ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Podľa spisu Die Verfassung der Vereinigten Staaten. James M. Beck, Berlin, 1926.)

V úvode k spisu bývalého amerického generálneho prokurátora Jamesa Becka o ústave severoamerických Spojených štátov zmieňuje sa Dr. Walter Simons, predseda najvyššieho súdu nemeckého, o tejto ústave ako o dive ľudskej štátnej múdrosti (Wunderwerk der menschlichen Staatsweisheit).

Líči jej vznik na základe francúzskych osvetových vplyvov, ale pri spolupôsobení amerického praktického ducha, líči jej vzdorovanie všetkým zmenám za poldruha storočia.

Nebezpečenstvá, ktoré kolonistom hrozily v rokoch 70-tých a 80-tých osemnásteho storočia, nútily otcov ústavy vytvoriť silnú a samostatnú exekutívu, ktorá akoby železnou sponou spoludržala nový, zo všelijakých čiastok pozostávajúci štát.

V ústave zabezpečená je osobná sloboda a štátna moc.

Veľmi obťažnú otázku nerovnosti jednotlivých čiastok federácie riešila ústava kompromisom, spojením zásady rovnosti, ktorá prichádza k platnosti v senáte, so zásadou moci, ktorej slúži za základ zastúpenie národov v snemovni.

Najväčšiu zásluhu o udržanie stability ústavy má Suprema Court (Najvyšší súd).

O osobe pôvodcovej poznamenáva vydavateľ ešte, že je po matke Angličan, po otcovi ale má v sebe švajciarsko-nemeckú a českú krv. Jeho pradedo bol misionár medzi Indiánmi.

V anglickom úvode upozorňuje Calv. Colidge, prezident Spojených štátov severoamerických, že ústava je forma vladárenia mocou zákonitosti. Vedľa toho je ešte len jedna druhá forma autority, vláda moci.

Vznik ústavy

Podľa autora je ústava predovšetkým síce základom pre rozdelenie štátnej moci, ale koncom koncov formálnym výrazom privrženectva k tomu, čo sa v novšom čase volá vyšším právom, ideou práva a čo sa pred tým naturálnym právom menovalo.

Na smysel kolonistov pre ústavnosť vplývaly anglické vplyvy, zračil sa on zo začiatku hlavne v duchu individualizmu, v záľube v lokálnom vládnutí a v pridržiavaní sa zvláštnych privilegií. Preto neboli pri tvorení ústavy náklonní odovzdať centrálnej vláde potrebnú moc.

K spolupráci donútila ich spoločná potreba obrany proti spoločným protivníkom: Francúzom v Kanade a Indiánom v lesoch.

R. 1643 spojily sa štyri kolonie v sväz proti Francúzom, Indiánom a Holanďanom.

Sto rokov pozdejšie r. 1754 bol vydržiavaný v Albany konvent všetkých kolonií. Vtedy predložil Franklin konkrétny návrh utvorenia trvalého sväzu kolonií. Tento návrh bol pre svoju dobu privčasný, nebol ani korunou ani kolonistami prijatý. Franklin tvrdil pozdejšie, že by odlúčenie od Britskej ríše nikdy nebolo nastalo, keby jeho plán v Albany boli prijali.

Tvorenie sa ústavy bol dlhotrvajúci proces.

Keď sa boj o ústavu medzi kolonistami a anglickým parlamentom priostril, stalo sa nevyhnuteľným užšie spojenie kolonistov k vzájomnej obrane.

Na návrh Franklinov vydržiavaný bol 5. septembra 1774 prvý kongres.

Kongres nasledujúceho roku po srážke s Angličanmi vydržiavaný bol už v znamení provizórnej vlády.

On mal charakter poradný:

Centrálnej vlády nebolo.

Kongres nereprezentoval jeden štát, ale 13 suverénnych neodvislých štátov.

