ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V spise vydanom spolkom pre štúdium národnostných otázok pod menom: „Němci v Československé republice o sobě“^[14] obsažené sú úvahy vedúcich nemeckých mužov, kde oni udávajú čo vlastne chcú, s týmto obsahom: Prof. Dr. Ed. Winter, Sudetští Němci v náboženských a duchovních dějinách českých. Gustav Hacker, Němečtí zemědělci a národnostní otázka. Prof. Dr. R. Mayer-Harting, Politika. W. Jaksch, Německé dělnické hnutí a národn. otázka. Dr. W. Sebekowsky, Otázka a odpovědi. Herbert Cysarz, O duchu našeho písemnictví. Dr. Ant. Moucha, O německé lidovýchově v ČSR. R. Hönigschmid, Sudetoněmecké výtvarné umění od r. 1860. Edwin Janetschek, Význam sudetoněmecké hudby v posledních sedmdesátipěti letech. Dr. Walter Wohryzek: Německý tisk v Českoslov. republice. Dr. Albin Oberschall, Sociální struktura Němců v Českoslov. republice. Dr. Josef Kislinger, Hospodářský stav sudetských Němců.

Oboznamujem s nimi v krátkosti v nasledujúcom.

Gustav Hacker

Gustav Hacker: Němečtí zemědělci a národnostní otázka.

Hacker, poslanec nemeckej zemed. strany, je názoru, „že je nezbytné, aby byla demokracie vyvedená z krise pod zorným úhlem zásady o praktické rovnoprávnosti národů a opět vybudovaná, neboť taková příkladná demokracie má nepochybně ve střední Evropě i ve světě vůbec velké poslání.

Jako prostředník mezi drsným severem a teplým jihem, mezi průmyslovým západem a agrárním východem budou Čechy nuceny, aby byly bez ohledu na své přirozené a státní hranice ještě více než dosud také politickým vzorem pro Evropu.

Jádro velké krise naší demokracie je, že jisté kruhy zavírají oči před faktem, který jest obsažen v principu československého státu, že existuje sudetoněmecký problém.

Tyto kruhy žijí pod vlivem klamné predstavy německého nebezpečí.

Nebezpečí spočívá jedině v tom, že tlak budí a konsoliduje protitlak.

Nic nedokazuje tak vnitřní spojitost sudetského němectví s pravou demokratickou ideou jako fakt, že ve víře o právo a pravdu za tyto ideály bojuje, místo aby resignovalo a čekalo na vykoupení odjinud.

Jako rovnoprávný partner může sudetské němectví zcela jinak než dosud dostáti svému vznešenému úkolu, zprostředkovati a navzájem působiti na slovanskou a germánskou kulturu.

Podmínkou však je vždy, aby bylo dbáno pravdy, že nikde na světě není a nemůže býti jednostranné loyality. Vědomí povinnosti, že musím chrániti životní zájmy partnera i vlastním životem, je neodbytně spjato s vědomím, že také on pokladá mé zájmy za hodny stejné oběti. Aby byl tento úkol naší demokracie dobře vyplněn, je také třeba, aby se mužně a co nejdříve uplatnila na české straně dalekosáhlejší prozíravost, než tomu bylo dosud.

Vedle ohledu k životním požadavkům jeho hospodářsky samostatných stavů, nesmí býti sudetskému Němci odkázanému na zaměstnanecké povolání trvale a soustavně vnucováno přesvědčení, že při obsazování míst u státní správy, jest ho dbáno vždy méně a méně a že je obklopován stále větší nedůvěrou. Z pocitu odstrčení a zbytečnosti nemůže vyrůsti positivní cítění pro stát.

Pronikavé odstranění těchto nedostatků dalo by naší demokracii rychlý a veliký rozmach, jenž by prospíval všem.“

Prof. Dr. Rob. Mayer-Harting

Prof. Dr. Rob. Mayer-Harting: Politika.

Dotýka sa myšlienky stavovského zastúpenia namiesto druhej komory.

Dotýka sa myšlienky utvorenia národných kúrií a sekcií v poradných a usnášajúcich sa korporáciach vybudovaním vecnej a miestnej samosprávy.

