ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^{[410] [411]}

Cieľ náš mal by byť zachovať ríšu Rakúska? Náš cieľ je zachovať nás.^[412] Najprv musíme slúžiť sebe, potom iným. Dokiaľ Rakúsko stálo, my sme hnili. Čo by nám povedal svet, keby sme o nič viac nestáli než o zachovanie Rakúska? Pádom Rakúska nepadáme my. Sú v tomto ohľade veľké ťažkosti, a rakúska vláda je dosiaľ na pôde nemeckej a je teda nemecká; musíme ju prinútiť, aby sa presťahovala na slovanskú zem. Ešte slovanské zeme nie sú spojené, ba ešte ani samostatné, aby niečo uzavierať mohli. Len Česi, Moravania a Poliaci užívajú nejakú samostatnosť, ale Slovania uhorskí nie. My patríme k uhorskému snemu.^[413] Od toho čo možno pre nás očakávať? Ani pristúpenie Poliakov nie je za tejto podmienky^[414] isté. Najprv sa musia zlomiť uhorské pomery; aby sa prevaha Maďarstva zničila, je hlavná úloha naša. Maďari sa chcú stať všemožne centrálnou mocou rakúskou, preto volajú cisára, aby šiel do Uhorska.^[415] Nemci majú strach pred Maďarmi, ten strach má aj vláda, preto im nič odoprieť nemôže. Ale preto musíme my tiež energicky vystúpiť. Chráňme sa toho, aby sa vláda vrhla do náručia Maďarov.

Iná ťažkosť pri zachovaní rakúskej ríše je to, že Nemci vo Frankfurte chcú mať Rakúsko na svojej strane; budú teda z jednej strany Maďari, z druhej Nemci. Proti nám majú Nemci starú antipatiu a teda sú naklonení bratať sa s Maďarmi. Ak sa spoja a ak zachovajú prevahu v Rakúsku, čo z nás bude? My nemáme dosiaľ samostatnú slovanskú obec v Rakúsku. Vyslovme sa, že chceme ako samostatné spojené slovanské obce stáť pod rakúskou ríšou. Nehovorme, že chceme zachovať Rakúsko, ani utvoriť rakúsku slovanskú ríšu. To nás oberie o všetky sympatie európskych národov. Povedzme, že chceme ako samostatné slovanské obce stáť pod vládou rakúskou: tým dáme akcent Slovanom. Potom s nimi môže vláda rakúska žiť.

Preto musíme silu Maďarov zdrúzgať. Dokiaľ Maďari sú v prevahe, ak sú Česi paralyzovaní, darmo sa budú pokúšať, aby rakúsky kabinet k slovanskej politike priviedli.

Navrhujem:

1. Že chceme utvoriť samostatné slovanské spojené obce v Rakúsku.

2. Potom aby sa prikročilo hneď k tomu, aby vláda rakúska zdrúzgala prevahu maďarskú.

*

Hodža vyvracal moju reč, hovoriac, aby sme sa k snemu utiekali.^[416] Dobre, urobme to, ale naše výroky budú mať aj okrem toho mravnú silu, na ktorú sa viac než na snemy spoliehať musíme. Čo sa však Viedne týka, to nie je historická pôda pre nás. Je to zem, na ktorej my sme orali, a Nemci žrali.^[417] Vy Česi nemáte od toho času, ako Viedeň panuje, nemáte históriu, máte len kroniku, kedy sa ten abo onen kráľ korunoval, tam je všetko úsilie naše pochované, tam ide všetko na rubriku nemeckú. My sme porazili Turkov,^[418] Nemci si to pripísali, preto nemôžeme nazývať Viedeň historickou zemou slovanskou.

Žiadate, aby sme vyslovili cisárovi alebo ministerstvu svoje žiadosti; nie je to potrebné, najprv si to zariaďme sami, vláda nám nič nepomôže, vláda je teraz bez vlády! Bán Jelačić^[419] bol vo Viedni samým cisárom potvrdený, a teraz ho zas dáva do moci maďarského ministerstva. Do Frankfurtu^[420] vypisuje vláda voľby a keby sa výroky frankfurtského snemu vyplnili, bolo by Rakúsko zničené. Vláda už nič nemôže, je to vyžilá formula, ba som aj proti tomu menu Rakúsko, leží na ňom krvavá kliatba. To je jediný náš cieľ, že chceme samostatné slobodné spojené slovanské obce v rakúskej ríši. Nestačí, aby mali všetky obce len rovnaké politické práva, ale aby samostatné boli; najprv sa musí Maďar zničiť a potom nech spojí Dunaj tieto obce. Chceme nad sebou vládnuť, to ostatné sa samo sebou podá. Vy chcete rovnoprávnosť — menšiny s väčšinou: to ani nie je možné. Ak nebude v Čechách český živel prevládať, neujme sa tu pravoslovanský život, a ak sa nezničí Maďar, ide o český život, lebo prišli by sme o orgán, ktorý nás s Juhoslovanmi spojuje. Dunaj je rieka slovanská, Dunaj si musíme osvojiť a máme cestu na juh Európy; nechcime len zachovanie Rakúska, opakujem, aby sme sa tým nepripravili o sympatie všetkých slobodných národov. Čo je Rakúsko? Rakúsko je kvintesencia servilizmu,^[421] špehúnstva a podobného zločinstva. Čo z vás, Česi, urobilo Rakúsko? Vás vysielalo do Poľska^[422] za nástroje najhanebnejšej vlády. Čo z vás urobilo, z vás, o ktorých dejepis svedčí, že nebolo šľachetnejšieho a hrdinskejšieho národa, a teraz ste sa stali hanebnými nástrojmi servilizmu? A čo teraz Nemci robia? Teraz vám celé nešťastie Haliče pripisujú. Teraz ich hanba na vás padá, len ju nezakrývajme.

Nič si nezakrývajme! To je najväčší posmech, že práve my chceme rakúsku ríšu zachovať. Keby sme to chceli, nuž museli by sme tiahnuť proti Talianom, proti Poliakom^[423] a azda sami proti sebe. Povedzme, že nechceme nič iné, iba zriadenie samostatných slovanských obcí v rakúskej ríši a potom zničenie maďarskej prevahy. V tom ohľade je návrh Havlíčkov výborný, aby sa bez odkladu pluky dobrovoľníkov zbierali.

Ak chceme politický život začať, nesmieme zostať pri obvyklých plačlivých prosbách. Tým nedáme ostatným Slovanom nijaký impulz; pristúpme k činom, ktovie, kedy sa zase zídeme. Boj v Uhorsku nastáva. Frankfurt môže Čechov do nebezpečných intríg priviesť; nástojte teda na tom, aby sa zriadili obce slovanské a nielen aby sa zabezpečila ich národnosť.

*

Vravíte, že by sme sa museli opierať o veľké armády, vidíte však, že armády mnoho nezmôžu. Môj návrh bol už v Oesterreichische Zeitung;^[424] ak to cudzinci od nás očakávajú, prečo by sme to nechceli vykonať?