ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slovensko ako zvlášť upravená zem

Keby si reforma politickej správy vytkla za cieľ, že v štáte musí byť každá zem rovnako organizovaná, by svoj cieľ už a priori pochybila.

Slovensko má inú geografickú polohu, má odlišné pomery, nemá byť čo do správy do jedného koša hádzaná s historickými zemami a nemôže byť presne podľa tej šablóny spravované, ako tamtie.

Na poli správy sa už dosť nahrešilo natiahnutím Slovenska na prokrustesovú posteľ odstránením tu jestvovavšej autonomnej župnej administrácie.

Teda prvý môj námet by bol: Slovensko má zvlášť upravenú správu a má svoj snem.

Ako rozšíriť pôsobnosť krajinského zastupiteľského sboru. Normotvorná činnosť snemu

Krajinský snem^[75] vlastne máme, hovorí i Slovenský denník (č. 59/1938), hoci sa volá oficiálne krajinským zastupiteľstvom, takže by stvorenie, rešp. pomenovanie zem. zastupiteľstva snemom ani nebola taká veľká novota, ani by to nevyžadovalo zvláštny náklad, lebo veď tvorenie i jedného i druhého deje sa na ten samý spôsob: voľbou všetkého obyvateľstva; i počet poslancov by mohol zostať ten samý.

Náš snem by spočíval na demokratickom základe, preto by menovanie doňho prestalo, tak ako si to väčšina obyvateľstva žiada a ako to na pr. i nár. social. zemský poslanec český J. Hladký navrhuje. Najviac ak by sa podľa vzoru býv. ústavy zemskej samosprávy českej niektorí cirkevní dignistári a zástupci obchodných komôr ex lege stali jeho členmi.

Chúlostivou, ale nie najchúlostivejšou otázkou pri zemskej ústave je otázka zákonodarného práva zeme (vo veciach získania vplyvu na úrady by vari ani regionalisti neodporovali).

Tu bojuje sa najvýdatnejšie so „separatizmom“, „trhaním štátu“ atď.

Ale neprávom.

Veď na Slovensku chcú unifikáciu práva. A tak by sa mohla ako generálna regula vysloviť, že zákonodarstvo s výhradami nižšie uvedenými patrí do kompetencie štátneho zákonodarného sboru.

1. Terajší stav je ten, že náš zastupiteľský sbor zemský má tiež obmedzené normotvorné právo, môže vydávať podrobnejšie predpisy k zákonom (§ 56 zák. č. 126/1927, Sb. z. a n.), ale Národné shromaždenie podnes takéto poverenie zemi nedalo. Toto právo by sa dalo rozšíriť.

Tak prichádzaly by v úvahu podľa býv. českého zemského zriadenia (zák. z 26. februára 1861/V=20 R. G. B.) ako veci ďalšie titulom vykonávania celoštátnych zákonov;

2. veci obecné;

3. veci cirkevné a školské (národné a meštianky);

4. usporiadanie záprahov, opatrenie a ubytovanie vojska.

Podľa ústavy rakúskej z r. 1920:

5. organizácia zemskej správy (ustanovenie zemskej vlády);

6. chudobinstvo;

7. právo pracovné, ochrana robotníkov a zamestnancov; nakoľko ide o poľnohospodárskych a lesných robotníkov:

8. pozemková reforma, agrárne operácie (najvyššie rozhodovania prislúcha štátnej vláde);

9. lesníctvo a pašienky, elektrizácia a vodné právo;

10. verejné práce;

11. sluzebné pomery zemských zamestnancov.

Zákonodarstvo i exekúciu by bolo možno dať do kompetencie snemu v týchto veciach:

Podľa býv. českého zemského zriadenia:

1. poľné hospodárstvo (honba, rybolov, sceľovanie),^[76] predpisy o rozdelení dedičstva u roľníkov;

2. verejné stavby, ktoré sa zaokrývajú z prostriedkov zemských, podobne ústavy dobročinné;

3. zriadenie rečových pomerov (príklad na to na Morave lex Perek);

4. výčap nápojov.

Vykonávanie zemského patronátneho a prezentačného práva. Štát môže v niektorých veciach zákonodarstvom s prípadu na prípad zem poveriť a naopak.^[77]

V smysle zákona o polit. správe (125/27):

Snem vydáva v medziach zákonov a nariadení štatúty na úpravu ústavov a zariadení, ktoré vo svojej pôsobnosti zem zriadila alebo spravuje, určoval by v medziach zákonov a nariadení podrobnejšie predpisy o správe majetku obcí, okresov a zeme, ich podnikov a ústavov a o vykonávaní dozoru nad správou tou (podľa § 56 tamže).

