Čo-že bol nám kláštor, čo-že bol chrám nám, keď tu mala miesto veda, umenie, keď tu mala mládež svoje vzdelanie? — Bol to vtedy pre nás „vzdelanosti chrám“. Minuly tie doby, viac sa nevrátiac; pusté sú siene, kde vedu hlásali mníši i svetskí, a mravy kázali. Teraz pustne, prázdnota zýva najviac. Načo ešte teraz stojíš na mieste? Pustnú tvoje siene, ovšem aj celly, sláva ti zapadla, zánik je v ceste. Zbožnosť a vieru hlásať, tvoja práca; teraz v tom spočíva život tvoj celý! — Bez vedy umenia — malá je pláca!
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
