ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[3]

Velikánska, ešte nedokončená dráma najnovších politických pohybov západnej Európy, v ktorých zásada národnosti hlavnú rolu hrá, mocne zatriasla životom národov a nezostala bez účinku ani na veľké mocnárstvo rakúske. Najvyššie koncesie, od 20. okt. t. r. národom rakúskym, a zvlášte nám Uhrom dané, sú toho dôkazom. Prácna budova štátna na absolutistických a centralizačných teóriách dr. Bachom^[4] osnovaná, ktorá všetku historicko-politickú individuálnosť národov rakúskych znivočiť hrozila, jedným razom sa zrútila ako domec z karát vystavaný a monarchia rakúska musí sa zas znovu stavať na základoch ústavných. V najvyššom „Diplome“ od 20. okt. udeľuje sa krajine našej uhorskej s daktorými modifikáciami forma starodávnej našej konštitúcie.^[5] Už sa zriaďuje uhorská kancelária, kráľovská kúria, stoličná samospráva, už sú vymenovaní hlavní župani stolíc, a Jeho Eminencia pán kardinál knieža-prímas je splnomocnený predbežné porady držať straniva určenia spôsobu voľby vyslancov na snem krajinský, ktorý sa nezadlho zvolať má atď.

Tieto veľadôležité udalosti nás síce v Pešti tak veľmi neprekvapili, dali sa ony zo všetkých okolností predvídať, a nebolo moci, ktorá by ich prekaziť bola mohla. Veľkú však časť národovcov našich prevraty tieto svojou neočakávanosťou prekvapiť a náhlym zrútením všetkých nádejí, na predošlú sústavu štátnu osnovaných, celkom zraziť, ohromiť museli.

Ale dobre, že sa tak stalo, krajania drahí! Nemáte za čím ľutovať, ani príčiny do malomyseľnosti upadať. Pri konštitucionálnom živote krajiny našej uhorskej aj národu nášmu slovenskému rezkejší život nastáva. Síce v tých najvyšších koncesiách krajine daných zásadu rovnoprávnosti národnej, za ktorú sme my Slováci posiaľ bojovali a ktorá nám toľko ráz slávne sľúbená a najvyššími slovami potvrdená bola, vyslovenú nenachádzame; ba zreteľne vyhlasuje sa maďarský jazyk za úradný v celej krajine uhorskej. Ale toto vyznačenie jazyka maďarského práva národnosti našej slovenskej nevytvára, ani ich stenčiť nesmie, tým menej, že sa nenariaďuje, aby sa obciam, mestám a stoliciam, ako i jednotlivcom úplná sloboda ponechala pri obecných poradách, rokovaniach svojho materinského jazyka užívať a že sa v ohľade tomto žiadne násilie alebo ukrivdenie trpieť nemá. Ale aj bratia naši Maďari — to všetkým právom úfame — budú k nám šetrnejší než pred rokom 1848. Od toho času veľa sa naučili, i my sme sa veľa naučili, a boh dá, že po toľkých trpkých skúsenostiach napozatým v úprimnej svornosti na rozvoji hmotného i duchovného blaha krajiny a jej zbrataných národov pracovať budeme. K tejto nádeji oprávňujú nás priaznivé nám hlasy verejných orgánov liberálnej strany maďarskej,^[6] ktoré nie síce rovnoprávnosť, ale aspoň „slobodnú konkurenciu na poli národnosti“ nám Slovákom dopúšťajú; a v konštitucionálnej krajine i toto je veľa, aspoň iste viacej než pri absolutistickom systéme akokoľvek sväto sľubovaná rovnoprávnosť národnosti. Konštitúcia dopúšťa slododu slova, slobodu rozširovania svojho presvedčenia, slobodu petície, slobodu spolkovitosti, a ak to všetko my Slováci na ceste zákonitosti múdro použijeme, iste nezahynieme. A to síce tým viac, že v tomto našom šľachetnom snažení osamotení tuná nebudeme, lež budú nám stáť po boku súkmeňovci naši Rusíni a junáci Srbi i Chorváti, ktorých, ako to z časopisov radostne pozorujeme, nezvratné snahy ta smerujú, aby obnovili spojenie s uhorskou korunou a konštitúciu udržali, ale i rovnoprávnosť a slobodný vývin všetkých pod uhorskou korunou žijúcich národov. — Túto nádej našu upevňuje aj to, že liberálna strana uhorská všetky práva a dobrodenia konštitúcie na všetky vrstvy ľudu čím najrozsiahlejšie rozšírené mať chce, v čom sa s ňou úprimne spojiť musíme, lebo v tom mimo hmotných výhod pre náš národ aj najistejšiu garanciu našej národnosti vidíme.

