Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Jozef Gregor Tajovský:
Umelecká próza
Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Michal Belička, Filip Pacalaj, Silvia Harcsová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Michaela Dofková, Zdenko Podobný, Andrea Kvasnicová, Christián Terkanič, Lenka Drobná, Eva Lužáková, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 139 | čitateľov |
[20]
Tridsať neviest a traja chlapi, všetko v podkovaných tvrdých čižmách tisne sa na pražský perón. Botičky panské, otlaky — pozor na podkovičky slovenských neviest! Radšej sa im rozstúpiť, nech sú prvé pri rampe. Veď ak sa neodstúpiš, triatridsať razy päť košov zachytí vás a vynesie čertvie kde alebo aspoň zamastí, že nebude vám stačiť liter benzínu.
Nevesty posedeli už v jedálni vôkol okrúhlych stolov husto-husto v skupinách a s každou skupinou jeden chlap, aby im vari pozor dával na jazyky a peniaze. Nesedeli tak darmo. Ako na krštení narozkladali si párkov, kolienok, tlačenky, chleba; hostia sa a smäd zalievajú penivým pivom z veľkých pohárov, svorne, nadájajúc sa i tri z jedného. Beseda, šepot, krik — ani na radvanskom jarmoku.
Takto potúžené, hrnú sa na perón — ľudia odstupujte!
Niet tak preplneného vozňa, aby sa doňho všetkých týchto tridsať neviest ešte nevošlo. Buď ustúpiš alebo ťa založia košom, zmačknú, prisadnú. Márne ich mierniš, nadávaš na koše, im železnica vraj vymerala a dovolila brať do vozňa toľko a takých košov a samy si tiež sadnúť chcú, lebo prídu domov až zajtra o deviatej a teraz ešte nie sú štyri odpoludnia.
To nám je uznať — a ty uznávaj alebo nie, len sa uťahuj.
V Pardubiciach, v Českej Třebovej sú už nevesty porozťahované po laviciach, alebo zalomené jedna do druhej už spia, driemu. Len niektoré ešte besedujú o obchode, rátajú sa, vyťahujú papieriky-účty a peniaze i z veľmi chúlostivých miest…
Medzitým rozšíril sa vo vagóne zápach masla, bryndze a kľagu. Kto nosom nevydržal, už ušiel… a tým viac miesta novým slovenským obchodníkom v pražských mestách. Ale vedia móres. Pod nohy, kde vezmú, tam vezmú, keď nie inak, pýtajú si od spolucestujúcich noviny a kladú si ich pod čižmy na lavicu. Niektoré prv i počítajú novinky, pokukajú obrázky a len tak ľahnú. Ba jedna staršia si i romány kupuje a cestou číta, lebo spať nemôže a mlieť — ju jazyk bolí.
Všetko pekné, silné žienky, v tmavom odeve, s čiernou stuhou nad čelom, aby vari tým viac vynikali biele tváre. Sú to moje krajanky od Zvolena-mesta. Vozia už temer od prevratu do Prahy všetko, čo Pán Boh v okolí Dobrej Nivy požehná: vajíčka, hydinu, maslo, syr, barance.
Čo zarobia? To som sa dosiaľ nezvedel a sotva mi to aj kedy povedia, hoci som im už pomáhal zmierniť obratovú daň, ktorú im vyrubujú nerovnako, ako práve uznajú obecné komisie daňové. Mňa teší, že ich z roka na rok pribúda a že už tvoria sa nové skupiny z Považia.
V tržniciach, v hostincoch radi kupujú od nich, čo by „koľkokoľvek“ doviezli, pýšia sa moje Slovenky, lebo že nosia tovar spravodlivý, čerstvý. Preto vozia ho rýchlikom, na ktorý majú celoročné lístky.
Cestujúci hnevávali sa vraj na tie veľké koše i že ich poveľa mali. Železnica spravila poriadok: povolila im istú mieru a istý počet košov, ostatné podávajú ako osobné „zavadzadlo“, hoci dosiaľ u nás „zavadzadlom“ bola iba stará žena a nie batoh alebo debna.
V tých prvých nezriadených dobách nosila nevesta Rusová nesmierne veľké koše, že keď sa jej vraj niektorý vo dverách spriečil, bolo cestujúcim skoro oknom vystupovať a počula si nejedno „sakra“. Raz jej povedali, že ju vopchajú do toho koša a utopia vo Vltave.
„Veď, čože by ste vy… iba utopiť, ako ste svätého Jána.“
„Budete svätou…“
„Ja ešte chcem žiť a mať veľa peňazí, aby som nemusela veľké koše nosiť;“ odhryzla sa nevesta a mali Česi radosť z jej vtipu.
„Na koho ste hlasovali pri voľbách, nevesty?“ pokúšam ich.
„Na koho nám povedali…“ odpovedala mi jedna a nezradila; až to sa mi nezdalo už tak vtipným. Musia ešte hodne obchodovať a viac noviniek si požičiavať…