Dotýka sa i v smysle versailleskej smluvy zvláštneho colného režimu medzi Československom, Rakúskom, Maďarskom. — Spomína, že úloha politiky by bola politické a hospodárske hranice stále viac zduchovňovať a učiniť neviditeľnými a tým odstrániť všetky túhy po revízii ohrožujúcej mier.

Spomína úlohu sudetských Nemcov ako prostredníkov medzi Slovanmi a Germánmi.

Národnostný mier by mal byť vedúcim cieľom štátnej politiky.

On by mal uskutočniť požiadavky, ktoré zaručujú nerušený národný život, bez ohrožovania bezpečnosti a budúcnosti štátu, ktoré by naopak trvale zaistily harmoniu záujmov štátnych a národných a tak priniesly riešenie, na ktorom stroskotala Rak.-uh. monarchia.

Smyslom národnostnej ochrany môže byť iba získanie všetkých občanov pre štátnu myšlienku zaistením rovnoprávnosti, zaručenej ústavou.

Na vyriešenie národnostného problému nevyhnuteľne vyžaduje sa prevádzací zákon k ústavnému zákonu.

Ako by malo vypadať to prevedenie, to najlepšie formuloval svojho času rak. soc. demokrat Renner — totiž t. zv. personálnou autonomiou.

Zákonitou úpravou národnostného práva by podľa neho maly byť zaručené jazyk a škola, patričný podiel na správe a na majetku štátu, príslušné zastúpenie v úradoch, náležitý zreteľ na hospodárstvo, menovite pri dodávkach štátnych a primerané zabezpečenie pracovných miest.

Uznáva, že zo začiatku bolo povinnosťou politiky štátu posilnenie českého a slovenského národa.

Ďalší vývoj ukázal, že i najsilnejšie spojenecké sväzky s ďalekými priateľmi neposkytujú na trvalo dostatočnej náhrady za spoľahlivé priateľstvo súsedov.

Politikou štátu musí byť národný mier dnu v krajine a mier medzi národmi a štátmi europskými.

W. Jaksch

W. Jaksch, poslanec nem. soc. dem. strany: Nemecké robotnícke hnutie.

Poukazuje na prežité ťažké časy pred prechodom a fabričnú industriu v prvej polovici minulého storočia. (Ručné tkalcovstvo, čipkárstvo atď.)

Poukazuje na prenasledovanie robotníckeho hnutia v rokoch 80-tých, keď žaláre boly preplnené.

I on cituje Rennera a uznáva kombináciu teritoriálnej a personálnej národnostnej autonomie za najlepšie riešenie národnostnej otázky.

V podrobnostiach považoval Renner demokratickú správu krajskú za najlepšie riešenie otázky účelne organizovaného spolužitia niekoľkých a pri tom pomiešane osadených národov. Kraje maly byť po stránke národnostnej nakoľko možno jednotne vymedzené. V národnostne smiešaných krajoch mala byť prevedená správa kultúrna a školská autonomia personálnymi sväzmi konnacionálov.

Tieto personálne sväzy chcel spojiť pre oblasť celej ríše v národné sväzy ako nositeľov nár. kultúrnej samosprávy.

Teplický sjazd soc. dem. domáhal sa svojho času zavedenia kombinovanej teritoriálnej a personálnej samosprávy.

Uznáva, že čím viac je štát ohrožený, tým sa stáva centralistickejší.

Autor dotýka sa parlamentného výboru k štúdiu národných otázok, ktorý do života nebol uvedený.

Neuznáva za uspokojujúce riešenie národnostnej otázky prítomnosť jedného svojho člena vo vláde.

Bolestne účinkuje národnostné odsunovanie vo verejnej službe, pri verejných prácach a dodávkach. Pokiaľ tieto nebudú zásadne a v dohode upravené, bude museť nemecký aktivizmus ťažko zápasiť o svoje existenčné minimum.

Komplikovaná a bohate rozčlenená priemyselná oblasť nemôže žiť a prosperovať bez určitej miery samosprávy.

