Za reč a práva ľudu
Autor: Ján Palárik
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Miroslava Lendacká, Martin Hlinka
[1]
Teraz ešte dobré slovo k našim čechistom a bratom Moravanom a Čechom. Nebočte, drahí bratia, s nedôverčivým a neprajným okom od tohoto úprimného snaženia slovenského! „Nedorozumenie býva príčinou najväčších balamút na svete.“ Dorozumejme sa konečne. Vy chcete život národný Slovákov zachrániť, a to i my chceme. V cieli sa teda zrovnávame. Ale darmo nám tam budete in theoria pekne-krásne dokazovať, že sa tento obidvom stranám svätý cieľ jedine prostriedkom češtiny dosiahnuť dá, keď v živote celkom ináč vidíme. Slovenčina prebudila národ a zachránila jeho život v rozhodnej dobe r. 1848. Ona bola, ako sa D. Lichard pri zavádzaní mnohosľubnej jednoty literárnej s Čechmi r. 1850 vyslovil, sťa „mošusové lekárstvo“,[2] na smrť a život národu slovenskému v čas najväčšieho nebezpečenstva smrti podaná. Čeština bola na to do úradných orgánov, do škôl i do literatúry zavedená; ale pýtam sa, kdeže sa teraz, po desaťročnom panovaní češtiny opäť nachádzame? Veru temer horšie stojíme, než pred rokom 1848. Celá naša aristokracia, všetky mestá a mestečká slovenské a vyššie triedy obyvateľstva sú iste väčšmi odnárodnené než vtedy. A ak ešte dajaké tône národného života medzi nami, ten život iste iba to „mošusové lekárstvo“ ešte udržuje. Odnímte mu toto, a kmeň náš prestal žiť. Nie, nie, dokiaľ sme vystavení silným návalom prúdu maďaro- a germanomanského, dokiaľ sme s Maďarmi cirkevne i politicky spojení, slovenčiny nám treba ako potravy každodennej, a túto iste pestovať musíme, ak nechceme sťa národ zahynúť. Rozumejte nás! My chceme byť s Čechmi a Moravanmi v duchu spojení, chceme všemožnú účasť brať na ich sudbách, podporovať ich literatúru a o ňu sa opierať a z nej koristiť, tým viac, že je ona už tak majetok Slovákov, ako aj Čechov a vzájomnosť slovanská je hlavným heslom naším. Ale ak kedy, teraz nám nerobte prepiatstva v našich slovenských snahách. Ak kedy, teraz máme pracovať spojenými silami na „národa roli dědičné“. — Umlčte teda včuľ všetky polémie a hádky literárne z jednej i druhej strany, ponechajte to, v čom sa uzrozumieť neviete, najlogickejším zákonom života a súdu dejín na rozhodnutie a spojte sa v duchu na dosahovanie spoločného nám cieľa.
[1] Grammatik der slovakischen Sprache. Zum praktischen Gebrauche bearbeitet, mit einem ausführlichen Wörterverzeichnisse und einer populären Chrestomatie versehen von Josef K. Viktorin. Pest 1860. — Priateľ školy a literatúry, 1860, roč. II., č. 29.
[2] mošusové lekárstvo — liečenie, ktoré napomáha činnosť srdca. Používa sa pri ňom liek, vyrobený z rastliny voňajúcej pižmom (Mimulus moschatus).