Je to dielo Lichardové; to stačí. Mohlo by z rúk jeho povstať dáke zlo? Či také, čo by na ľud ťarchou ľahlo? — Len neprajník sa na ten ústav mračí. Koľkých-že už vytiahla ona z bryndy, koľkým už dopomohla k majetočku! Darmo hľadíš pyšne na ňu, — po očku, — sporiteľno panská! Nezhynie nikdy! — Vážte si ju, bratia drahý, jak oko, vďační buďte Lichardovej pamäti; povzniesla vás nad úroveň vysoko. „Babka k babce, budú kapce“ známo je; sporte teda! Koho núdza prinúti, nehľadaj si u židov, máš tu svoje.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
