O menšinách a o samospráve
Autor: Emil Stodola
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová
Námety k akejsi zemskej reforme nemožno robiť bez všímania si, ako je inde upravený pomer zemi k štátu.
Preto si všimneme úpravu zemí podľa ústavy starého a aj nového Rakúska, ktoré sú nám najbližšie podľa ústavy nemeckej z r. 1920, a ústavy Spojených štátov severoamerických a ústavy švajciarskej.
V akej miere dané je snemom normotvorné právo, závisí od konkrétnych pomerov, ale všade majú zeme väčšie menšie normotvorné právo.
Ústavy rozoznávajú medzi normami, ktoré vynášať môže len štát a kde si on vyhradzuje, i exekutívu, a medzi normami, kde štát určuje len zásady a zeme vykonávajú zákon a majú jeho exekutívu a konečne medzi normami, kde zeme majú i zákonodarstvo i exekutívu. Zeme majú obyčajne zpomedzi členov snemu voleného alebo vymenovaného predsedu.
(Snemy v Nemecku a Rakúsku utrpely zmenu a boly odstránené. 1. Zákonom nemeckým „über den Neuaufbau des Reiches“ vom 30. Januar 1934 [R. G. Bl.1] rozšírením i na Rakúsko, výsostné práva zemí prešly na štát).
V exekutíve shodujú sa ústavy, že tam uplatniť sa musí samospráva tým, že sa zemiam dáva väčší menší vplyv na exekutívu tým, že šéfov správy ustanovuje snem.
Inak by bola táto samospráva lucus a non lucendo.
U súdov hľadí sa ako len možno na jednotnosť práva a sú aspoň najvyššie súdy spoločné, štátne.