R. 1776 nastalo vyslovenie neodvislosti a r. 1777 boly jednotlivým štátom k podpisu predložené články konfederácie, ktoré r. 1781 vstúpily do života.

Ale výkonnej moci predseda federácie nemal. Pred mŕtvorodom zachránilo nový štát dvoje: neoceniteľná pomoc Francúzska — a osoba Juraja Washingtona.

R. 1782 uzavretý bol medzi Veľkou Britaniou a kolonistami mier.

Posledné dni býv. konfederácie

Veci po víťaznom boji vyvinovaly sa nepriaznivo, nastal nielen krach na finančnom poli, ale nastala takmer anarchia. Chybovala vláda: nastala doba všeobecného vyčerpania, šíril sa boľševizmus v dnešnom slova smysle. Vzburu v armáde pre neplatenie žoldu zamedzil Washington, ich vodca, vo vojne, poukazujúc na to, že počas celej vojny neprijal plácu.

Pomery naplnily ho až zúfalstvom, utiahol sa.

Veľký konvent

Na iniciatívu štátov svolal existenciu svoju dokončievajúci kongres konfederácie na 25. mája 1787 schôdzu do Filadelfie.

Dostavilo sa 72 delegátov, z ktorých 39 vydržalo do konca.

Zo zástupcov boli 31 juristi — boli všetko skúsení ľudia. Svetové meno mal Dr. Franklin a Juraj Washington. Bola medzi nimi skupina gentlemanov — s hlbokým smyslom pre česť.

Všetci vynikali vzájomnou toleranciou a smierlivosťou, ktorá vyplývala z ich vzájomnej oddanosti k jednému vznešenému cieľu a ktorá je najvyšším znakom štátnického umenia.

Bezprostrednou príčinou ku kongresu bola potreba zamedziť obchodnú vojnu medzi jednotlivými štátmi zúriacu. V bôľoch hospodárskych zrodila sa ústava. Aj delegáti sami boli v národnom hospodárstve vynikajúci ľudia. (Washington sám bol azda najbohatším človekom Ameriky.)

Ale bolo treba sa aj chrániť proti hroziacej sociálnej revolúcii, ktorú dnes voláme boľševizmom.

Cesta Washingtonova do Filadelfie bola triumfálna: prijatý bol slávnostne svojimi bývalými dôstojníkmi, obecenstvom a zvonením zvonov.

Konvent ďakuje svoj úspech tej okolnosti, že delegátom bola uložená za povinnosť prísna mlčanlivosť. Zachovanie debát v tajnosti zachránilo členov konventu pred nemiestnym tlakom zvonku.

Delegáti svoje náhľady mohli vyjadrovať voľne.

Práca konventu nebola zdržiavaná rečmi pre verejnosť vypracovanými. Aj kompromisy sa ľahšie robily.

Zasadnutie konventu trvalo 4 mesiace. Keby sa reči delegátov boly publikovaly, bolo by to omnoho dlhšie trvalo.

Krízu spôsobila otázka zastúpenia malých a veľkých.

16. júla 1787 docielený bol kompromis, podľa ktorého sú v senáte všetky štáty rovnako zastúpené v snemovni v pomere k obyvateľstvu.

Cena, za ktorú bola dohoda docielená, záležala v tom, že malé štáty privolily na finančnú svrchovanosť Unie a na právo tejto usporiadať obchodné pomery Unie s cudzozemskom.

Para a elektricita prispely potom k unifikácii štátu.

Prvým prezidentom stal sa Juraj Washington.

Hlavné zásady ústavy

Prvá zásada je reprezentatívna vláda.

Druhou zásadou je dualistická štátna forma; vedľa štátov je tu Unia.

Tento dualistický systém bol elementárnymi silami mechanickej doby pozdejšie silne pozmenený.

Oproti prvotnej rovnováhe dal vývoj rozhodnú prevahu celku pred jednotlivými štátmi.

Vývoj smeroval k stálej centralizácii.

