Vždy púta, mesto, teba práca vrelá, by úľavu mal, kto slabý, chudobný; kto za strojca šťastia, stal sa neschopný, keď námahou mu sila otupela. Je v starobe bieda najtrpšia strela, a blahý, kto núdznym teplý úkryt dá, kde pred biedou, zimou dobro ukrytá, a kam by ona utiahnúť sa smela. Stibor pamätal, keď všetkého mal dosť, že s bôľom zápasí ľud v boji krutom, a prispeť mu, zdala sa mu povinnosť. Preto hospitál venoval on rade. — Tak mnohý chránený tu jeho štítom, čo mu údelom bieda bola všade.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
