ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Zostaň braček neženatý, slobodný jak sokol plavý, mládenecký život zlatý tvoja ženba ti zadlávi!“ „Sokol lieta po slobode a miluje holubicu — aj ja môžem v žitia chode ľúbiť národ aj devicu!“ „Reza zhryzie šabľu tvoju, jej ostrie stupí milenka, nútiť bude ťa k pokoju starostlivá tvoja žienka!“ „Takú ženu ja nevezmem, čo by sa mi šable bála — ja si takú vyvoliť chcem, čo by so mnou bojovala! Taká bude moja žena, ľúba sestra tej slobody, ktorú chcú slávske plemená, aká teraz z tmy vychodí!“ Ja syn slávy, syn ľúbosti, ženu drahú si obejmem, poharcujem^[97] do sýtosti, v prvom boji nepodľahnem! Doma bude ona čakať, kedy sa jej z boja vrátim, ona bude za mnou plakať, keď ja smrti daň zaplatím! Syna nášho tak vychová, že on pomstí smrť otcovu, vleje v prse zlaté slová: Bojuj za slobodu novú! Zahrajte mi, hudci moji braček daj mi z ruží venec — srdce ma už nepokojí, nechcem už byť viac mládenec! Sokol lieta po slobode a miluje holubicu, aj ja môžem v žitia chode ľúbiť národ aj devicu!“ (V Prešporku dňa 15. listopadu 1847)