Pretože čas je proti tomu, spytuje sa autor, či by sa centralizmu nemohlo uvoľniť postavením hospodárskeho regionalizmu a jeho organizačným včlenením do verejného života.

Končí s tým: Mnoho záleží na tom, či sa českému národu podarí povzniesť sa nad predvojnovú situáciu národného nepriateľa sudetských Nemcov a mysleť a konať ako národ štátny.

Dr. W. Sebekowsky

Zo strany Henleinovej odpovedá Dr. W. Sebekowsky na predložené otázky:

Predpokladom demokracie je uňho samospráva: jednotlivým národným skupinám poskytne sa, a to predovšetkým v oných životných oboroch, ktoré sú ohraničené čisto národnostne, čo najväčšia sloboda vývoja samosprávou.

Teda predovšetkým v kultúrnom živote, ale i v sociálnom vyrovnaní v národe samom a tam, kde možno previesť odlúčenie bez ľubovôle i regionálne.

Politika majorizovania číselne slabších národných skupín je najnevhodnejšia cesta k onej štátnej idee, ktorá je životným elementom každej demokracie.

Pre štát s viac národmi musí byť cieľom každej demokratickej snahy dojsť od demokracie medzi jednotlivcami k demokracii medzi národnými skupinami štátu. Obracia sa proti idee národného štátu.

Čím ďalej boly nemecké aktivistické strany vo vláde, tým väčšmi vzďaľoval sa štát od svojho pravého cieľa, a preto aktivistické strany pri voľbách podľahly.

Vo svojej strane vidí nové aktivistické hnutie, schopné nielen obnovy ošumelej prestíže nemeckého aktivizmu, ale i opätného rozvinutia oných životných základných otázok demokratickej úpravy štátu, na ktoré sa od roku 1926 zabudlo.

V našom štáte sú ťažké problémy.

Ale čím väčšie sú ťažkosti, ktoré bránia riešeniu týchto problémov, tým významnejšie a smerodatnejšie je riešenie.

Ústredná geopolitická poloha ukladá Československej republike — a la longue — rozhodnutie o budúcom osude strednej Europy, rozhodnutie: vojnu, či mier.

Situácia stáleho nebezpečenstva, do ktorého by sa Československo vydalo, keby sa rozhodlo pre úlohu klinu alebo pevnosti, nemusí byť osobitne líčená.

Ale v Československu sú skupiny, ktoré chcú štát vtlačiť do tejto nebezpečnej úlohy.

Vnútorné národné politické smierenie v štáte je predpokladom pre každú stredoeuropskú politiku mieru, vychádzajúcu z Prahy.

Nie nátlak pomerov, ale slobodné rozhodnutie činiť dobro pre dobro tvorí dôveru a vzájomnú úctu, ktorá je základom každého ľudského a politického spolužitia.

Nemci v štáte chcú byť mostom a nie klinom.

Na túto úlohu cítia sa povolanými i pre svoju bohatú historickú skúsenosť, ktorú majú ako člen nemeckého národa, ktorý bol kedysi tvorcom štátu v Podunaji.

Oni sa statočne odrakúšťujú na celej čiare a majú ztadiaľ skúsenosť, že každé odnárodňovanie prirodzenej národnej hranice náterom len povrchného, mechanického patriotizmu vedie k chaosu.

Čo sa požiadavok strany týka, poukazuje na chebskú reč Henleinovu.

V československej politike vidí stálu bázeň politikov, aby azda neboli od straníckeho protivníka predstihnutí v dôraze, ktorý je kladený na takzvanú populárnu národne politickú alebo zahranične politickú linaj.

Dr. Albin Oberschall

Dr. Albin Oberschall: Sociální struktura Němců v Československé republice.

Tu nachádzame dôležité porovnávacie datá o zamestnaní Nemcov a Čechov v jednotlivých povolaniach, menovite v poľnom hospodárstve a priemysle.

