By blahým rajom boly, krajším stále, tie krvou predkov posvätené nivy; aby neudusil žeň plevel divý a zrnko dobro nehynulo v skale; by mliekom, medom, oplýval kraj stále a prírody sa rozvinuly divy; by chlieb bol vozdajší, čo silu živí, — roľníctvo naše je vždy toho dbalé. Roľnícke združenie zriadilo si tu; ach, dakoho je u nás treba veru, kto by ukázal: „hľa, miesto prázdne tu!“ Nuž, dám ti štep, daj kútik len mu v nájom; on nájomník, čo náhrady dá meru. Štep chýba nám; až je, — kraj bude rajom.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
