Piesne

Chladná je tá zem zmrznutá, lež príroda predsa žije, no bárs moja tvár lahodná, srdce moje tebe bije. Pod sňahom bielym, čistučkým mnohých je životov zárod, tak pod chladnou mojou tvárou milosti je celý národ. Lúčili sme sa tak razom, že sa nám to chytro zdalo, a teraz ešte medzi nás dejstvo tvrdej zimy stalo. Všetko má bohov, aj zima, no a láska, to dar Boží. Šťastní my — svoje výtvory božstvo do hrobu nevloží. A hoc chladná zem zmrznutá, v nej príroda predsa žije, no bárs moja tvár lahodná, srdce moje tebe bije. Lahodnosť tá jak sňah ujde — ale hoc aj sňah tu padá, moje srdce tebe žije, neláska sa doň nevkráda. (V Prešporku 22. mrazňa 1847)