Snem je v smysle tohto zákona poradným sborom zemského prezidenta a ústredných úradov o veciach verejnej správy sa týkajúcich.

Správna činnosť snemu by bola podľa tohto zákona táto:

1. Pečuje o humanitné, zdravotné, sociálne, hospodárske, dopravné a kultúrne záujmy zeme a jej obyvateľstva. K tomu účelu usnáša sa, aby boly zriadené alebo podporované ústavy, podniky alebo zariadenia pre podporu telesného i mravného blaha a vzdelania obyvateľstva, aby sa zlepšovaly dopravné, bytové, zdravotné a sociálne pomery v zemi alebo slúžily kultúrnym alebo hospodárskym potrebám obyvateľstva (podľa bodu 2 § 30 zák. č. 125, Sb. z. a n.).

2. Ďalej v obore pôsobnosti tu určenej môže podávať úradom a zákonodarným sborom návrhy a podnety, zemskému prezidentovi predkladať dotazy a sťažnosti (podľa § 31 tamže; ale cestou služebnou môže prostredníctvom predsedu snemu žiadať aj od štátnej vlády zprávy alebo vysvetlenia (podľa zemskej samospráve v Čechách).

K úhrade nákladov môže sa zemské zastupiteľstvo usniesť na vyberaní poplatkov, príspevkov, dávok a naturálnych plnení v zemi. Nakoľko prislúcha zemi podiel na štátnych daniach, určia zvláštne zákony (§ 32 odst. 1 zák. č. 125/27, Sb. z. a n.).

3. Usnáša sa o scudzení alebo obťažení zemských nemovitostí alebo práv, ich do árendy daní, o pôžičkách, o ručení za dlh cudzí (§ 43 tamže).

4. Usnáša sa o rozpočte (§ 45 tamže).

5. Prijíma od zemskej vlády zprávu o stave a správe veci (do pôsobnosti snemu patriacich) (§ 46 tamže).

6. Prijíma účty (§ 47 tamže).

Ustanovenia bodu 4 — 6 vzťahujú sa i na fondy, ústavy a podniky v majetku alebo správe zemskej (§ 48 tamže).

Prijíma zprávy zemského prezidenta o prevedení usnesení snemu a vlády zemskej (§ 52 tamže).

Snem usnáša sa o systemizovaní a platení zamestnancov k správe ústavov a podnikov zemských, zemou zriadených alebo zemou spravovaných (§ 53 tamže).

Podľa českej zemskej samosprávy usnáša sa o stavbe železníc zemských.

Ako dať zemi vplyv na exekutívu a ako rozšíriť pôsobnosť zemského prezidenta?

Podľa tejže dáva dobrozdania v istých otázkach. Tak v otázke organizácie súdov štátna správa je povinná vyžiadať si mienku snemu.

Čo sa správy samej týka, je u nás dnešný stav ten, že správu štátnu obstarávajú okrem zvláštnych štátnych úradov^[78] krajinský úrad a úrady okresné ako štátne úrady.

Usnesenia zemského zastupiteľstva i výboru vykonáva zemský prezident a podáva zemskému zastupiteľstvu zprávu o tom, ako boly jeho usnesenia prevedené (§ 52). (I v Rakúsku je podľa ústavy z r. 1920 exekutívnym orgánom zeme zemský prezident a jemu podriadené orgány, ale tento je volený zemou.)

Ustanoviť zamestnanca pre autonomne agendy zeme ako sú zemské cesty, nemocnice atď., prisluší zemskému výboru (§ 53).

Schválenie zemského prezidenta, vyžadované § 53 zák. o polit. správe by v mnou navrhovanej ústave odpadlo.

U nás nemá zem direktného vplyvu na štátnu exekutívu a zemský prezident menuje štátnych úradníkov od VI. hodn. tr. nadol a bude menovať aj notárov.

(V ministerstvách je direktný vplyv Slovenska na exekutívu pre chatrný počet úradníkov zo Slovenska malý.)

Aby zem mala väčší vplyv na zemskú exekutívu, potrebné by boly ďalšie presuny pôsobnosti ministerskej na zem.

Ďalšia vec je spôsob zaplňovania úradov všeobecnú administratívu obstarávajúcich.

Aby sa mohlo hovoriť o samospráve, t. j. správe nevykonávanej len štátnymi úradníkmi, musel by sa zemi zabezpečiť vplyv na organizáciu správy, menovite, aby správu zeme viedli zemou samou k tomu ustanovení šéfovia administrácie.

Tak tomu bolo pred nastúpením autoritatívneho systému v Nemecku (menovite i v pruských Regierungsbezirkoch), tak i v Rakúsku.

