Krása vežatá, čo nám mesto dalo. Kto by to bol myslel, čím nás oblažia a na jaké veci peniaz naložia! O pohodlie pánov iste-že dbalo. Sluší mestu veru krásna budova, bárs by bolo viacej k mesta okrase; avšak, Bože, kto nám mešcom zatrasie? Veď sa u nás hniezdi mnohá dlžoba! Ľahko múdrym hlavám plány spletať tam, kde ich váčok netlačí, ni svedomia; ale ľud náš, ten nevie, kade a kam. Na hoteli zrieme z vonku všade huj; pýtajte si cudzincov dobrozdanie, povedia vám: „Ach tie ceny veru pfuj!“
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
