O menšinách a o samospráve
Autor: Emil Stodola
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Môj návrh samosprávy je kompromisným návrhom, ktorý nechce byť kopirovaním Švajciarska, menovite, čo sa týka ďalekosiahlej zákonodarnej moci a exekutívy kantonov. Všetky mocenské otázky necháva štátu. O tom, že by štátnu jednotu ohrožoval, nemôže byť teda ani reči.
Celý návrh, už či vyhovie alebo nie, smeruje k tomu, aby sa dišputa o samosprávu stala vecnejšou.
Jedine takto sa z veci niečo vykrystalizuje.
Povstal by teda medzi terajšou ústavou a ústavou navrhovanou rozdiel:
1. Slovensko by tvorilo zvlášť upravenú zem;
2. v sostavení zemského zastupiteľského sboru by vymenovanie prestalo.
3. Zemský zastupiteľský sbor by sa menoval snemom s istou taxatívne určenou zákonodarnou kompenteciou a s právom ustanoviť si prezidenta a zemskú správu (vládu). Inak by sa úrady zemské na ten čas zaplňovaly menovaním ako doteraz;
4. pre veci školstva, osvety, kultu a kultúry zriadený by bol samostatný zemský školský úrad.
Súdy by na ten čas i v I. a II. inštancie zostaly štátnymi.
Na poli personálnom by bola páľčivou otázkou otázka hromadnejšieho menovania do centrálnych úradov, príslušníkov zo Slovenska (zo 14.000 úradníkov je tam asi 200 Slovákov).
Či by tomuto neposlúžilo poskytnutie istých výhod odhliadnutie od 5ročnej povinnej predchádzajúcej praxi, rýchlejší postup?[89]
Nado všetko by sa ale odporúčalo zaviesť podľa belgického vzoru zvláštny personálny štatus pri ministerstvách pre úradníkov zo Slovenska.
Personálne otázky odporúčajú zavedenie inštitúcie štátneho sekretára alebo ministra pre Slovensko.
[89] Otázku nedostatočného menovania príslušníkov Slovenska do centr. úradov komplikuje tá okolnosť, že počet študujúcich právnikov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi ubúda. Podľa prednášky prof. dra Karvaša konanej v spolku Právnik v Bratislave (čiast. uver. v čís. 16/38 Csehszlovák Jogu), bolo r. 1931 — 32 na univerzite Komenského 1186 právnikov, pochádzajúcich zo Slovenska a Podkarp. Rusi, v Prahe 693. R. 1937 — 38 bol počet tamtých v Bratislave už len 690 a podobne sa zmenšil aj v Prahe. R. 1928 — 29 bolo v Bratislave promvované 190, r. 1937 — 38 v Bratislave a Prahe spolu 125 právnikov.
Ročnú potrebu v právnikoch, vpočítajúc do toho i tých, ktorí doktorát nepotrebujú, odhaduje pri celkovom stave juristov v advokatúre, vo ver. notárstve, u fin. riaditeľstva, u súdov, u iných úradov a v podnikoch na 3350 juristov (k 1474 staniciam nie je potrebný doktorát) na 220 skončených juristov ročne, ale kým sa ich r. 1930 — 31 271 zapísalo, zapísalo sa ich r. 1937 — 38 len 163.
Z tohto dedukuje prednášateľ, že v budúcich rokoch na Slovensku a v Podkarp. Rusi bude nedostatok juristov.
Ako potom zaplňovať centrálne úrady našimi juristami? Nepriaznivo vplýval na počet juristov nariadenie o auskultantoch, aj predlženie advokátskej praxi nepovzbudí chuť k tomuto štúdiu.
I tu i na iných poliach treba pamätať na jakýsi plán.
Ing. J. M. v Nár. nov. č. 21/38 vyslovuje mienku, že na pr. na prevedenie sceľovacích prác potrebovati by sme na Slovensku, keby vec šla podľa dnešného tempa, 1600 rokov, storočia vyžadovaly by práce okolo úprav potokov a riek a zahradení bystrín, okolo odvodnení mokrých pozemkov a zavodnení pozemkov, vybudovaní vodovodov, odvodnení obcí.
