Vpred! Spevom k srdcu, srdcom k rodu svojmu! Kde spev, tam jaro je a pučia kvety; tam život v putá kliatby nie spjatý, tam srdce sa osvieži krásou dojmu. Keď povstala svojeť za voľnosť v boji, jak piesní zvuky usadly mu na rty, už na ústup daly cudzie sa čaty; — jak hlasu Iva, drobná háveď sa bojí. Keď národ náš spal pohrúžený v mdlobu, a pieseň buditeľov krajom znela, — k životu sa prebudil, povstal z hrobu. Jas šíri, chmúry plaší pieseň dumná; veď pieseň naša žiarna je a skvelá; — sťa škovrán k hviezdam letí pieseň umná!
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