Ťažkú úlohu, ako dať zemi možnosť vplývať na exekutívu — zvláštne štátne úrady v to nepočítajúc — rozlušťuje rakúska ústava zo dňa 1. októbra 1920 tým zvláštnym spôsobom, že sa o správu v zemiach stará zemou volená vláda,^[79] pozostávajúca z prezidenta zemského, jeho námestníkov a ďalších členov (zemských radcov).

(Prezidenta podľa ústavy z 1. mája 1934 už nevolí zemský snem, ale menuje ho prezident Sväzu z troch kandidátov, ale snemom navrhnutých.)

Zemský prezident nie je podriadený ministrovi vnútra ako u nás, ale celej vláde a viazaný je jej úpravami.

Správa zeme je predbežne — predbežne preto, lebo ústava chcela dať možnosť zmeny — vlastne správa štátna, lebo zemská vláda viazaná je úpravami centrálnej vlády, úradníci zeme sú štátom menovaní až na úradníkov niže VI. hodn. tr., ale krajinou volenému prezidentovi a krajinou volenej vláde podrobení. (Toto podľa Dr. L. Adamovicha: Die österr. Verfassungsgesetze umožnilo silné pozemštenie celej správy.)

Zemská vláda a jej členovia závislí sú na sneme, ktorý im môže odhlasovať nedôveru a žiadať odstúpenie celej zemskej vlády alebo jednotlivých jej členov.

Osvojujúc si tieto námety pre nádejnú reformu našej zemskej správy, poukazujem o ďalších podrobnostiach na ústavu rakúsku (z 1. októbra 1920 v spise tomto zovrubnejšie oboznámenú).

Podľa čl. 16 nemeckej ústavy majú byť i úradníci, poverení bezprostrednou správou štátnou, podľa pravidla zemskými príslušníkmi.

Školstvo a kultúra

Na poli školstva je terajší stav ten, že veci jeho a veci kultúrne vedie expozitúra ministerstva školstva a národnej osvety.

Referát tento má na ten čas 4 oddelení so 175 úradníkmi.

I. oddelenie má na starosti národné školstvo (školy obecné a meštianske);

do II. oddelenia patria stredné školy (odborné nepatria ta, roľnícke školy patria do ministerstva orby).

III. Osveta. Sem patria okr. osvetové sbory, obecné knižnice, ľudová výchova aj branná, divadelné otázky, určitá časť hudobných veci. (Hudobná akademia patrí do Prahy.)

IV. Kultus. Sem patria kongruové veci.

V oddelení IV. je krajina I. inštanciou a expozitúra ministerstva školstva II. inštanciou, pre ostatné oddelenia je expozitúra prvou a poslednou inštanciou.

Ani školské rady ani okresné školské výbory u nás na ten čas nefungujú.

Školstvo je natoľko boľavou otázkou dnešnej našej štátnej správy, že v ňom nepríde k dostatočnej platnosti vôľa rodičov menovite ohľadom národnej výchovy deti.^[80] Ani odňatie konfesionálneho charakteru škôl vôbec a stredných zvlášť nestretlo sa so súhlasom rodičov na Slovensku:

(Nemecká ríšska ústava ustanovuje, že vôľa k výchove oprávnených má sa podľa možnosti rešpektovať, že v obciach majú byť na návrh k výchove oprávnených zriadené ľudové školy ich vierovyznania.)^[81]

Keďže sa školstvo veľmi dotýka cítenia a smýšľania obyvateľov Slovenska, odôvodnená je žiadosť, aby školstvo ľudové, meštianky a školy stredné (aj školstvo odborné) bolo pozemštené azda najlepšie prejdením terajšieho školského referátu — expozitúry ministerstva výučby — na zemský samostatný úrad.

Námet samosprávy dr. Mederly-ho

Námet senátora dr. Kar. Mederlyho na samosprávu Slovenska.

Práve vtedy, keď som dával tento spisok do tlače, dostaly sa mi do rúk články Slováka (č. 105 a 106 ex. 38) písané senátorom drom Karlom Mederlym pod nadpisom Krajinské zriadenie a autonomia.

Tenor článkov je tento:

Na pozdvihnutie národného života, rozvinutie jeho hospodárskej, kultúrnej sily na stupeň čo najvyššej dokonalosti a na zaisteniu blaha občianskeho je najúčinnejšim prostriedkom svojská verejná správa.

Cieľom samosprávy je obsiahnuť verejný život a ním verejnú správu v celkovom rámci (teda aj finančnú, železničnú, poštovú atď. správu).^[82] Ale predovšetkým ide o správu vnútornú.

