ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Centralizácia znamená sústredenie zákonodarstva a správy v tom spôsobe, že dotyčné veci sa riadia z jediného stredu podľa jednotných zásad. Rozoznávame centralizáciu v obore zákonodarstva a centralizáciu v obore správy.

Štát sa nemôže obísť bez ústrednej moci, a centralizácia v mnohých veciach je nezbytnou; ale tieto medze nemajú siahať ďalej, ako je toho nevyhnuteľná potreba dosiahnuť účely štátu. Centralizácia nad túto mieru vykonávaná ničí prirodzené individuality, z ktorých sa štát skladá a odníma tým i samému štátu potrebné sily k blahodarnému pôsobeniu v záujme celku.

Za našich dňov čím ďalej tým viac šíri sa názor, že nemožno obmedziť slobodu na slobodu jednotlivých osobnosti fyzických, ale že treba dopriať vývoju i prirodzeným skupinám ľudu.

Decentralizácia je protivou centralizácie. Ona stavia slobodu individuálnu na omnoho širší základ. V nej vyjadruje sa snaha po samostatnosti jednotlivých zemí alebo provincií oproti štátu. (Pžk.: Slov. náučný.)

Dôvody pre centralizáciu

Vychádzajúc z koncepcie Čsl. republiky ako štátu národného (podľa prof. dra. Baxu^[48] „štátu národa československého“), domnievala sa správa nášho štátu a mysleli jej politikovia, i podľa vzoru Francie, ktorá sa snažila čo najväčšou centralizáciou zabezpečiť režim republikánsky, že štátnu moc treba všemožne posilňovať, aby bezprostredne doliehala na vrstvy najširšie. Preto nemohol sa spokojiť štát, aby na rozsiahle obory správy verejnej mal len moc dohliadaciu, kontrolnú.

Preto nebolo možno nechať ani bývalú ústavu zemí historických s maršálkom snemu a nebolo možno nechať ani býv. autonomiu okresov. Úrad zemského prezidenta pohltil i úrad býv. miestodržiteľa i zemského maršálka, v okresoch slučuje okr. náčelník (okr. hajtman) i právomoc predošlého okr. hajtmana i dvoch volených okresných starostov.

Peroutka poukazuje v Přítomnosti č. 2 z r. 1938, že týmto slúčením úradov má mocná politická strana možnosť zmocniť sa nástroja na vykonanie vplyvu na celú zem ako aj okresy a ich podniky. Vedie teda ju a celú koalíciu pri pridŕžaní sa jestvujúcej organizácie zeme nielen všeobecný, ale zvlášte aj záujem strany.

Aj ohľad na starú skúsenosť, že samospráva v zemiach Českých bola silnou oporou proti centralizačným snahám, na ktoré ale naša vláda kládla váhu, iste primely správu nášho štátu k tomu, že postavila zákon o župách na základ prílišnej centralizácie.^[49]

Veď podľa odst. 3 § 5 zák. č. 125/27 o organizácii politickej správy ešte i v prípadoch, v ktorých podľa dosiaľ platných predpisov rozhodoval na Slovensku pred 1. I. 1923 podžupan v prvej stolici a správny výbor župy v druhej stolici s konečnou platnosťou, malo nabudúce rozhodovať v druhej stolici príslušné ministerstvo.

Až nar. č. 187/29 umožnilo značnejší presun týchto veci na zeme. Ďalšie presuny sú zákonom č. 125/27 viazané na 8-ročnú dobu, ktorá dnes už vypršala. (Zákonodarca dáva nám v zák. č. 125/27 možnosť prenesenia plnej moci býv. ministerstva s plnou mocou, na zemský úrad v Bratislave, keďže nie je pôsobnosť jeho zvláštnym zákonom vyhradená niektorému resortnému ministerstvu.)

Župy a zem

Dôvodová správa župného zákona videla v podržaní malých žúp možnosť zemskej správy Slovenska; pretože zákonodarca zemskú správu nechcel, bol za odstránenie týchto. Župný zákon kreoval síce na spôsob sväzu samosprávnych telies — obci, okresov v Čechách — Župný sväz, ale ani jeho organizáciu, ani kruh jeho pôsobnosti neurčil. Jeho agendá maly byť ustanovené nariadením, ale ani úlohy tieto neboly vládou určené, tak ani Sväz do života vôbec nevstúpil.

