Deväťsto rokov, dlhá je to doba, čo preletela nad tebou, ó chráme svätej Anny, čo v úctivosti máme, či za údel radosť nám, a či zloba. Dedictvom si nám milým, methodejským, praotcov našich odkaz nám predrahý! často krúžil nad tebou aj sup dravý, tiež aj anjel mieru, poslom nebeským. Odpočívaš v tôni chrámu veľkého, ako kurča pod krídlom svojej kvočky, a čakáš vzkriesenie rodu našského. Čakaj len, čakaj a pevno stoj i diaľ, nebudú to roky, najviac len rôčky, rod náš vstane skôr, lež by sa kto nazdal.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