Hore sa teda, Slováci! Nemáme sa čo konštitúcie uhorskej obávať. Veď ona je náš starootcovský svätý pozostatok, ktorý sv. Štefan, prvý kráľ, z velebných zrúcanín veľkého kráľovstva Slovákov i s vierou kresťanskou do svojej novej budovy štátnej prijal, ako to už samé mená király = kráľ, nádor = nádvorník, ispán = župan, „komorník“, megye = medja (medza), határ = chotár, „sztrázsa“, a podelenie krajiny na „medje“ so županom na čele zjavne dokazujú, na jej zdokonalení potom spoločne pracovali zbratané národy Maďari, Slováci, Chorváti a Srbi, pod jej záštitou spoločná naša krajina uhorská časy slávy a veľkosti žila, rástla, víťazila a proti barbarským návalom polmesiaca neprelomnou baštou bola. Nemáme sa čo obávať konštitúcie uhorskej, veď ona je spoločnou matkou našou, ktorá nás vychovala a bez ktorej sťa biedne siroty hynieme, ako Maďari, tak i my Slováci, Srbi a Chorváti. Z ohľadu národných, jazykových, v najnovšej dobe medzi nami povstalých hádok sa len už hádam sťa dozrelí občania jednej vlasti, sťa dobrí bratia na ceste konštitucionálnej medzi sebou porovnáme, a bez ukrivdenia jednej alebo druhej národnosti porovnať musíme, ak nechceme, aby sa opäť nejaký tretí sudca do našej vlasteneckej rozopry zamiešal, et inter duos litigantes gaudeat.^[8] Za nepodvratnú zásadu musí nám byť: „Čo jednému draho, i druhému pravo.“

Hore sa teda, Slováci, ujmime sa našej spoločnej matky konštitúcie oboma ramenami a hotoví buďme sťa jej verné deti k novým obetiam, k novým prácam.

Drahá naša krajina uhorská je teraz na ceste politického preporodu postavená. Kto nechce svoje práva stratiť, ten sa musí v tejto rozhodnej dobe o ne hlásiť a sa hýbať. Teraz platí: „Kdo chce žíti, ať se kývá!“ A skutočne už sa celá krajina k novému životu hýbe. Proti starým konzervatívcom, ktorí sa teraz na čelo vlády v Uhorsku dostali^[9] a niektorí z nich už aj prísahu vernosti na novú konštitúciu do rúk Jeho Jasnosti Kráľovskej zložili, už hlavu svoju pozdvihuje silná opozícia, zavierajúca v sebe starých liberalistov, ktorí až na sneme krajinskom rozhodnuté mať chcú, či a ktoré práva popustiť má krajina viedenskej ríšskej rade kvôli jednote s Rakúskom. Títo sa opäť delia na dva tábory.^[10] Jedna časť zdá sa, akoby chcela nasledovať politiku výlučne maďarsko-národnú, miernejšia však a zrelšia strana aj druhým národnostiam v Uhorsku žijúcim právo verejného života a slobodnú konkurenciu dopúšťa. — Už ku ktorej z menovaných strán politických my Slováci, ktorým aj o blaho krajiny, ale aj o život a duchovný blahobyt národa nášho slovenského ide, postaviť sa máme, to už samo pomenovanie tých strán každému ukazuje. Postaviť sa ale vôbec musíme na stanovisko uhorské a ukázať, že tuná právo života máme a oň si neohrozene stojíme. K tomuto cieľu je nám predovšetkým a nevyhnutne potrebný neodvislý politický časopis slovenský, v ktorom by sme v tejto rozhodnej dobe záujmy našich slovenských krajov v súzvuku so záujmami celej krajiny uhorskej zastávať, práva národnosti našej brániť, verejnú mienku tvoriť a vyslovovať a národ náš pri nastávajúcom zriadení obecných a stoličných municipalít, volení úradníkov a vyslancov na snem krajinský atď. poučovať a viesť mohli. K založeniu ale takého národného orgánu, ktorý by aspoň dva-tri razy do týždňa vychodil, je kaucia päťtisíc zl. str. potrebná, o ktorú sa daktorí tu v Pešť-Budíne bývajúci národovci práve starajú, a takú s božskou pomocou do konca bežiaceho mesiaca zaopatriť úfajú. Želateľné by bolo, aby, keď nie prv, aspoň v druhom-treťom mesiaci budúceho roku prvé číslo narádzaného časopisu Slovákov obšťastnilo.