Ó buď-že požehnaná tvoja snaha, sdruženie kesťanské a dobročinné! Tu dietku núdznemu ochrana kynie, keď chladná bieda rukou po ňom siaha. Tu sa zbraň s tupí nedostatku, — vraha, — a poschne slza, ktorá z oka priešti, rmut života, čo mraky vála, triešti; tu svitne biede teplý lúčik blaha. Ten klame sa, kto myslí, že už je dosť, keď iným nečiní, čo sám rád nemá: bo klasov nevypestí lieň, nečinnosť. Je činov treba, aby rajom bola a piesňou jarou zavznela púšť nemá; — je za raj daná práca, a tá volá!
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