Je pochopiteľné, že sa pri takomto stave veci, kde nebolo orgánu, ktorý by sa bol mohol starať o kulturálne, sociálne a iné potreby celého Slovenska a ktorý by na týchto a iných poliach bol mohol menom Slovenska a za Slovensko pri účasti jeho občianstva niečo urobiť, myšlienka potreby zeme zmáhala.

Až zákon o organizácii politickej správy č. 125/27 čiastočne vyhovel tejto túžbe Slovenska, dajúc mu ako náhražku, ale za cenu žup. zemskú a okresnú správu.

Zemská správa má svoju výhody, ale aj nevýhody.

Nevýhody zemskej správy

Tak vytýka jej Právny obzor (č. 4/38), že obvody zemských úradov sú priveľké, že by bolo preca len výhodnejšie, keby bola II. inštancia v dosahu rúk. Žiadajú sa expozitúry.

Veľkou nevýhodou je excentrická poloha Bratislavy. Ústavu našu nerobili technici; keby oni pri tom boli mali slova, by boli odrádzali, aby sa Bratislava stala definitívnym sídlom vlády, definitívnym sídlom zemského vojenského veliteľstva, riaditeľstva železníc a boli by navrhovali pri dočasnom ponechaní Bratislavy postupné vybudovanie centra vprostred Slovenska (je to aj názor Fedora Ruppeldta v spise o národnej koncentrácii), hoci na mnohých poliach Bratislava preukázala našej krajine neoceniteľné služby.

Zaťažuje krajinskú správu stála aprobácia shora, či v hospodárení a či v inom.^[50]

Kým je centrum výtečne vystrojené odborníkmi, je v okresoch opak toho: traja-štyria juristi u takého okresu, ako je na pr. žilinský, nemôžu dobre ovládať tie rozličné odvetvia správy im sverenej. Zpomedzi 77 okresov je 20 — 30 slabých, nie sebestačných. Zväčšovanie okresov pohlcovaním druhých narazilo by na najväčší odpor.

Nevýhody vzdialenosti administratívneho centra ilustrovali mi odborníci z oboru poľnohospodárskej správy referátu verejných stavieb, referátu priemyselného početnými príkladmi a poukazujem v tomto ohľade na str. 172 a nasled. môjho „Prelomu“.

Tak uvádzajú v referáte pre verejné stavby novšie ešte čo nevyhody prílišnej centralizácie toto:

Úsporné nariadenie, vydané k rozpočtu z r. 1938, Sb. z. a n., č. 243/937, čl. XL, ukladá, že všetky veci krajinského úradu, týkajúce sa verejných stavieb (cestné, pozemné, vodné, mostné stavby), ktoré prevyšujú 20.000 Kč, musia ísť pre aprobáciu ministerstva verejných prác do Prahy a keď ono súhlasí, do ministerstva financií. (To znamená takmer všetky veci, lebo počet veci niže 20.000 Kč je malicherný.)

Záujem služby by dovoľoval túto sumu značne zvýšiť.

Keď presahuje zadávacia suma 250.000 Kč pri stavbe už povolenej, musí zadanie spolu s ponukami znovu k ministerstvu financií.

Stačilo by po zadaní sdeliť to ministerstvu financií.

Základná chyba je, že kompetencia medzi ministerstvom verejných prác ako III. stupňovou inštanciou a medzi zemou a okresným úradom nie je vymedzená, čo spôsobuje veľa písačiek.

Tu poukazujem na môj viac ráz vyslovený a aj ministrom Dr. Jurajom Slávikom sdielaný názor, že odstránenie žúp bolo chybou.

Ak boly niektoré župy, ako Liptov, Orava, Turiec, primalé, bolo možno ich spojiť.

V odborných kruhoch technických dôrazňujú potrebu, aby sa okresom^[51] a technickým správam dalo viac právomoci, ministerstvo a krajina majú sa starať o veľké veci, nie o detaily. Len celoštátne otázky majú ísť do ministerstva. Docielila by sa tým pružnejšia, lacnejšia, kvalitne lepšia správa. (Dozor by musel byť.)

(Vlád. radca Křivanec mal v Prahe prednášku o decentralizácii v tomto referáte.)

Okresy na Slovensku sú primalé a chudobné. Ich hmotné prostriedky vyčerpajú sa stavbou nákladných domov.

