Myšlienka dobrá; víťazne ju chváli stromoradie, ktoré nám mesto dalo, o zeleň stromov milý pôvab dbalo; kde jaro usmieva sa, a tieň stály. Vlak spieva, šumí strom a sviežosť vanie, kde človek v náruč prírody sa halí tu pozabúda trampoty a žialy a sila k novej práci vo hruď kanie. I chodník nám tu kynie usmievave a von nás zve, keď prudký dážď nepadne, k výletu, ku slavnosti, ku zábave. Toto miesto volíme si najradšej, kto chce si pozrieť naše devy vňadné, s hŕbou žiakov prechodiť sa najčastej.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
