Len prácou buditeľov na titana spolok vzrástnul nám a v blaho viedol rad. „Čo sme sami?“ — riekol, — „všade Slovan brat!“ „Nám všade kynie náruč milovaná!“ Má spolok chýr, kde ktorá sveta strana; a vedie dobrom nás, keď nám v lásky šat skrytý nepriateľ dal pomluvou sa brať a sdierať chladne kožu zo mešťana. On ukázal nám onu cudziu háveď, ktorá perie rvala ľudu biednemu, a zanechala zlú po sebe pamäť. On nezakrýval zlobu, ani vinu, on ukázal nám, že ani v sile mu tiež nechýba, a mal sa vždycky k činu.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