Za decentralizáciu a zmenu zák. o polit. správe

V technickej službe je nedostatok.

Ako sa v toku času menia aj podľa pojmu relativity v politike i heslá vladárenia, toho dôkazom je na pr., že podľa Dr. Tobolku^[52] Bach považoval decentralizáciu za hrob monarchie.

Pozdejšie previedla tá samá monarchia, a to nie ku škode štátu, dosť ďalekosiahlu decentralizáciu a samosprávu a tiež u nás zdvíha práve dnes táto decentralizácia hlavu.^[53]

Historia učí, že nie decentralizácia a povolenie samosprávy, ale nepovolenie dostatočnej samosprávy viedly k úpadku býv. monarchie.

V toku času vynorily sa i u guvernementálnych politikov i v stranách kritické myšlienky: či to, čo je u nás stvorené, všetko zodpovedá. Predseda vlády Dr. Milan Hodža sa opätovne osvedčil za decentralizáciu.

Prof. dr. Lašťovka za decentralizáciu

Prof. Dr. Lašťovka odôvodňuje rozhodnutie Dr. Milana Hodžu za zeme slovami (Venkov č. z 30. I. 1938): „Hodža se připojil k zřízení zemskému v neposlední řadě jistě i proto, že v něm mohla býti uskutečněna ve správě jednota národa slovenského, ale s druhé strany mu neušlo, že ve velké zemi bude nutno vybaviti nejvyšší orgány ať státní či samosprávní větší pravomocí. Odtud Hodžovy snahy po rozšíření a zvětšení pravomoci zemských presidentů a rozšíření kompetence zemského zastupitelstva v oboru normotvorné působnosti.“

J. Hladký za zmenu zákona o politickej správe

Poslanec zemského zastupiteľstva českého, privrženec národne socialistickej strany, J. Hladký navrhoval v českom zemskom zastupiteľstve^[54] 6. VI. 1934:

1. Aby menovanie členov zemských i okresných zastupiteľstiev bolo zrušené.

2. Aby predsedovia zemských i okresných zastupiteľstiev ako aj ich námestkovia boli volení z členov zemských a okresných zastupiteľstiev.

3. Aby úradníci a zamestnanci vôbec, ktorí sú zamestnaní na agende zemskej i okresnej, vyvierajúcej z činnosti týchto oborov, podriadení boli služebne i disciplinárne zemským a okr. výborom.

4. Aby pre potreby zemských zastupiteľstiev zriadený bol zemský sekretariát — pre okresy okresný, aby vykonávanie usnesení zemských zastupiteľstiev a zemských výborov ako i okr. zastupiteľstiev a okr. výborov dialo sa za súčinnosti a odpovednosti volených členov zemských a okr. výborov.

5. Pre potreby zemských zastupiteľstiev a zemských výborov nech budú zriadené zemské pokladnice a zemské finančné referáty.

Ďalšie hlasy za decentralizáciu

Ešte i oficiálny Slov. denník (č. 100/1935 K1) pripúšťa, že treba ďalšej decentralizácie i presunov pravomoci v rámci platného zemského zriadenia. „Okrem zvýšenia pravomoci mohly by sem byť akosi pripäté ešte aj ďalšie rezorty verejnej správy (školský, finančný a čiastočne i súdny).“

„Hlavne by v jednotlivých zemiach v súvise s tým bola usmernená politika personálna, obsadzovanie vo všetkých verejných službách, čo vlastne je dosiaľ najčastejším predmetom nespokojnosti a sťažnosti.“

V čís. 59/38 ide ďalej píšuc: „Chcú mať na Slovensku také teleso, ktoré by v rámci celoštátneho organizmu mohlo vyhoveť zvláštnym potrebám slovenským. A tomuto možno vyhoveť tým, že sa rozšíri normotvorná činnosť krajiny, rozšíri pravomoc krajinského prezidenta i samosprávnych inštitúcií (k tomu, pravda, treba zákon). Tido Gašpar priznáva Slovákom právo na svoju správu a Msgr. Stašek zasadzuje sa za pacifikovanie Slovákov na účet centralizmu (Slov. hlas. z 1. V. 38).

Najnovšie chystá sa zákon o rozšírení pôsobnosti prezidenta Slovenskej krajiny na menovanie, prekladanie a penzionovanie obecných a obvodných notárov, ktoré patrí do pravomoci ministra vnútra.^[55]