Ó mesto milé, kto zrie zadúmaný tvoj chrám, tak veľkolepý, ušľachtilý, a brodí pamäť v onej strašnej chvíli, keď starý chrám sa ohňom rúti v rumy. Jak ľudia ťarchou utrápení, sotvy že mesto z rumov vystavili, k stavbe tvojej už svoje dali sily. Kto zrie to, úžas v radosť sa mu zmení. Kiež modlitba, čo v chrámu klenbe rojí a sa vznáša, nájde svoje splnenie! Krstený v ňom. — buď víťaz v žitia boji! Šťastne v života raji nažívajte, kto sňatkom sa tu spoja preblažene, a dobré deti mestu odchovajte!
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
