ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zasadnutie krajinského zastupiteľstva slov.

V zasadnutí krajinského zastupiteľstva, konaného v mesiaci apríli 1937, predniesli reprezentanti maď. menšiny tieto ponosy.^[36]

Dr. Eugen Szulkovszky uznáva nápravu verejnej správy, ale je za samosprávu maď. menšiny. Veľmi sa ich dotýka menovací spôsob do zemského zastupiteľstva. Ponosoval sa nad tým, že v zemedelskej rade maď. menšina nemá nijakého zastúpenia a rozpočet tiež neobsahuje potreby maď. menšiny, hoci ona činí 17,5 % obyvateľstva. Žiada udelenia podpory maď. vysokoškolským menzám.^[37]

Zazlieva, že teraz 11.648 maď. detí navštevuje slovenské školy v 69 obciach, v ktorých činí maď. menšina vyše 59 % obyvateľstva, že je v tomto ohľade podobný stav i na gymnáziach.

Maď. polit. strany zriadily pre maď. roľníkov odborné kurzy v rokoch 1928 — 1929, na ktorých temer 4000 maď. roľníkov bolo zapísaných.

Vrchnosť tieto v r. 1929 zakázala s tým odôvodnením, že politické strany nemôžu sa zapodievať odborným školským vyučovaním. Dožadoval sa spravedlivého prevedenia pozemkovej reformy, aby sa pozemky delily v pomere i k počtu maďarského obyvateľstva.

Je proti kolonizovaniu Slovákmi a Čechmi krajov maď. (21 kolonií).

Dionýz Gürtler súril vybudovanie školskej rady, v ktorej nech aj maď. menšina dostane svoje pomerné zastúpenie.

Sťažuje sa, že maď. divadelníctvo dostalo 1936 Kč 30.000, kým do rozpočtu na podporovanie divadelnej činnosti je pojatá suma 1,900.000 Kč.

Vytýkal, že o maď. kultúrne spolky nie je v rozpočte pamätané primeranou sumou.

Rečník poukázal i na to, že nadarmo sa umiesťujú v obecných knižniciach v obciach Maďarmi obývaných slovenské knihy, lebo tieto nikto nečíta.

Juraj Kontsek ohradzuje sa proti obvineniu z nelojálnosti maď. menšiny, sťažuje sa, že vláda rokuje o dezideriach maď. menšiny s ľuďmi, ktorí nie sú k tomu povolaní, kým prezident Beneš rokoval direktne s maď. menšinou o jej krivdách.

Rečník vytýkal, že krajinský úrad nemá maď. viceprezidenta, nemá maď. vládnych radcov ani prednostov. Žiada mať zreteľ na maď. uchadzačov o úrad.

Na účele maď. menšín nie je pamätované, kým slov. osadníci dostanú 100.000 Kč na účele kultúrne a osvetové.

Spomínal nedostatok verejných prác v krajoch maď., verejné cesty sú najhoršie práve v krajoch maď., rozvodnenie riek ničí najviac tieto kraje.

Spomína nedostatok nemocníc v južných krajoch Slovenska.

Dr. Gürtler uvádza ďalej, že je na Slovensku veľká časť maď. krajov bez nemocníc, tak na pr. okolie Parkánu, kde je 60.000 čisto maď. príslušníkov a títo sú nútení používať buď na 52 km vzdialenú nemocnicu v Šiahach, buď 54 km vzdialenú nemocnicu v Nov. Zámkoch. Ani Dun. Streda nemá nemocnice.

S vďačnosťou kvietuje postavenie verejných studní na Žitnom ostrove.

Žiada, aby zo sumy, preliminovanej na ochranu stavebných a prírodných pamiatok, bolo pamätané aj na maď. pamiatky a aby odstraňovanie maď. histor. pamiatok bolo zastavené. Socha Petőfiho je vraj ešte vždy umiestená v stajni.

Maď. kraje trpia vraj nedostatkom sociálnych a humanitných ústavov.

Žiada umožnenie vyučovania v učňovských školách v materinskom jazyku.^[38]

V Kráľ. Chlumci niet v okruhu 130 km nijakej nemocnice.

Z okresu modrokamenského treba nemocných odvážať do maď. mesta Balassagyarmatu.

Béla Virágh sťažuje sa, že na maďarský tábor pripadlo pri voľbách blízko 1/4 mil. hlasov a že nemajú v krajinskom zastupiteľstve ani jedného menovaného člena.

Ponosoval sa na to, že materiálnu silu maďarstva značne oslabila pozemková reforma a jednotu maďarstva v kompaktnom súžití porušila otázka osadnícka.

Školská politika netrpí v maď. krajoch maď. školského inšpektora a v dvojjazyčných ľudových a meštianskych školách sú správcovia len slovenskej alebo českej národnosti.