Tabuľka v povolaní činných zamestnancov v sudetských krajoch bez školstva a obecných zamestnancov vykazuje:^[15]

„Počet všech veřejných zaměstnanců (úředníků, zřízenců a dělníků, nikoli však nádeníků, jejichž počet ostatně jest poměrně nepatrný) v sudetských zemích (bez školství a obecních zaměstnanců) klesl s 245.833 v roce 1920 na 235.827 v roce 1930, t. j. o 4,1 %. Při tom však počet českých zaměstnanců stoupl o 11,1 %, kdežto počet německých veřejných zaměstnanců klesl skoro o polovinu, t. j. o 48,3 %. (V celé republice klesl obdobný počet německých veřejných zaměstnanců se 65.768 na 33.773, tedy o 48,6 %). Ačkoliv němečtí státní příslušníci vůbec činili ze všech státních příslušníků sudetských zemí v roce 1920 30,3 % a v roce 1930 také ještě 29,2 %, jest počet sudetoněmeckých veřejných zaměstnanců bez školství a obecních zaměstnanců v r. 1920 ještě 25,5 %, v roce 1930 však již jenom 13,7 %. Úkolem příštích let bude doplniti řady německých veřejných zaměstnanců.“

Dr. Jozef Keslinger

Dr. Jozef Keslinger zaoberá sa s hospodárskym stavom sudetských Nemcov. Veľká exportná kríza dotýka sa nemeckého obyvateľstva hlavne preto, lebo temer jeho polovica prináleží priemyslu.

Počet nádeníkov nemeckých stúpil od roku 1920 až 1930 o 38,04 %, počet týchto u Čechov klesol v tom istom čase o 60,26 %.

Pomocníci v domácnosti činia u Nemcov 13,88 %, u Čechov 4,04 %.

Sťažuje sa, že za 17 rokov nebol ani jeden minister obchodu v nemeckých priemyselných krajoch.

Z toho uzatvára pisateľ, „že Praha o nás nevie.“ Tým vzniká odcudzenie a pocit utlačovania.

„Priemyselné kraje nemecké prispely v čase vyše desaťročnej desiatkami miliardami k blahobytu nášho štátu. Tvorily tým predpoklady pre našu vyspelú armádu a dodaly lesku nášmu zahraničnému postavenia.“

Žiada, aby administratíva šla v ústrety nemeckému obyvateľstvu. Náprava pomerov bude záležať predovšetkým v tom, aby Nemci boli nielen považovaní za rovných medzi rovnými, ale aby sa s nimi tak i nakladalo.

I bez okamžitého zlepšenia zahraničných podmienok vývozu a obchodu dá sa podľa mienky autora pomôcť hospodárskym pomerom v štáte.

S dôverou hľadí v ústrety počínaniu predsedu vlády.

Apeluje na rozumnú solidaritu všetkých stavov a národov republiky.

Dr. Alfonz Clary-Aldringen

Ako hlas významného činiteľa na poli menšinovom uvádzame tu i slová Dr. Alfonza Clary-Aldringena, predsedu Nemeckej ligy pre Spoločnosť národov v Československej republike, uverejnené v časopise Ženeva (august 1937).

Bei einigen auserwählten Persönlichkeiten der Mehrheitsvölker ist jedoch die Einsicht durchgedrungen, daß das Heil und die Wohlfahrt der Staaten in weitestem Maße von der Behandlung der ihnen anvertrauten andersnationalen Volksgruppen abhängt, daß sie ihre moralische Kraft niemals bewähren, ihre Sicherheit niemals befestigen können durch deren Niederhaltung oder gar Unterdrückung, sondern nur durch die Ausdehnung demokratischer Grundsätze auf alle Staatsbürger, durch die Gewährleistung weitgehender Freiheit und voller Gleichberechtigung für alle. Schon der erste Präsident unserer Liga, Dr. Medinger, benützte die Gelegenheit des Voltakongresses, um darzutun, daß Minderheiten nur bei unstaatsmännischer Behandlung zu gefahrdrohenden Sprengmitteln werden; der kluge Staatsmann weiß sie als Bindemittel einzusetzen zwischen ihrem Staate und den Staaten ihres Volkstums. Die Minderheiten, als der schwächere, schutzbedürftige Teil sind in allen Staaten freudig bereit, zu einem solchen Bindemittel zu werden, wenn man ihnen nur das Recht auf freie Entfaltung, auf Bewahrung ihres Volkstums, auf geistige Verbindung mit ihren Muttervölkern nicht beschneidet. Möge sich das Verständnis für diese tatsächliche Lage der Dinge bald in allen beteiligten Staaten durchsetzen, wie es sich ja in einzelnen von ihnen bereits anbahnt!

