425] [426]}

Priatelia a bratia!

Prinášam vám pozdravenie zo zeme slovenskej od Dunaja, pozdravenie a želanie k zdaru tých zámerov, ktoré vás tu dovedna spojili a v tomto hojnom sbore zhromaždili. Na zemi tej, z ktorej prichádzam, boli tiež kedysi vznikli zámery tieto, boli ony vznikli vo Veľkej Morave u Rastislava a Svätopluka, ktorí chceli spojiť kmene slovanské do jednej obce, do jednej rodiny. Ale zahynula Veľká Morava, no zámery tie nevyhynuli, bo pokúšali sa o ich uskutočnenie váš Břetislav^[427] a Boleslav Chrabrý,^[428] kráľ poľský, hoci bez úspechu! A tak, rozdrobiac sa otcovia naši, zostali rozdrobené naše sily, naše dávne obce, a to bolo naším nešťastím, lebo jeden po druhom upadali sme do područia, prichádzali sme o našu samostatnosť, dostávali sme sa do otroctva a za týmto celý kŕdeľ všakového iného nešťastia zosypal sa na nás. Upadla Veľká Morava, padol do zrúcanín Velehrad,^[429] vy ste stratili samostatnosť svoju, stratili ju Chorváti, stratili Srbi, stratili iní južní Slovania a napokon aj Poliaci.

Hľa, široký svet slovanský, veľká rodina naša, a ten svet, tá rodina naša upadli do nevole, bo rozdvojili sa, bo rozdrobili sily svoje. Či vám opisovať to nešťastie, ktoré sa preto privalilo na nás, či vám opisovať tú biedu, ktorá preto obkľúčila nás, či vám opisovať tú hanbu, ktorá preto stihla nás? Tam, hľa, Biela Hora^[430] — ó, bodaj by ju nevidelo oko slovanské, nevidelo tú rakvu, kde práchnivejú kosti hrdinov vašich, kde zničená sláva vaša a vy jediným pohľadom na tú horu, v pamiatke Slovanstva prekliatu, pripomeňte si všetky tie pohromy, ktoré po tej osudnej bitke vás zastihli a prikvačili. Plienený a ničený bol rod váš, cudzinci stali sa pánmi vo vlasti vašej, v zemi znojom Čechov skalenej, krvou českou poliatej, menom českým oslávenej, cudzinci zasadli si za stôl v domove vašom a hodovali si a vy stáli ste im za chrbtom k službe; mizli mravy vaše, vaše zvyky, zmizol jazyk váš, stratilo sa slovo vaše! Slovo znamená aj pieseň u Slovanov:^[431] Ej, kamže sa boli podeli i tie piesne vaše, kam to slávne „Vzhůru, bratři, pojďme směle na dravého nepřítele! Vzhůru, bratři! Do boje!“,^[432] kam iné piesne vaše národné? Všetko to bolo stíchlo a onemelo!

A takéto pohromy prihnali sa aj na iné kmene naše, bo nepomáhali sme si, stáli sme vždy rozdrobení proti spojenej sile cudzincov, a tak, hľa, na jednom konci potlačil nás Nemec, v druhom kraji Maďar, v treťom Turek, vo štvrtom Talian, v piatom Tatár — všade cudzinec stal sa pánom naším a my sluhami jeho! Naša rozdrobenosť bola naša slabosť, naša slabosť bola sila našich nepriateľov, a keď sme začali cítiť túto slabosť našu, keď sme sa začali prihlasovať jedni k druhým, ako nám to naši utláčatelia zabraňovali, ako zakazovali, aké kyslé tváre k tomu robili! Či neviete, že vraveli, keď sme hovorievali o rodinnom slovanskom našom zväzku: „Das sieht gefährlich aus, das riecht nach Panslavismus“^[433] atď., či neviete, že vraveli: „My nepotrebujeme Slovanov, ale verných Čechov, Chorvátov“ atď. atď.? Áno, opakujem ešte raz: naše spojenie je naša sila a sila naša je slabosť našich nepriateľov. Ak sa spojíme, nebudeme sluhovia Nemcov, Maďarov, Turkov, Tatárov, Talianov, ale budeme to, čo budeme sami chcieť, budeme slobodní. A čas je už, aby sme boli svoji, lebo dosiaľ boli sme všetko, len to nie; dosiaľ boli sme Nemci i Maďari, Turci i Taliani, len nie Slovania. Chorváti urobili už pieseň z irónie sami na seba, spievajúc: „Bili smo već Taliani, Nemci, Ugri i Cigani,“^[434] ale nebudeme ani Taliani, ani Nemci, ani Uhrovia, ak budeme Slovania. A ak budeme Slovania, potom budeme i Česi, Poliaci, Chorváti, Srbi atď.

Preto blahorečím zámerom vašim, blahorečím spolku vášmu, ktorý sa zasadil za spojenie rozdrobených kmeňov slovanských, ktorý vznikol, aby opravoval to, čo zničili časy dlhé. Ale vy aj máte povinnosť túto, lebo ste prví z nás vybŕdli zo zákruty morskej so svojím životom a slobodou, a kto je prvý, ten nech pripraví a vyšle loď, ktorá by vzala sem a ta na brehoch plávajúcich bratov v neistote a v nebezpečenstve po mori života. Vy, bratia českí, boli ste v strednom veku kedysi svojou vedou, svojou univerzitou severnou žiarou nad Európou, buďte aj teraz zámermi a skutkami slovanskými severnou žiarou nad Slovanstvom!