V učebniciach je umele skreslená historia maď. národa; žiada maďarskú vysokú školu.

Rečník ohradzoval sa proti tomu, že v dôsledku nariadenia ministerstva školstva a nár. osvety školské inšpektoráty nepovolily, aby maď. deti v slov. školách vyučované boly náboženstvu v jazyku maď. (Školský referát bratislavský vysvetľuje to tým, že kde je vyučovací jazyk slovenský, tam sa aj náboženstvo musí vyučovať v slovenskou jazyku. Tu by boly v nevýhodnom stave deti, ktoré nemajúc svojej menšinovej školy, ako je to v Dun. Strede, kde niet maď. meštianky, idú do slov. meštianky, alebo maď. deti, ktoré vo väčšom počte dochádzajú do slov. škôl ako v St. Ďale, v Senci, v Lučenci, v Biskupiciach a inde.)

Ponosoval sa, že na mnohých miestach rodičia maď. národnosti nútení sú posielať svoje deti do slov. škôl.^[39]

Rečník uviedol ďalej, že obec Kráľ. Chlumec už dávnejšie sa dožaduje zriadenia detskej opatrovne pre maď. menšinu. Obec chcela dať miestnosti a vecné náklady a základný plat vychovávateľke. Ministerstvo školstva to z úsporných ohľadov odmietlo — ale napriek tomu, že je tam 70 %-ná maď. väčšina, bola tam zriadená opatrovňa Slovenskej ligy. Tak sa potom maď. navštevovatelia v slov. opatrovne dajú zapisovať do slov. ľudovej školy. Dalo sa ich zapísať 57, ten istý počet aj do miestnej školy meštianskej. 104 maď. deti je ukrátené o vyučovanie náboženstva v materinskej reči.

Vytýka, že v obci Čop, kde je maď. obyvateľstvo vo väčšine, jestvuje len slov. meštianska škola.

Deti chodiace do vyšších tried nie sú účastné vyučovania náboženstva v maď. reči.

Aj v obciach Mokrance a Čečijovce rodičia sa domáhajú zavedenia maď. vyučovacieho jazyka do obecných ľudových škôl; zastupiteľstvá rečených obcí vypovedaly, že sú ochotné hradiť vecný udržovací náklad, ale urgencie zostaly márnymi.

Žiada zvláštnu maď. školskú radu.

Žiada, aby pri zriaďovaní meštianok bol vzatý zreteľ na maď. menšinu. Kým vraj v histor. zemiach pripadá na každých 5700 obyvateľov jedna meštianska škola, zatiaľ na maď. vidieku len na 48.000 obyvateľov.

Uviedol, že okresné kultúrne spolky majú byť utvorené pri rešpektovaní záujmov menšín. Stalo sa však, že v niektorých maď. okresoch takéto sdruženia neboly ani v život uvedené a kde boly zriadené, tam maď. menšina nemá pomerného zastúpenia.

Sťažuje sa, že kalvínskemu duchovenstvu nebola kongrua na rok 1919 — 20 vyplatená, hoci sľub vernosti v pravý čas složili.

Rečník vytýkal, že ani u slov. zemedelskej rady, ani u pracovného súdu, ani v komisiach podpory rozdeľujúcich pre nezamestnaných niet ani jedného maď. člena a že nie sú začaté v pohraničných krajoch investičné práce.^[40]

VII. jarné zasadnutie zastupiteľstva (Kraj. v. 1. VII. 1937)

Dr. Szulkovszky sťažuje sa na krivdy na poli výučby.

Parkán, Dun. Streda, Šala n. V. majú len slov. meštianky.

V Rožňave, v Nov. Zámkoch je len mešt. škola dievč. s vyučov. jazykom maď.

Maďarčina pripustená na železniciach a poštách na Slovensku. (Slov. denník 5. III. 1938.) Už z tohto nápisu vidno, že dosiaľ nebola pripustená. Od teraz to má byť inak.

Železničná a poštová správa bude povinná zaviesť slovensko-maďarské nápisy, orientačné tabuľky, tlačivá v obciach, kde je aspoň 50 % maď. obyvateľstva a kde tie obce sú v súdnych okresoch, kde je tiež aspoň 50 % maď. obyvateľstva. Dvojjazyčné tabuľky budú zavedené i do vlakov prechádzajúcich územím prevažne maď. obyvateľstvom obývaným.

Úradníci si budú museť znalosť maď. jazyka osvojiť podľa potreby.

Úprava pre pošty a železnice bola páľčivá, musel uplynúť jeden celý rok po februárových pokonávaniach z r. 1937, aby sa na tomto poli niečo stalo.