Námet úpravy pomeru menšín podľa vzoru belgického.

So stanoviska daných možnosti uvádzam ako námet akejsi formuly dohody, majúc na zreteli postupnosť v reformách, ako prvú etapu reforiem, úpravu jazykových pomerov podľa vzoru belgického, podľa zásady rovnoprávnosti. Veď minimálny národnostný program, bez ktorého národ žiť nemôže, je dobrá škola, dobrá správa, dobré súdnictvo.

Ale dobrá škola, dobrá správa, dobré súdnictvo je len tak možné, keď ho národ dostane v svojej reči.

Ďalej dotýkam sa, majúc na zreteli neuspokojivé riešenia úradníckej otázky podľa vzoru belgického, rozdelenia služebných odvetví v centrálnych úradoch na sekcie podľa reči a zavedenia v týchto dvojakých personálnych statusov.

Inštitúcia belgického zvláštneho personálneho štatusu francúzskeho a flámskeho neslúži len k účelu tomu, aby veci francúzskeho rešp. flámskeho obyvateľstva došly tam v príslušných sekciach vybavenia v reči francúzskej rešp. flámskej, ale aj na to, aby veci obyvateľstva francúzskeho rešp. flámskeho došly vybavenie skrz príslušníkov národa francúzskeho rešp. flámskeho.

Zvláštny štátny sekretár (minister) pre nemeckú menšinu ustanovený na spôsob škótskeho štátneho sekretára umožnil by, aby sa tenže špeciálnym veciam tejže — menovite aj menovaniu úradníkov — venovať mohol.

V ostatnom poukazujem na môj spis O jazykovom zákone a menšinách (str. 99 — 154).

Školstvo a kultúra je vec pre seba.

Že sa dnes Nemci domáhajú samosprávy, to človeka, ktorý sledoval v poslednom čase vývoj veci u nich, neprekvapí, veď v prejavoch „Nemci o sebe“, v tomto spise uverejnených, príslušníci všetkých polit. strán vyjadrujú sa rovnako.

Keď vystupoval som r. 1905 ako kandidát slovenskej národnej strany v Lipt. Sv. Mikuláši, upozorňoval som, že strach pred tým, že by nejakou liberálnou inštitúciou (ako bolo na pr. rozšírenie volebného práva) získaly aj národnosti, znemožňoval v starom Uhorsku každú liberálnu reformu: následok bol, že tým netrpely len národnosti, ale i Maďari sami.

Môj vážený priateľ dr. Milan Hodža, vtedy člen snemovne uhorskej, prečítal tam tento pasus môjho volebného programu.

Dnes prichodím s tou istou výstrahou, s tým istým upozornením; dlhotrvajúce nerozriešenie našich vnútorných národných otázok viedlo by z všelijakých obáv pred inými k obmedzovaniu i našich slobôd (cenzúra, rozpúšťanie strán, znemožňovania schôdzok, ba azda i verejných prejavov, výnimečné zákony a ustanovenia atď.).

Toto všetko viedlo by k oslabeniu štátu.

Česká a slovenská verejnosť nech nepodceňuje význam úlohy, ktorý ju na usporiadaní pomeru k iným národom nášho štátu čaká.

Čaká nás tu — použijúc slová horlivého borcu za práva národnosti v Uhorsku, Mocsáryho — v prenesených pomeroch úloha založiť po druhý raz svoju vlasť.

Musíme vynajsť spôsob, ako organizovať tento štát, aby on nebol len konglomerátom tých národnostných súčiastok, ktoré tu ako stavebný materiál oddelene stoja, ale aby sa stal organickým celkom.