Jak často požiar, válka burácala v tebe, mesto! Ni moru dych ťa dravý neušetril, a ztenčil tvoje hlavy drak smrtný, pod ktorým zem krvácala. Na pamäť toho predkov vďaka vrelá, sochu marianskú, pomník ten smavý, kde s radosťou sa oko pozastaví uprostred námestia tu vystavila. My chceme pomníky tiež stavať sebe, a činom dobrým navždy kypriť pôdu, tiež kriesiť dobro, ktoré klesá v mdlobe. Na hor chceme zrieť, bárs nás zloby hatia, a pevne stáť vždy proti zlu a bludu, byť zdrojom dobra, ľahody a šťastia.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