Ale cezto tento dualistický systém trvá i naďalej a dáva jednotlivým štátom veľké možnosti v ich interných veciach.

Keby toho nebolo, ústava Unie pri veľkých rozdieloch vo zvykoch, tradíciach a ideáloch národa v jednotlivých štátoch už dávno by bola stroskotala. Možno povedať, že úspech, s ktorým vyrovnali tvorcovia ústavy prevahu a pôsobivú moc národa s tendenciami lokálnej samosprávy, tvorí jeden z veľkých výdobytkov v historii ľudstva.

Treťou zásadou bola garancia osobnej slobody ústavnými obmedzeniami.

Štvrtou zásadou je neodvislé súdnictvo, a sem patrí po 5-te: v svojom druhu jedinečný Najvyšší súd, tvoriaci akoby sotrvačník (Schwungrad) ústavy.

(V konkrétnom prípade odoprel tento prezidentovi Washingtonovi podať mienku, či istá smluva s Francúzskom bola platná alebo nie, lebo sa kompetentným považoval len pre riešenie sporných vecí, ktoré mu boly v zákonitej forme predložené.)

Šiestou zásadou je zamedziť koncentráciu moci. (Deľba moci vladárenia.) Sem patrí aj dvojkomorný systém.

Siedmou vecou je: spojená príslušnosť prezidenta a senátu vo veciach určenia zahraničnej politiky.

Ústava

Článok I.

Zákonodarnou mocou poveruje sa senát a snem.

Poslanecká snemovňa volí sa každý rok; vek voliteľnosti je 25 rokov.

Snemovňa volí svojho predsedu a ešte 1 úradníka.

Do senátu vysiela každý štát 2 senátorov, ktorých volí snem vysielajúceho štátu; vek voliteľnosti je 30 rokov.

Predsedom senátu je viceprezident sjednotených štátov. Senátori a poslanci sú honorovaní.

Pôsobnosť kongresu:

Vyrúbiť direktné a indirektné dane, dlhy platiť a starať sa o obranu a všeobecné dobro Unie.^[72] (Dane a clá sú jednotné.)

Peniaze vypožičiavať, upravovať obchod s cudzími národmi, medzi jednotlivými štátmi a s Indiánmi.

Určovať jednotné pravidlá pre štátne občianstvo a pre konkurz.

Raziť peniaze a určovať váhy a miery.

Zriaďovať poštové úrady a poštové cesty.

Určovať autorské právo.

Zriaďovať súdne dvory, ktoré sú podriadené Najvyššiemu súdu.

Rozhodovať o previneniach proti medzinárodnému právu o pirátstve a zločinoch spáchaných na mori.

Vojnu vypovedať. Starať sa o vojská a ich udržanie najviac na dobu 2 rokov.

Starať sa o marínu, upravovať branné sily na suchu a na mori.

Starať sa o svolanie milicie, o jej organizáciu; jednotlivým štátom ponecháva sa menovanie dôstojníkov a výcvik milicie v oboroch predpísaných.

Článok II.

Výkonnou mocou poverený je prezident Spojených štátov severoamerických. Jeho voľba ako aj voľba viceprezidenta deje sa na 4 roky.

Článok III.

Sudcovskú moc má Najvyšší súd a také nižšie súdy, aké kongres z času na čas ustáli.

Ďalej nasleduje taxatívne vypočítanie prípadov, v ktorých takéto súdy rozhodujú.

Padajú pod ne prípady, ktoré treba súdiť podľa práva Unie.

Článok IV.

Súdne pokračovanie každého štátu požíva úplnú vieru a dôveru v každom inom štáte.

Občania každého štátu majú predpráva a oprávnenia občanov ostatných štátov.

Doplnok

Kongres nemá práva vyniesť zákon o pripustení niektorého náboženstva alebo jeho voľného vykonávania.

Práva, ktoré nie sú pririeknuté Unii a nie sú odňaté jednotlivým štátom, ponechané sú jednotlivým štátom.