Potešiteľné zjavy na menš. poli

Sú na poli menšinovom i potešiteľné zjavy. Tak predseda vlády, aby dokázal dobrú vôľu vlády oproti maď. menšine, obetuje na pomník Jókaiho, ktorý sa postavil v Komárne, Kč 10.000 a zúčastňuje sa v júni 1937 pri kladení základného kameňa.

Slovenská krajina obetuje na tento cieľ Kč 20.000 — a prezident zúčastňuje sa pri odhalení pomníka. I krajinský prezident i predseda vlády upotrebili pri svojich prejavoch maď. reči.

Jókaiho kultúr. a literárny spol. v Komárne vzájomne sa vďačí na pomník prezid. Masaryka sumou Kč 1000.

Spolunažívanie a spolupráca národov

Sväz učiteľstva meštianskych škôl v Čechách a Reichsverband der deutschen Bürgerschullehrerschaft v Čermnej pri Kyšperku postaraly sa o prázdninové kolonie deti čsl. a nemeckých odborných učiteľov (Lid. nov. 29. VII. 1937).

Bolo tam v mesiaci júli 1937 umiestené 122 detí.

Deti sa denne 2 hod. učili druhému jazyku a bola striedavá konverzácia v oboch rečiach.

Spolupráca býv. čsl. a nemeckých vojakov (Lid. nov. 29. VII. 1937).

Pri návšteve delegácie British Legion (vyslúžení vojaci) v Prahe v júli 1937 konala sa spoločná manifestačná schôdza členov delegácie so zástupcami bývalých čsl. bojovníkov.

Zúčastnili sa jej i zástupcovia troch hlavných sdružení nemeckých.

Zdôrazňovaná bola z oboch strán potreba medzinárodnej spolučinnosti k zachovaniu pokoja a potreba pokojného spolužitia všetkých národných skupín v republike.

Bol to prvý spoločný prejav zástupcov čsl. a nemeckých organizácii býv. vojakov z Československa.

Dve mestá chcú sa vzájomne poznávať Prager Tagbl. píše (čís. z 27. II. 1938):

Mestské správy miest Tábora a Ústí n. L. usnesly sa na tom, že v marci t. r. budú mať mešťania týchto miest v rozhlase rozhovor, ako uskutočniť podobné sbližovanie miest.

V apríli navštívia sa zastupiteľstvá oboch miest cieľom študovania mestských zariadení.

Potom usporiadajú v Tábore umelci z Ústí n. L. a sbory spevácke večierok, čo potom podobné učinia kultúrne organizácie z Tábora v Ústí n. L.

V prázdninách príde viac sto českých deti do Ústí n. L. a navzájom, železničné riaditeľstvo umožní hromadné vychádzky z oboch miest pri zmiernených cenách. Športové spolky oboch miest usporiadajú preteky medzi sebou. Týmto úfajú usporiadatelia umožniť vzájomné spoznanie a spriatelenie.

Ku pozdvihnutiu národnej snášanlivosti slúžia spoločné schôdze mládeže.

Takýchto máme už viac.

Registrujeme, že žiaci čsl. štátneho reformného gymnázia v Bratislave mali r. 1937 dve takéto schôdze so žiakmi nem. reálneho gymnázia v Bratislave s prednáškami profesorov a žiakov.

(XVIII. zpráva Masarykovho čsl. reálneho gymnázia v Bratislave.)

Na levickom festivale spievalo 27. júna 1937 2000 slov. a maď. detí (Slov. denník 1. VII. 1937).

Priťahovanie menšín k štátnym slávnostiam

Dňa 30. januára 1938 spieval z príležitosti 60 r. Hodžových narodzenín na slávnostnom matiné i spevácky spolok maďarský.

Dňa 2. febr. 1938 spieval v Slov. nár. divadle i Spevokol kresťanských robotníkov, a to maďarský (Üdvözlő dal).

Mesto Praha a cudzinecký ruch

Mesto Praha^[41] zaoberá sa tým, aby dávno pociťovanej potrebe po inojazyčnej informačnej službe vyhovela, a to tak reči znalými strážnikmi, ako aj sprievodcami električiek. Zvláštna pozornosť by bola venovaná nádražiam a hlavným premávkovým tratiam.

Mesto Bratislava

Na bratislavskej stanici zavedené boly r. 1938 okrem nápisov v jazyku slovenskom i nápisy inojazyčné.

Nápravy na jazykovom poli

Na jazykovom poli badať na Slovensku i niektoré nápravy, tak u súdov. V Krajinskom vestníku sú i početné maďarské vyhlášky, ba ojedinele aj nemecké.

Pohreb biskupa Balogha

Pri pohrebe biskupa Balogha dňa 19. IV. 1938 zúčastňuje sa zástupca vlády sekč. šéf Dr. Hala a ev. biskup Dr. Osuský, ktorý hovoril v reči slovenskej a maďarskej.