O menšinách a o samospráve

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 8 čitateľov.

Autor: Emil Stodola

Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štyrsko

Predbežná zemská ústava podľa zemského zákona zo dňa 26. novembra 1920 L. g. Bl. N. i.

I. hlava: Všeobecné ustanovenia

§ 1. Štyrsko je samostatná sväzová zem.

§ 2, 3. Pre zem Štyrskú jestvuje zvláštna štyrská zemská príslušnosť. Kto túto nadobudol, stáva sa tým štátnym občanom Sväzu.

§ 8. Vedením a exekutívou zeme poveruje sa zemská vláda pozostávajúca z povereníkov ľudu, volených snemom.

Jej úradovanie je pod dozorom snemu.

§ 9. Autonomné veci vedie zem v samostatnom obore pôsobnosti. Ostatné veci vedie predbežne ako veci prenesenej pôsobnosti.

§ 10. Úrady všeobecnej politickej správy (okresné úrady) spolu so služebnými odvetviami s nimi spojenými (služba stavebná, lesnotechnická, zdravotníctvo, veterinárska služba, archívna a bibliotekárna služba, účtovníctvo) a agrárne úrady prvej a druhej inštancie sú predbežne sväzovými úradmi. U týchto zamestnaní sú predbežne sväzoví zamestnanci.

Vedením vnútornej služby u agend prenesenej pôsobnosti poveruje sa práva znalý úradník. Je v týchto veciach pomocným orgánom zemského prezidenta.

§ 11. Autonomnú správu zeme vedú pod vedením povereníkov ľudu podľa predpisov zákona na čas volené alebo menované orgány. Tieto sú svojim predstaveným zodpovední.

§ 12. Ich služebný pomer a platy ako aj disciplinárny pomer upravuje snem.

Nad zemskými zamestnancami prislúcha výsostné právo služebné vláde zeme.

II. hlava: Snem

§ 14. Členovia snemu volení sú na základe rovného, direktného, tajného a proporcionálneho volebného práva všetkými mužskými a ženskými oprávnenými občanmi Sväzu, ktorí v deň volby majú v zemi riadne bydlisko. Vek voliteľnosti je 24 rokov.

§ 22. Na návrh vlády sväzovej môže prezident Sväzu snem rozpustiť.

§ 23. Snem volí prvého a druhého, prípadne tretieho a štvrtého predsedu snemu. Členovia zemskej vlády nemôžu byť súčasne predsedami.

§ 24. Predmety rokovaní snemu sú:

Predlohy zemskej vlády.

Návrhy výborov.

Návrhy členov snemu.

Dotazy.

Žiadosti.

§ 25. Snem má právo zákonodarstva.

Oprávnený je rokovať o všetkých veciach, ktoré vyžaduje potreby a dobro zeme.

§ 26. Snem spravuje majetok, fondy a ústavy zeme.

Snem spravuje úver a dlhy zeme.

K vyzdvihnutiu pôžičiek so strany zeme a obci je potrebný zemský zákon.

§ 27. Snemu predkladá zemská vláda rozpočet príjmov a výdavkov.

Snem rokuje a rozhoduje o opatrení potrebných prostriedkov.

§ 28. Vo veciach obecných má snem pôsobnosť jemu zákonom o obciach určenú.

§ 29. Snem oprávnený je bez ujmy 3 odst. § 55 preskúmať, ako vláda vedie veci, členov tejto sa o všetkých predmetoch dotazovať a vývody žiadať, ako aj prejaviť svoje žiadosti ohľadom vykonávania.

§ 31. Snem volí zo svojho lona hlavný výbor; predsedom jeho je zemský prezident. On je povolaný byť spolučinným pri sostavovaní vlády, má na starosti vedenie agend vlády, keby sa všetci jej členovia alebo niektorí z nich zo svojich úradov poďakovali. Konečne je úlohou jeho fungovať ako finančný kontrolný výbor.

§ 32. V hlavnom výbore sú strany zastúpené v pomere k ich počtu.

§ 33. Snemu prislúcha finančná kontrola zemskej správy a jej podriadených úradov.

§ 39. Vo veciach zemskej ústavy potrebná je prítomnosť polovice členov snemu a 2/3 väčšina odovzdaných hlasov.

§ 40. Členovia vlády sú oprávnení ustanoviť sa v zasadnutiach výborov cieľom zastupovania predlôh vlády a cieľom podávania vývodov.

§ 41 hovorí o interpeláciach, § 45 o odmenách členov snemu, § 48 o ich imunite.

§ 50. Každý zákon má byť prezidentom snemu odovzdaný zemskému prezidentovi, ktorý ho sdelí príslušnému ministrovi.

Proti nemu môže vláda Sväzu protestovať a on stáva sa len potom zákonom, keď ho snem v prítomnosti polovice členov zopakuje.

Zákon obsahuje zvláštne ustanovenia o tom, keď ide o zemské (obecné) dane a dávky.

Ak niektorý zemský zákon vyžaduje pri vykonávaní spoluúčasť sväzového úradu, musí sa k tomu vyžiadať súhlas sväzovej vlády.

Zemské zákony publikujú sa zemským hajtmanom (zemským prezidentom) v zemskom sborníku zákonov.

III. hlava: Zemská vláda. Zemský prezident

§ 51. Ak zemský snem odopre dôveru zemskej vláde alebo niektorému jej členovi, má sa vláda alebo príslušný člen tejto úradu pozbaviť. Pri odhlasovaní nedôvery má byť 2/3 členov snemu prítomná.

§ 52. Vláda zeme pozostáva zo zemského prezidenta, zástupcov tohto a 9 zemských radcov, spolu z 12 členov.

Vo vláde sú strany podľa proporcie ich hlasov zastúpené. Zemského prezidenta volí snem väčšinou hlasov.

Členovia vlády nemusia byť členmi snemu.

Platy členov vlády znáša predbežne Sväz.

§ 53. Vo vláde predsedá zemský prezident.

§ 55. On zastupuje zem.

On a jeho substituti a podriadené zemské úrady sú exekutívnymi orgánmi Sväzu, keď nejestvujú zvláštne úrady sväzové (indirektná správa sväzová).

V týchto veciach viazaný je zemský prezident na úpravy sväzovej vlády a jednotlivých ministerstiev.

V týchto veciach znáša zodpovednosť voči sväzovej vláde.

Zemský prezident je oprávnený aj v týchto veciach vyžiadať si od vlády zeme dobrozdania a urobiť tieto základom svojich rozhodnutí.

§ 56. Zemská vláda stará sa o zemský majetok, zemské fondy a ústavy. Ona vykonáva zeme prislúchajúce patronátne a prezentačné práva, právo návrhu alebo menovania pre fundacionálne miesta alebo štipendiá a právo prijatia do zemských ústavov a fundácií.

Vláda zemská je služebným úradom zemských zamestnancov (§ 12 odst. 2).

Zem. zákon zo dňa 13. septembra 1923 L. 9, 13 1 N. 108 obsahuje ustanovenia o volebnom poriadku do zemského snemu.