Kto si rád nespomne, jak v horovaniu vodcovia schádzali sa na „ratúzi“, keď ho húfy nepriateľov, rôznej luzy, domovinu zjarmiť chceli si zbraňou? Však predkovia vždy boli odhodlaní, v boj za voľnosť sa vrhnúť s jasnou tvárou, lež v porobe žiť, tískať jarma káru; radšej chceli byť pre ňu porúbaní. Ach, boly doby, keď len naši zkríkli: „kto verní naši, sem sa! Nedáme sa!“ a už ustúpli nepriatelia spiklí. Keď rana v ranu na múr dopadala, a bašty slabnú, múr v droby láme sa, — Skalica mladá, zas nám z mrtvých vstala.
O autorovi
Ferdinand Dúbravský
spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40…