Krajinské zriadenie podľa zák. č. 125/1927 pripúšťa len slabý náznak samosprávy. Centralizmus hatí každý voľnejší a životnejší prejav samosprávy. (Schvaľovacia a tútorská moc vlády.)

Samosprávu kazí nedôvera vlády (byrokracia).

V historických zemiach poslúžila samospráve dvojitá koľaj: jednou šly autonomné veci, druhou štátne.

Dôsledkom centralizujúceho úsilia platí u nás zásada sjednotenia štátnej správy s autonomiou.

Zákonodarstvu vytýka majorizovanie Slovenska i v otázkach, kde sa záujmy Slovenska križujú so záujmami historických zemí.

Preto treba hľadať kautely na zábezpeku záujmov Slovenska; k tomu slúži autonomia.

V administratíve musí sa stať zmena, slovenské úradníctvo musí sa dostať pod priamy dozor, služebnú a disciplinárnu odvislosť ministra pre Slovensko. Rozšírenie pôsobnosti krajinského prezidenta nepostačí.

Predsedníctvo sborov má byť sverené voleným predsedom: Týka sa to predsedu krajiny^[83] a predsedov okresov.

Ale aj menovanie vedúcich úradníkov krajín a okresov má sa diať na návrh patričných samosprávnych sborov. ^[84]

Inštitúciu menovania 1/3 členov krajinského zastupiteľského sboru a okresných zastupiteľských sborov rozhodne zatracuje.^[85]

Do pravomoci krajinského zastupiteľstva patrí podľa § 30 zák. č. 125/27 starať sa o správne, hospodárske a početné iné veci krajiny, ktoré nemajú dôležitosti celoštátnej. Ale čo sa vidí byť dôležitejším, to putuje všetko do Prahy. Čo balast ponechaná bola Slovensku starosť o udržovanie krajinských ciest.

Keďže sa krajina má starať o sociálne záujmy, musí jej byť umožnený dozor na penzijné ústavy, sociálne posťovne, na ich hospodárenie mala by mať právo rozhodovacie vo veciach sociálnych, starostlivosť o zdolanie nezamestnanosti,^[86] rozhodovanie o vojnových poškodencoch atď.

Na poli hospodárskom by mala mať dozor a rozhodovaciu moc nad družstevníctvom, sporiteľníctvom, bankovníctvom atď.^[87]

Mala by mať právo napomáhať poľné hospodárstvo, priemysel atď.

Do kompetencie krajinskej samosprávy maly by náležať školy každého typu, jazykové otázky, divadelníctvo.

Právo normotvorné krajine § 56 zák. č. 125/1927 dané nezodpovedá. Krajina ani raz nedostala zmocnenie k vyneseniu zákonov o vykonávaní.

Normotvorné právo vo všetkých veciach spadajúcich do kompetencie samosprávy^[88] má bez obmedzenia, bez všetkého zmocnenia vlády ex lége prináležať krajinskému zastupiteľstvu, ktoré vykonávacie predpisy v týchto veciach má vydávať bez zmocnenia vlády a v iných veciach nezapadajúcich do kompetencie krajinskej samosprávy môže k tomu splnomocniť krajinské zastupiteľstvo zákon alebo vláda.

Mimo veci padajúcich do kompetencie krajinskej poťažne okresnej samosprávy treba prideliť krajinskému poťažne okresnému zastupiteľstvu normotvorné právo aj vo veciach verejnej bezpečnosti, poriadku a verejnej mravnosti.

Toto právo javilo sa predtým ako právo štatutárne a prináležalo samosprávnym sborom; 3 čl. zák. o polit. správe dal toto právo politickým úradom, čo je v protive s demokraciou.

Aká má byť slovenská krajinská školská a osvetová rada?

S touto otázkou zaoberá sa kultúrna komisia ľudovej strany 5. V. 1938 (v. Slovák č. 106/38).

Žiada pre krajinu správu celého školstva vo forme Krajinskej školskej a osv. rady Slovenska. Návrh zákona o školských stoliciach nevyhovuje.

Školská stolica má mať svoj samostatný štatus slovenský, ustanovuje a menuje so súhlasom ministerstva školstva št. učiteľov, profesorov a úradníkov v celej školskej správe na Slovensku (školstvo národné, stredné, odborné, vysoké podľa pravomoci, ktorú maly školské rady v zemiach historických do vynesenia zákona č. 292 z r. 1920.)

Kompetencia školskej stolice nech je rozšírená i na osvetu, kultúru a umenie.

Cirkevné školy majú svoju zvláštnu sekciu.